Pracovný pomer vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pred uzatvorením zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami, pracovnými a mzdovými podmienkami. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.
Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas PN má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré sú upravené Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení. Tento článok sa zameriava na zmenu pracovnej zmluvy počas PN, podmienky, ktoré ju ovplyvňujú, a dôsledky pre zamestnanca a zamestnávateľa.
Pracovná zmluva a jej podstatné náležitosti
Pracovná zmluva musí obsahovať nasledovné podstatné náležitosti:
- Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma.
- Popis práce.
- Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto).
- Deň nástupu do práce.
- Mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
- Výmera dovolenky, pracovný čas a dĺžka výpovednej doby.
V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, ktoré sú pre obe strany dôležité, napríklad hmotné výhody alebo školenia poskytované zamestnávateľom.
Pracovná zmluva na dobu určitú
Zákonník práce umožňuje uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú, a to aj na práce trvalého charakteru. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu je možné najviac dvakrát v rámci dvoch rokov. Novela Zákonníka práce z roku 2020 umožnila zamestnávateľom počas mimoriadnej situácie predĺžiť alebo opätovne dohodnúť súčasnú zamestnávateľskú zmluvu na dobu určitú nad zákonný limit dvoch rokov, avšak iba raz a najviac na jeden rok.
Ak zamestnanec so zmluvou na dobu určitú alebo krátkodobým zamestnaním v trvaní viac ako šesť mesiacov a po skúšobnej dobe chce prejsť na zmluvu na dobu neurčitú alebo stanoviť pevnú týždennú pracovnú dobu, zamestnávateľ mu musí poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od žiadosti.
Skúšobná doba
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá trvá najviac tri mesiace, prípadne šesť mesiacov u vedúcich zamestnancov. Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať, s výnimkou prekážok v práci na strane zamestnanca, ako je dočasná práceneschopnosť alebo materská dovolenka. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná.
Práceneschopnosť (PN) a jej podmienky
Práceneschopnosť (PN) nastáva, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy lekár zistí chorobu, ktorá vyžaduje PN.
Podmienky práceneschopnosti:
- Dočasná pracovná neschopnosť: Zamestnanec musí byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom.
- Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti: Lekár vystaví zamestnancovi potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré je potrebné doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.
- Doba poistenia: Zamestnanec musí byť nemocensky poistený, čo znamená, že platí poistné na nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ak zamestnanec ukončil pracovný pomer, má nárok na práceneschopnosť aj po jeho skončení, ak spĺňa podmienky ochrannej lehoty. Ochranná lehota je obdobie, počas ktorého má bývalý zamestnanec nárok na nemocenské dávky, aj keď už nie je zamestnaný. Dĺžka ochrannej lehoty po skončení pracovného pomeru je 7 dní. Ak je žena tehotná, ochranná lehota sa predlžuje na 8 mesiacov.
Postup pri práceneschopnosti
- Návšteva lekára: Pri zdravotných problémoch je potrebné navštíviť lekára, ktorý posúdi zdravotný stav a v prípade potreby vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.
- Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a doručiť mu potvrdenie o PN.
- Doručenie potvrdenia Sociálnej poisťovni: Zamestnanec alebo zamestnávateľ doručí potvrdenie o PN Sociálnej poisťovni.
- Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
- Kontrola zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či zamestnanec dodržiava liečebný režim.
Finančné nároky a oznamovacia povinnosť počas PN
Finančné nároky počas práceneschopnosti
Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
- Prvé tri dni PN: Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy za prvé tri dni PN.
- Od 4. dňa PN: Od štvrtého dňa PN vypláca nemocenské dávky Sociálna poisťovňa.
Krátenie dávok v nezamestnanosti
Práva a povinnosti zamestnanca počas PN
Práva zamestnanca:
- Nárok na nemocenské dávky.
- Ochrana pred výpoveďou počas PN (s výnimkou určitých prípadov).
- Zachovanie pracovného miesta (počas určitej doby).
Povinnosti zamestnanca:
- Dodržiavať liečebný režim.
- Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
- Informovať zamestnávateľa o zmene adresy počas PN.
- Podrobiť sa kontrole zo strany zamestnávateľa.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa a ePN
Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Elektronická práceneschopnosť - ePN slúži verejnosti od 1. júna 2022. Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky, papierové potvrdenie vám už nevystavuje. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka občana (eZKO cez slovensko.sk). Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN budete mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.
V prípade ePN nepodávate samostatnú žiadosť. Samotné vystavenie ePN sa automaticky považuje za žiadosť o úrazový príplatok, ak DPN vznikla z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Zmena pracovnej zmluvy počas PN
Zmena pracovnej zmluvy je možná len dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnávateľ nemôže jednostranne zmeniť pracovnú zmluvu. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Každá úprava pracovných podmienok by mala byť so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
Práva a povinnosti pri zmene pracovnej zmluvy
Zamestnanec má právo so zmenou podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve súhlasiť alebo nesúhlasiť. Ak nesúhlasí, zamestnávateľ je povinný prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy a jej podmienok pôvodne dojednaných. Dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa nemôže byť tá skutočnosť, že zamestnanec odmietol súhlasiť so zmenou podmienok pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce, napríklad ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách.
Zmena miesta výkonu práce
Zamestnávateľ môže zmeniť miesto výkonu práce zamestnanca len s jeho súhlasom. Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď. Zamestnanec má v takom prípade nárok na odstupné.
Zmena pracovného času
Úprave pracovného času sa venuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“) v ustanovení § 164 a nasl. Pracovný čas je jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ plánuje zmeniť pracovný čas zamestnanca, musí sa s ním dohodnúť. Zamestnávateľ nemôže svojvoľne zmeniť pracovný čas zamestnanca.
Na úpravu pracovného času v zmysle citovaného ustanovenia majú nárok len tí zamestnanci, ktorí sa trvalo starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, alebo tehotné zamestnankyne. V iných prípadoch, napr. pri úraze alebo chorobe, takýto nárok zamestnanci nemajú. Ak zamestnávateľ chce, môže aj takýmto zamestnancom, po dohode s nimi, upraviť ich pracovný čas, tak aby vyhovoval ich zdravotným možnostiam.
Preradenie na inú prácu a ukončenie pracovného pomeru
Preradenie zamestnanca na inú prácu
Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 a ods. (5) ZP, práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, teda pokiaľ by ste vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku (Váš ošetrujúci lekár by Vám v posudku potvrdil, že na výkon doterajšej práce ste úrazom stratili dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu), má Váš zamestnávateľ povinnosť Vás preradiť na inú prácu, ktorá by vyhovovala Vašej pracovnej zmluve. Ak by takúto prácu zamestnávateľ na pracovisku nemal, môže Vás (avšak len s Vašim súhlasom) preradiť aj na prácu iného druhu, ako ste mali dohodnutý v pracovnej zmluve. Vždy pritom musí zamestnávateľ prihliadať na zdravotné možnosti zamestnanca, jeho schopnosti a kvalifikáciu.
Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou počas PN
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, zamestnávateľ mu nemôže počas trvania PN dať výpoveď. Zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede. Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Výnimkou je situácia, kedy je zamestnancovi daná výpoveď z organizačných dôvodov, napríklad keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Ak však zamestnávateľ žiadnu inú vhodnú prácu pre takého zamestnanca nemá, môže mu dať výpoveď v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. c) ZP.
Podľa citovaných zákonných ustanovení teda zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z tohto výpovedného dôvodu (§ 63 ods. 1 písm. c) ZP - kvôli zdravotným dôvodom), len pokiaľ nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, hoci aj len na kratší pracovný čas na mieste dohodnutom v pracovnej zmluve, alebo ak zamestnávateľ zamestnancovi ponúkne inú vhodnú prácu, ale ten jeho ponuku odmietne.
PN a výpovedná lehota
Práceneschopnosť nemá vplyv na plynutie výpovednej lehoty. Ak zamestnanec podá výpoveď alebo ju dostane od zamestnávateľa, výpovedná lehota plynie aj počas PN. Pracovný pomer môže byť ukončený aj počas PN, ak výpovedná lehota uplynie počas nej. V takom prípade zamestnanec stráca nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale naďalej má nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne, ak spĺňa podmienky.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú počas PN
Pri pracovnej zmluve na dobu určitú sa pracovný pomer skončí uplynutím tejto dohodnutej doby. Pracovný pomer na dobu určitú, sa uplynutím doby skončí bez ohľadu na to, či bude alebo nebude PN. Ochrana počas PN platí len pred výpoveďou, čo nie je tento prípad.
Ak zamestnanec bol na PN a jeho pracovný pomer na dobu určitú skončil, má nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ je teda povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku, ak si ju zamestnanec nemôže vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.
Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN
Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď však musí byť písomná a musí byť doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná. Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Plynutie výpovednej doby neznamená žiadne úľavy z pracovných povinností, a takisto za vykonanú prácu má zamestnanec právny nárok na dohodnutú mzdu, dovolenku, vrátane iných nárokov zamestnanca, akými sú príplatky za prácu cez víkendy, sviatky, príspevok na stravovanie a pod.
Zamestnanci so zdravotným postihnutím
Podľa ustanovenia § 66 ZP, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e) ZP.