Negatívne skúsenosti v zariadeniach pre seniorov: Komplexný pohľad na výzvy a riešenia

Starostlivosť o seniorov je v spoločnosti čoraz dôležitejšia, nakoľko populácia starne a počet seniorov neustále rastie. Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní dôstojného života pre tých, ktorí si vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Avšak, realita v týchto zariadeniach nie je vždy ideálna a často prináša množstvo ťažkostí a negatívnych skúseností, o ktorých sa málo hovorí. Tento článok sa zameriava na zlé skúsenosti v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na dopad pandémie COVID-19, personálne výzvy, medziľudské vzťahy a dôležitosť zachovania dôstojnosti seniorov.

Pandémia COVID-19: Nesmierna záťaž pre zariadenia a ich klientov

Pandémia COVID-19 priniesla do zariadení pre seniorov obrovské výzvy a odhalila mnohé nedostatky v systéme starostlivosti. Riaditeľka Domova jesene života v bratislavskej Dúbravke, Branislava Belanová, otvorene hovorí o ťažkých časoch, ktoré ich zariadenie zažilo počas dvoch vĺn pandémie. Celkovo COVID-19 prekonalo 97 klientov z 200 a 71 ľudí zo 130-členného personálu. Okrem klientov zomrela aj pani upratovačka, čo ešte viac prehĺbilo ťažkú situáciu. Pred pandémiou si nikto nevedel predstaviť, aké náročné bude pracovať v takýchto podmienkach.

Ťažké rozhodnutia a komunikácia s rodinami

„Telefonovať príbuzným, že ich otec alebo mama má COVID, prípadne že ich odviezli do nemocnice, nebolo jednoduché,“ spomína Belanová. COVID-19 zasiahol ich zariadenie v dvoch vlnách, pričom prvá vlna na jeseň mala prevažne bezpríznakové prípady. Druhá vlna v decembri bola oveľa horšia, s mnohými chorými klientmi a, bohužiaľ, aj úmrtiami.

Vplyv na klientov a personál

Zamestnanci museli pracovať v ochranných overaloch aj niekoľko hodín denne, čo bolo fyzicky veľmi náročné. „Neviem, či si niekto skúsil predstaviť, aké to je fyzicky náročné obliecť sa do ochranných overalov a byť v nich dve, tri, štyri a viac hodín.“ Starí ľudia často nechápali, čo sa deje. Zrazu videli okolo seba cudzie postavy v bielych oblekoch, s respirátormi, maskami a štítmi. Komunikáciu komplikoval aj fakt, že mnohí klienti už dobre nepočuli. Keď zariadenie oslovilo rodiny s prosbou o pomoc ako dobrovoľníci, niektorí rovno odmietli. Iní spolupracovali, ale boli aj rodiny, ktoré si na personáli ventilovali svoj hnev a frustráciu, dokonca verbálne útočili na opatrovateľky. Okrem chorých klientov začali ochorievať aj zamestnanci, čo viedlo k výpadkom opatrovateliek, opatrovateľov a upratovačiek. Niektorí boli práceneschopní aj niekoľko týždňov.

Prípad Domova dôchodcov na Pažítkovej ulici v Bratislave

Domov dôchodcov (DD) na Pažítkovej ulici v Bratislave čelil vážnym problémom počas pandémie COVID-19, ktoré vyústili do tragických následkov. Anonymná zamestnankyňa zariadenia sa posťažovala na nedostatok personálu. „Jeden klient sa môže dusiť v izbe a zamestnanec bude na druhom konci chodby zachraňovať iného. Nestíha sa. Zomrelo už tridsaťjeden klientov, ale ešte to nie je konečné číslo. Minimálne ďalších dvadsať je na tom veľmi zle s dýchaním.“

Už na jeseň odišlo veľa zamestnancov, údajne im nevyhovoval štýl vedenia zariadenia a komunikácia riaditeľky Renáty Knezović. Vraj sa k nim správala hrubo a ponižovala ich, až to niektorí psychicky nezvládli a radšej dali výpoveď. „Náhrada za nich nebola. Zariadenie to personálne nezvládalo. A buchlo to s covidom.“ V decembri sa v zariadení objavili štyria pozitívni klienti, v januári dvadsiati zamestnanci. „Nemal poriadne kto pracovať. Ochorenie sa začalo šíriť medzi klientov,“ pokračuje zamestnankyňa. „Zamestnanci pendlovali od pozitívnych klientov k negatívnym. Došlo k úmrtiam. Rodinám však zakázali hovoriť. My zamestnanci sme ohrozili svoje rodiny. Nakazili sa nám manželia, deti. Nie je to zábava.“

Zlyhanie komunikácie a informovanosti

Riaditeľka vraj dávala ľudí testovať priamo v zariadení a nenahlasovala pozitivitu klientov a zamestnancov ministerstvu ohláškou o mimoriadnej situácii. „Ľudia zomierajú. My chodíme celý deň v overaloch a ku každému sa správame, ako keby bol pozitívny. Ani nevieme, kto je pozitívny a kto negatívny, lebo zoznam má iba riaditeľka a odmieta nám ho sprístupniť. Rodiny neboli informované o zdravotnom stave svojich blízkych. My zamestnanci sme mali pod hrozbou hodinových výpovedí zakázané podávať tieto informácie. Klienti žili v našom zariadení roky a oni ich takto skántrili... Teraz nám zomrel klient, ktorý tu býval osemnásť rokov.“

Príbuzná jedného z klientov zanechala na internete recenziu, kde uviedla: „Prečo sa nikde nenapísalo, že v celom zariadení zúri covid? Že tam vďaka niečej chybe zomrelo 23 seniorov a ani sa len neunúvajú zavolať rodinným príslušníkom, v akom stave sa zariadenie nachádza. Nehovoriac o fakte, že ani len nedajú vedieť, ak prevezú vašu blízku osobu do nemocnice vo vážnom stave ohrozenia života (už v kóme) a keď sa tam snažíte v tomto čase dovolať, lebo ste svojho blízkeho nevideli vyše dvoch mesiacov, ani vám nezdvihnú telefón. Tu zjavne zlyhal ľudský faktor a doplatili na to nevinní.“ Iná sa sťažovala na stav svojej blízkej, ktorá bola po prevoze do nemocnice schudnutá a so zanedbanou hygienou.

Reakcia zriaďovateľa a zmeny vo vedení

Zriaďovateľ, bratislavská mestská časť Ružinov, bol na zlú situáciu upozorňovaný, no podľa starostu Martina Chrena zariadenie malo právnu subjektivitu, čo obmedzovalo ich možnosti priamo zasahovať do personálnych otázok. „Mestská časť ako zriaďovateľ dokonca nemá ani oprávnenie kontrolovať zdravotnú dokumentáciu klientov a preverovať, či boli dodržané všetky postupy,“ tvrdí. Po odchode riaditeľky Renáty Knezović, bola vedením domova dôchodcov poverená Mária Mattovič Straková, riaditeľka Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej ulici, ktoré je považované za jedno z najlepšie hodnotených zariadení na Slovensku.

Martin Chren zdôrazňuje, aké dôležité je očkovanie. „Väčšina klientov Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej má za sebou už obe vakcíny a hoci sa po prvej ešte niektorí nakazili, priebeh ochorenia bol výrazne ľahší ako u klientov, ktorí zaočkovaní neboli.“ Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb však upozorňuje, že očkovanie v domovoch dôchodcov a zariadeniach sociálnych služieb postupuje príliš pomaly.

Personálne výzvy v zariadeniach pre seniorov

Práca v zariadeniach pre seniorov je nielen náročná, ale aj nedostatočne finančne ohodnotená. Branislava Belanová zdôrazňuje, že opatrovateľstvo nie je len práca, ale poslanie. „Povedala by som však, že nejde ani tak o výber jednotlivca, ako skôr o to, aby bol správne nasmerovaný a namotivovaný celý opatrovateľský tím v danom zariadení.“ Opatrovateľ by mal mať predovšetkým ľudskosť, empatiu, úctu a skúsenosti. Často musí byť aj mediátorom, dôverníkom a komunikačne zručným. Rola opatrovateľky/opatrovateľa sa dlhodobo dehonestovala, pričom ľudia si mysleli, že ak niekto nič iné nedokáže, pôjde opatrovať. To však nie je pravda.

Nedostatočné uznanie a informovanosť

O opatrovateľkách a opatrovateľoch sa vie málo, pretože o ich práci, ako aj o práci sestier, údržbárov, kuchárok, ľudí z práčovne a ostatného personálu v zariadeniach sociálnych služieb či zariadeniach pre seniorov sa doteraz v podstate nerozprávalo. Pritom všetci títo ľudia sú ako ozubené kolieska v jednom veľkom stroji - jeden bez druhého by svoju prácu nezvládli.

Vzťahy medzi opatrovateľmi a klientmi

Vzťah medzi opatrovateľom a klientom je komplexný a môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi. Filmy často zobrazujú prípady zneužívania moci opatrovateľov nad bezbrannými klientmi, a hoci to nie je len predsudok, takéto prípady sa diali.

Komunikácia a spätná väzba

Mnohí klienti sú odkázaní na pomoc opatrovateľov, ale vedia povedať svoje potreby, komunikovať a zavolať rodine. Zariadenia by mali získavať spätnú väzbu nielen od klientov, ale aj od ich rodinných príslušníkov, aby mohli svoju prácu vykonávať dobre.

Riešenie konfliktov

Môže sa stať, že klientovi prekáža konkrétny opatrovateľ. V takýchto situáciách je dôležité riešiť problém citlivo a hľadať kompromis. Belanová spomína prípad, keď klientke prekážala konkrétna opatrovateľka, ktorá ju chodila sprchovať. Opatrovateľka bola síce pracovitá, empatická a spoľahlivá, ale bola Rómka.

Dôstojnosť seniorov v zariadeniach

Zachovanie dôstojnosti seniorov je v zariadeniach prvoradé. Začína sa to tým, že personál nesúdi a nehodnotí klientov, klopká na dvere, oslovuje ich pán/pani a rešpektuje ich želania.

Individuálny prístup

Každý klient má pri posteli napísané svoje oslovenie, ktorým si želá, aby ho volali, a tiež preferovaný iniciálny dotyk. Pri starostlivosti o seniorov, ktorí musia nosiť plienky, je dôležité zabezpečiť zatvorené dvere, súkromie a diskrétnosť. „K takémuto človeku treba pristupovať ako k výnimočnej bytosti, ktorú síce opúšťajú sily, ktorej telo už prestáva slúžiť, ale hlava a dôstojnosť sú stále prítomné.“ Niekedy sa stáva, že sa klienti nechcú ísť sprchovať a tvrdohlavo odmietajú všetky argumenty. Vtedy musia opatrovateľky využiť svoju trpezlivosť a presvedčovacie schopnosti, aby seniorov presvedčili.

Práca s rodinami a ich výčitky

Práca s rodinami je veľmi dôležitá, pretože niekedy nevedia spracovať fakt, že ich rodič je v zariadení. Už pri prvých stretnutiach by im mali byť kladené podporné otázky, aby si uvedomili, či sú schopní zabezpečiť potrebnú starostlivosť doma. Sú rodiny, ktoré seniora doslova odovzdajú do opatery zariadenia a tým sa to pre ne končí. Na druhej strane, existujú aj dojímavé príbehy, ako napríklad príbeh pána, ktorý chcel pred smrťou vidieť svoju dcéru, ktorú v mladosti opustil. Hoci mu dcéra neodpustila, zariadenie sa snažilo zabezpečiť, aby zomrel s čo najväčšou dôstojnosťou.

Aktivity a život v zariadení Dominik vo Veľkej Lehote

Hoci je obvyklá predstava o živote v zariadení sociálnych služieb skôr negatívna, existujú na Slovensku aj také, v ktorých sa posledné roky života dajú stráviť naozaj dôstojne a dokonca radostne. Príkladom je zariadenie Dominik vo Veľkej Lehote, ktoré v oblasti sociálnych služieb získalo viacero ocenení a po skúsenosti si tam chodia aj iní poskytovatelia. Zariadenie pre seniorov, špecializované zariadenie a domov sociálnych služieb Dominik vo Veľkej Lehote založil miestny rodák a podnikateľ František Garaj. Jeho predstavy o poskytovaní služieb pre seniorov sa stretli s názormi Eriky Sučanskej, sociálnej pracovníčky, ktorá sa neskôr stala riaditeľkou Dominika.

Komunitný život a aktivity

Sociálna pracovníčka Cecília Šályová, ktorá v zariadení pracuje už deväť rokov, teda od jeho vzniku, vymýšľa pre klientov aktivity, ktorými každý deň vypĺňajú čas. „Vždy sa snažíme robiť niečo zmysluplné, aby sme iba tak nezabíjali čas. Vysvetlíme si a zhovárame sa o tom, prečo danú aktivitu robíme,“ ozrejmuje pani Cecília. Každý deň po raňajkách absolvujú seniori dopoludňajšiu komunitu, kde si spoločne prečítajú príbeh s myšlienkou, rozprávajú sa o ňom a neskôr sa voľne zhovárajú o bežných veciach, napríklad o tom, ako sa mali predošlý deň alebo čo zaujímavé zachytili v televízii. V pondelok mávajú pravidelne cvičenia pamäti, v utorky a štvrtky pracovnú činnosť, v stredu je na programe fyzické cvičenie a v piatok reminiscenčná terapia, v rámci ktorej spomínajú na zážitky z minulosti. Popoludnie býva zväčša oddychové, klienti si môžu posedieť pri káve alebo sa poprechádzať v záhrade. „Týmito aktivitami predchádzame tomu, aby boli izolovaní, a zároveň vidia, že aj ostatní majú rôzne zdravotné ťažkosti, čo býva v tomto veku, samozrejme, normálne. Je dôležité, aby neboli zavretí na izbách a v myšlienkach neupadali a nezaoberali sa negatívnymi pocitmi,“ vysvetľuje Cecília.

Seniori sa zapájajú aj do rôznych pomocných činností. Niektorí sa starajú o kvety, iní trebárs prestierajú na obed, ako pán Matej. „Nečakajú, že všetko spraví personál za nich, ale sami sa starajú o prostredie, v ktorom žijú.“

Prostredie a vybavenie

„Od začiatku sme nechceli byť iba uzavretou organizáciou, ale otvoreným multifunkčným zariadením,“ hovorí riaditeľka Sučanská. Ešte pred vznikom neziskovej organizácie Dominik spolu s Garajom navštívili viac ako dvadsať zariadení vo Švajčiarsku, aby sa inšpirovali a odpozorovali konkrétne prvky, ktoré vytvárajú kvalitné sociálne zariadenie. „Navštívili sme najmä tie, ktoré sa starali o ľudí s demenciou. Oslovila nás hlavne voľnosť, ktorú tamojší klienti dostávajú, a veľmi ochotný prístup personálu. Všímali sme si aj také faktory ako farebnosť priestorov, bezbariérovosť či záhrady. To, čo sme videli, sme sa pokúšali preniesť k nám do Veľkej Lehoty,“ približuje Sučanská. Príjemné farebné steny, nábytok či doplnky, veľké presklené okná aj dvere a celková útulnosť miestností neevokujú zažité predstavy o domove dôchodcov ako nejakom obskúrnom mieste. Farebne sú odlíšené i podlahy v celom zariadení, napríklad spojovacie miestnosti sú červené. Takisto izby klientov sa farebne líšia, čo im pomáha v lepšej orientácii. Klient si ľahšie zapamätá, že býva napríklad v modrej či zelenej izbe. Celé zariadenie je bezbariérové. Chodby sú dostatočne široké, aby sa po nich dalo bez problémov prechádzať aj na vozíkoch.

Izby klientov, ktorých je v celom zariadení dokopy 66, sú jednoposteľové a dvojposteľové s bezbariérovou kúpeľňou a WC. Okná v izbách sú schválne posunuté nižšie, aby klient videl von aj z polohovateľného lôžka. Každý z nich má k dispozícii vlastný telefón a pripojenie na internet. „Jednoducho chceme, aby sa tu cítili dobre a naozaj prežili posledné obdobie života dôstojne a s radosťou. Veľa starých ľudí dnes býva opustených a zanedbaných. Túžime, aby tu u nás nielen prebývali, ale naozaj žili a cítili sa ako doma.“ Zároveň podľa Sučanskej nechcú, aby boli v zariadení vytesnení zo sveta ako v nejakom väzení. Aj preto je jeho súčasťou kaderníctvo, lekár či malý obchodík, ktoré navštevujú i ostatní obyvatelia Veľkej Lehoty. „Najmä ženy sa veľmi tešia z kaderníctva, kde sa chodia skrášľovať. Niekedy sa s kolegyňami smejeme, že sa o seba starajú lepšie ako my. Služba lekára, ktorý tu chodí trikrát do týždňa, ich zase odľahčí od namáhavých presunov do ambulancií či lekární v meste.“

Reminiscenčná terapia a záhrada

V záhrade sa nachádza altánok, potôčik a unikátny reminiscenčný domček, kde seniori spomínajú na to, ako žili oni alebo ich predkovia. Príjemná atmosféra a pokoj im prinášajú vnútornú úľavu. „Veľmi sa tu páči aj ich rodinám, ktoré tu prídu na spoločné varenie lekváru alebo keď máme zabíjačku. Viacerí nám darovali rôzne doplnky ako krčiažky, varešky či koberčeky. Má to tu veľké čaro,“ hovorí Sučanská. Pri domčeku chovajú sliepky, kohúta.

Podnikanie v oblasti sociálnych služieb: Domovy dôchodcov

Podnikanie v oblasti sociálnych služieb, konkrétne v oblasti domovov dôchodcov, je téma, ktorá si vyžaduje komplexný pohľad. Hoci existuje dopyt po kvalitných zariadeniach pre seniorov, realita podnikania v tejto oblasti prináša množstvo výziev. „Nedá sa do toho ísť s vidinou dobrého biznisu. Sociálne služby nie sú výnosné. Bez dobrého srdca to v tejto sfére nefunguje,“ dodáva Erika Sučanská.

Zameranie na solventných klientov a konkurencia

Niektorí podnikatelia sa zameriavajú na solventných klientov, ktorým chcú ponúknuť nadštandardné služby. Avšak, aj v tomto prípade je potrebné zvážiť, či bude ponuka dostatočne atraktívna pre túto cieľovú skupinu. Na Slovensku už existuje množstvo domovov dôchodcov, a navyše, do našich zariadení sa sťahujú aj solventní klienti zo zahraničia, ktorí chcú ušetriť. Preto je dôležité, aby bol nový projekt skutočne jedinečný a ponúkal niečo, čo iné zariadenia nemajú. Problém s nedostatkom miest v domovoch pre seniorov je tu stále, kapacity sú plné a poradovníky dlhé.

Financovanie a dotácie

Podnikanie v oblasti sociálnych služieb nie je výnosné a často si vyžaduje značné investície. Preto je potrebné hľadať investorov a využívať eurofondy. V roku 2003 boli rôznym organizáciám a mestám priznané dotácie na projekty zamerané na zlepšenie sociálnych služieb. Napríklad, občianske združenie Bytča získalo 50 000 Sk na vytvorenie dielne pracovnej terapie pre handicapovaných ľudí, a Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Hronec 200 000 Sk na rehabilitačný objekt.

Tabuľka 1: Príklady dotácií na sociálne služby v roku 2003

Legislatívne zmeny a právo výberu

Novela zákona o sociálnych službách prináša výraznú zmenu pre žiadateľov o sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo v zariadení opatrovateľskej služby, čo znamená v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych služieb. Súčasná legislatíva zakotvuje právo výberu sociálnej služby a jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. To znamená, že odkázaná osoba má možnosť vybrať si, kde bude umiestnená a kde bude ďalej žiť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však zavádza zmenu, pričom tým „rieši dlhodobý problém medzi obecnými samosprávami a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v oblasti zabezpečovania a financovania týchto služieb pre obyvateľov.“

Podľa názoru úradu komisára navrhovaná úprava neprispieva k napĺňaniu práv osôb so zdravotným postihnutím, ale, naopak, obmedzuje, prípadne úplne vylučuje možnosť voľby oprávnenej osoby, prístup k celému spektru služieb a obmedzuje možnosť rozhodnúť sama o mieste svojho pobytu, nakoľko zásadným spôsobom dáva obciam do rúk právo podmieniť poskytnutie finančného príspevku tým, že musí akceptovať konkrétneho poskytovateľa, ktorého určí obec. V tomto ustanovení vidí rozpor s Dohovorom. Podľa novej právnej úpravy môže nastať situácia, že obec, ktorej je žiadateľ o sociálnu službu obyvateľom, de facto určí miesto, formu aj poskytovateľa sociálnej služby. Právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby úrad komisára vníma ako jeden z prostriedkov plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru.

Ďalšie zariadenia sociálnych služieb na Slovensku

Okrem spomínaných zariadení existuje na Slovensku mnoho ďalších, ktoré poskytujú starostlivosť seniorom a osobám so zdravotným postihnutím. Medzi ne patria napríklad:

• PE - ES, n.o. - nezisková organizácia, ktorá vznikla v roku 2006 s cieľom poskytovať sociálne služby s dôrazom na individuálne potreby každého klienta. Poskytuje služby pre fyzickú osobu, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby (stupeň odkázanosti najmenej IV) alebo potrebuje sociálnu službu z iných vážnych dôvodov.
• Zariadenie pre seniorov Chanava - inštitucionálna forma zariadenia s celoročným pobytom s kapacitou 46 miest, zriadené Reformovanou kresťanskou cirkvou na Slovensku. Klientelu tvoria seniori, ktorí nezvládajú záťažové situácie v domácom prostredí, závislí seniori s obmedzenou mobilitou, ktorí vyžadujú pravidelnú podporu a pomoc inej fyzickej osoby, a úplne závislí seniori.
• Diakonický domov Elim v Prešove - zriaďovaný Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku, bude poskytovať sociálne služby v kresťanskom duchu, vrátane sociálneho poradenstva, zariadenia pre seniorov, špecializovaného zariadenia, opatrovateľskej služby, prepravnej služby, jedálne, práčovne a požičovne pomôcok. Celková kapacita bude 37 lôžok.
• Dom pokojnej staroby Cífer - zariadenie sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom s kapacitou 39 klientov, zriaďované Trnavskou arcidiecéznou charitou. Rešpektovanie osobnosti a dôstojnosti každého klienta je zásadným pilierom práce zamestnancov, ktorí prispievajú k dobrej a uvoľnenej atmosfére.
• Domov pokojnej staroby Snina - celoročná pobytová sociálna služba, ktorú poskytuje mesto Snina. Podmienkou poskytovania sociálnej služby je právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby vydané obcou v mieste trvalého pobytu žiadateľa.

tags: #zle #skusenosti #zariadenia #pre #seniorov