V dnešnej dobe, ktorej dominujú krátke videá na sociálnych sieťach, instantné správy a neustále pípanie notifikácií, sa môže zdať, že klasické čítanie kníh je prežitok určený len pre intelektuálov alebo študentov literatúry. Opak je však pravdou. Kým digitálny svet nás učí kĺzať po povrchu a konzumovať informácie v sekundových intervaloch, kniha nás núti k niečomu, čo náš mozog bytostne potrebuje - k sústredeniu, analýze a pokoju.
Knihy sú s nami už naozaj dlho. Prvé známe knižné zväzky pochádzajú už z doby 2500 rokov pred naším letopočtom. Prvou doloženou „knihou“ je Epos o Gilgamešovi, ktorý vznikol približne v roku 2500 pred naším letopočtom. V súčasnosti sa počet už vydaných kníh pohybuje okolo 130 miliónov kusov a najpredávanejším titulom je Biblia svätá, ktorá k roku 2021 mala 5 miliárd predaných kusov. Čítanie kníh má podľa štúdií pozitívny efekt nielen na funkciu mozgu, ale aj na emočné schopnosti a duševné zdravie. Je to upokojujúce a zároveň povzbudzujúce pre mozog. Prekvapilo by vás, keby ste zistili, že medzi výhody čítania patrí boj proti stresu, podpora lepšieho spánku a dokonca aj zvýšenie dlhovekosti?

Hlavné benefity čítania kníh
Čítanie kníh prospieva nielen fyzickému, ale aj duševnému zdraviu a z týchto výhod môže človek čerpať celý život.
1. Posilňuje funkciu mozgu a pamäť
Náš mozog je ako sval - ak ho nepoužívame, ochabuje. Zatiaľ čo sledovanie televízie je pasívna aktivita, pri ktorej mozog „vypína“, čítanie je náročný neurobiologický proces. Pri čítaní sa v mozgu zapája veľký počet signálnych dráh a obvodov a s rastúcou mierou tejto činnosti sa aj prenos informácií medzi týmito dráhami stáva sofistikovanejším a silnejším. Vyžaduje si zapojenie viacerých kognitívnych funkcií naraz: musíte dekódovať abstraktné symboly (písmená), premieňať ich na slová, vizualizovať si scény, pamätať si postavy a chápať zložité dejové súvislosti.
Čím viac čítate, tým viac častí vášho mozgu sa aktivuje s trvalými účinkami. Vedci zistili, že oblasť mozgu, ktorá je stimulovaná počas čítania, je rovnaká ako tá, ktorá sa používa na koncentráciu, plánovanie a rozhodovanie. Ukazuje sa tiež, že zvýšená miera mozgovej konektivity pretrváva ešte niekoľko dní po čítaní. Čítanie akéhokoľvek typu pomáha „cvičiť“ túto časť mozgu a udržiavať ju ostrú. Keď čítate knihu, najmä beletriu, musíte si pamätať, čo ste čítali na začiatku, aby vám koniec dával zmysel. Čítanie trénuje časti vášho mozgu, ktoré tvoria spomienky. Vďaka tomu si vylepšíte pamäť aj v iných aspektoch života.

2. Prevencia kognitívneho úpadku
Vzhľadom na vyššie spomínaný pozitívny vplyv na funkciu mozgu odporúča National Institute on Aging čítanie kníh ako prevenciu proti úpadku kognitívnych funkcií, ktorý súvisí najmä s pribúdajúcim vekom. Nižšiu mieru úpadku týchto funkcií zaznamenala aj štúdia z Univerzity v Cambridge, ktorá pozitívny vplyv čítania potvrdila u seniorov s rôznymi úrovňami vzdelania, a to dokonca v dlhodobom meradle. Venovať sa čítaniu kníh by sme mali aj vo vyššom veku, udržiavame si tým bystrú myseľ.
3. Rozšírenie slovnej zásoby a zlepšenie komunikácie
Jedným z najhmatateľnejších benefitov pravidelného čítania je dramatické rozšírenie slovnej zásoby a zlepšenie komunikačných schopností. Keď čítate, stretávate sa so slovami, frázami a vetnými konštrukciami, ktoré by ste v bežnej hovorovej reči nikdy nepoužili. Schopnosť precízne, jasne a presvedčivo formulovať myšlienky je jednou z najžiadanejších zručností na trhu práce.
Pravidelné čítanie kníh prispieva k rozvoju slovnej zásoby, a to v akomkoľvek veku. V knihách sa stretnete s mnohými výrazmi a slovnými spojeniami, ktoré by ste inde hľadali len ťažko. Oproti filmom je výhodou aj fakt, že slová vidíte napísané, čo vám môže výrazne pomôcť aj s gramatikou. Bez dlhého premýšľania potom totiž môžete niektoré výrazy písať intuitívne podľa toho, ako ich poznáte z kníh. Čím viac budete čítať, tým viac si rozšírite slovnú zásobu. Aj písaniu sa dá naučiť, a ak si chcete vylepšiť písomnú formu komunikácie, musíte čo najviac čítať. Výskumníci poznamenávajú, že čítanie a rozprávanie zahŕbajú mnohé rovnaké časti mozgu.
4. Zníženie stresu a zlepšenie duševného zdravia
Žijeme v dobe chronického stresu, ktorý má devastačné účinky na naše fyzické zdravie. Hľadáme zložité meditačné techniky alebo drahé wellness pobyty, pričom jedno z najúčinnejších riešení máme často na dosah ruky v domácej knižnici. Čítanie je najefektívnejším spôsobom, ako znížiť hladinu stresu, a to v rekordne krátkom čase. Tento efekt je silnejší než počúvanie hudby (zníženie o 61%), vypitie šálky čaju či kávy (54%) alebo dokonca prechádzka (42%). Neuropsychológ Dr David Lewis počas výskumu zistil, že čítanie fungovalo najlepšie a znížilo úroveň stresu o 68 percent. Zníženie úrovne stresu účastníkov trvalo iba 6 minút.
Čítanie má taký silný pozitívny vplyv na duševné zdravie, že ho dnes psychológovia predpisujú ako liečbu stavov, ako je depresia. Biblioterapia zahŕba riadené čítanie s použitím vybraných kníh pre špecifické duševné stavy. Ľudia s depresiou sa často cítia izolovaní a odcudzení od všetkých ostatných. Čítanie beletrie umožňuje dočasne uniknúť svojmu vlastnému svetu a prežívať imaginárne zážitky postáv. Odborné knihy môžu naučiť ľudí s depresiami stratégie, ktoré im môžu pomôcť pri zvládnutí tohto ochorenia.
Čítanie mení váš mozog, dovoľte mi to vysvetliť.
5. Rozvoj empatie a emocionálnej inteligencie
V svete, ktorý je čoraz viac polarizovaný, je schopnosť empatie vzácnou komoditou. Čítanie, a obzvlášť čítanie umeleckej literatúry (beletrie), je jedným z najlepších nástrojov na budovanie emocionálnej inteligencie. Vidíte svet očami postavy, ktorá môže mať úplne iné pohlavie, vek, náboženstvo či sociálne zázemie ako vy. Literatúra nám umožňuje bezpečne si „nacvičiť“ komplexné sociálne situácie a emócie. Prežívame smútok, radosť, zradu či lásku spolu s hrdinami kníh. Keď už hovoríme o zmene zmýšľania, čítanie je kľúčovým spôsobom, ako sa učiť a naučiť empatii voči ostatným. Štúdie ukazujú, že čitatelia, ktorí sa spájajú s fiktívnymi postavami, rozvíjajú empatiu voči podobným ľuďom v skutočnom živote.
V príbehoch sa stretávate so situáciami, skúsenosťami a pocitmi, z ktorých môžete čerpať aj v reálnom živote, čo vám pomôže lepšie pochopiť svoje emócie alebo vás viesť k tolerantnejšiemu prístupu k ostatným ľuďom. Čítanie príbehov o živote iných ľudí ti pomáha pochopiť ich emócie, myšlienky a motivácie. Keď sa vžívaš do osudov postáv, posilňuješ si schopnosť vcítiť sa do situácií iných. Počas čítania sa aktivujú tzv. zrkadlové neuróny.
6. Zlepšenie koncentrácie a pozornosti
Naša schopnosť udržať pozornosť sa vplyvom technológií radikálne skracuje. Sme zvyknutí na rýchle dopamínové odmeny z lajkov a krátkych videí. Kniha je presným opakom tohto trendu. Je to „pomalé médium“, ktoré si vyžaduje dlhodobú, neprerušovanú pozornosť. Pravidelné čítanie funguje ako tréning koncentrácie. Ak dokážete hodinu čítať knihu bez toho, aby ste siahli po telefóne, trénujete svoj mozog na tzv. „deep work“. Ľudia, ktorí pravidelne čítajú, majú zvyčajne lepšiu schopnosť ignorovať rušivé vplyvy a udržať fokus na jednu úlohu dlhší čas.
Hektika dnešnej doby podsúva našej pozornosti množstvo podnetov naraz, naša myseľ sa im venuje súčasne, no ani jednej poriadne. Pri čítaní knihy je nutné upriamiť pozornosť iba na jej obsah. Na zlepšenie koncentrácie stačí čítať knihu pravidelne, približne 20 minút denne. Ak sa začítate do dobrej knihy, väčšinou jej venujete celú svoju pozornosť. Túto vlastnosť potom môžete využiť aj v iných oblastiach života.
7. Lepšia kvalita spánku
Problémy so spánkom sa stali civilizačnou chorobou. Jedným z hlavných vinníkov je modré svetlo vyžarované obrazovkami telefónov a tabletov, ktoré blokuje produkciu melatonínu - hormónu spánku. Mnoho ľudí má zvyk „skrolovať“ sociálne siete tesne pred spaním, čím si nevedomky sabotujú kvalitu odpočinku. Čítanie kníh býva často spájané aj s lepšou kvalitou spánku. Napr. v porovnaní s elektronickými zariadeniami, ktoré vyžarujú svetlo blokujúce tvorbu melatonínu, sú knihy v období pred spaním nepochybne vhodnejšou voľbou.
Ďalšia výhoda čítania kníh pred spaním súvisí aj so znížením hladiny stresu. Celkové upokojenie, zníženie krvného tlaku a srdcovej frekvencie dáva vášmu telu signál, že je čas sa uvoľniť a ľahnúť si do postele. Lekári z Mayo kliniky odporúčajú čítanie ako súčasť pravidelného režimu pred spaním. Čítanie pred spaním vám môže pomôcť sa úplne uvoľniť. Ak pred spaním siahneš po knihe namiesto telefónu, výrazne zlepšíš kvalitu svojho spánku. Modré svetlo z obrazoviek bráni produkcii melatonínu, čo narúša spánok. Knihy môžete zaradiť aj ako súčasť pravidelnej večernej rutiny.

8. Rozvoj predstavivosti a kreativity
Knihy sú úžasným prostriedkom na rozvoj predstavivosti - na rozdiel od filmov a seriálov, kde je miestam aj postavám v príbehu daná konkrétna podoba, závisí pri čítaní iba na fantázii a osobnostných rysoch čitateľa. Často sa tak môže stať, že rôzni ľudia vnímajú rovnakú knihu úplne odlišným spôsobom. Keď čítate, odvádzate pozornosť od problémov dňa. Vďaka tomu sa vaše svaly uvoľnia, zníži sa krvný tlak a srdcová frekvencia.
Čítanie posilňuje tvoju predstavivosť, najmä ak ide o beletriu, kde si sám tvoríš obrazy z opisu postáv či miest. Každá kniha, ktorú prečítaš, ťa vedie k premýšľaniu nad príbehom, čo rozvíja tvoju schopnosť prísť na nové nápady a riešenia. Postavy a prostredie si môžete predstaviť akokoľvek chcete, čím autorov svet ožije priamo vo vašej hlave. Čím viac budete čítať, tým viac sa u vás rozvinie aj schopnosť správne analyzovať. Čitatelia detektívnych či kriminálnych príbehov by o tom vedeli rozprávať.
9. Predĺženie dĺžky života
Niektorí vedci sa domnievajú, že jednou z výhod čítania kníh je, že vám môže pomôcť žiť dlhší život. Štúdia zahŕňajúca viac ako 3 600 účastníkov zistila, že čítanie kníh môže predĺžiť dĺžku života. Štúdia z roku 2017 zistila, že tí, ktorí čítajú aspoň 3,5 hodiny týždenne, mali o 23% vyššiu pravdepodobnosť, že prežijú svojich rovesníkov. Štúdia výskumníkov z Yale univerzity, ktorá je uverejnená v časopise Social Science & Medicine, sa zamerala na vzorce čítania 3 635 ľudí vo veku 50 a viac rokov. Zistilo sa, že čitatelia kníh žijú v priemere takmer o dva roky dlhšie ako tí, ktorí knihy nečítajú. Štúdia tiež dospela k záveru, že u ľudí, ktorí čítajú viac ako 3 a pol hodiny každý týždeň, je o 23 percent pravdepodobnejšie, že budú žiť dlhšie ako tí, ktorí nečítali vôbec.
Ako začleniť čítanie do každodenného života
Mnohí ľudia nečítajú nie preto, že by nechceli, ale preto, že majú pocit, že „nemajú čas“. Pravdou je, že čas máme, len ho venujeme iným aktivitám.
Tipy, ako si vytvoriť čitateľské návyky:
- Pravidlo 20 strán: Dajte si záväzok prečítať denne len 20 strán. To nie je veľa a zvládnete to aj v rušnom dni.
- Využite „mŕtvy čas“: Noste knihu (alebo čítačku) vždy so sebou. Čakáte u lekára, na autobus, alebo kým sa uvarí voda na cestoviny? Využite tieto chvíle na čítanie.
- Audioknihy: Ak skutočne nemáte čas sedieť s knihou, počúvajte ju. Audioknihy majú podobné benefity ako čítanie. Pri audioknihách sústredene počúvame dej, aby nám z neho neuniklo niečo podstatné.
- Vytvorte si rituál: Spojte čítanie s niečím príjemným. Čítajte pri rannej káve alebo večer v posteli.
- Odložte telefón do inej miestnosti: Najväčším nepriateľom čítania je telefón. Obmedzte rozptýlenie.
- Čítajte to, čo vás baví: Nechajte si odporučiť bestsellery, ale ak vás kniha nebaví ani po 50 stranách, odložte ju. Život je príliš krátky na to, aby sme čítali nudné knihy.

Audioknihy vs. klasické knihy
Áno, hoci proces spracovania informácií je mierne odlišný. Pri audioknihách sa zapájajú centrá pre spracovanie zvuku, zatiaľ čo pri čítaní vizuálne centrá. Z hľadiska obsahu je to jedno. Papierové knihy však majú výhodu v tom, že nevyžarujú modré svetlo (lepšie pre spánok) a poskytujú hmatový zážitok, ktorý pomáha lepšiemu zapamätaniu si textu (priestorová pamäť). Čítačky kníh sú ľahko prenosné a umožňujú nám čítať napríklad vo verejnej doprave cestou do práce alebo počas obedňajšej prestávky. Audioknihy zas môžeme počúvať počas jazdy autom, pri športe alebo domácich prácach.
Rady pre rodičov
Ak máte deti, čítanie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou vašej výchovy. Nejde len o to, aby sa dieťa naučilo abecedu. Spoločné čítanie je jedným z najsilnejších nástrojov na budovanie väzby medzi rodičom a dieťaťom a zároveň kľúčovým faktorom pre budúci akademický úspech dieťaťa. Čítanie s deťmi vytvára spokojné a šťastné vzťahy, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že pre deti bude čítanie príjemné aj v budúcnosti. Čítanie doma pozitívne ovplyvňuje neskorší výkon v škole. Podľa vedcov sa oplatí čítať už 6-mesačným bábätkám.