Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je rôzne podporované. Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške.
Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa mu invalidný dôchodok odo dňa priznania starobného dôchodku nevypláca. Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok.
Nezdaniteľné časti základu dane
V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. V zmysle § 52zzi ods. 17 ZDP sa ustanovenie § 11 ods. 12 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2020 poslednýkrát použije na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020 (za rok 2021 sa už nepoužije).
Ročná suma NČZD je stanovená vo výške 5 753,79 eura.
Nezdaniteľná časť na daňovníka
Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z., resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona. Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti už počas zdaňovacieho obdobia na základe podaného vyhlásenia. Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR). Daňovník - daňový rezident SR, ktorý mal za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka zohľadní aj základ dane z príjmov dosiahnutých v zahraničí.
Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Zamestnanec, ktorý si neuplatnil v niektorom mesiaci NČZD na daňovníka, má nárok na uplatnenie NČZD v ročnom zúčtovaní. Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. V prípade úmrtia dedič odpočíta od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci zdaňovacieho obdobia daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane.
Uplatnenie NČZD poberateľom starobného dôchodku
Poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka, si môžu uplatniť NČZD. Ak je zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 01. 01. 2025, tzn. od začiatku zdaňovacieho obdobia (alebo mu bol dôchodok priznaný spätne), môže si uplatniť NČZD len v ročnom zúčtovaní dane (nemôže si ju uplatňovať mesačne). Pokiaľ sa zamestnanec stal poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2025, NČZD na daňovníka si mohol uplatňovať mesačne po celý rok 2025.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1. Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára. Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, a za príslušný rok si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podať dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2016 (SK)
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela)
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti a manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. jej vlastný príjem nepresahuje stanovenú sumu. Zároveň musí manželka (manžel) spĺňať niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP: starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov (resp. v určených prípadoch do šiestich rokov), poberala peňažný príspevok na opatrovanie, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo je občanom so zdravotným postihnutím (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%).
Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť sobášny list a potvrdenie o tom, že manželka splnila niektorú z ďalších podmienok. Je neopodstatnená snaha niektorých mzdových účtovníčok požadovať doklady o výške vlastného príjmu manželky (manžela) zamestnanca - zo ZDP zamestnancom nevyplýva povinnosť tieto doklady zamestnávateľovi predložiť.
Vlastný príjem manželky (manžela)
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane oslobodený (napr. materské, nemocenské a pod.), znížený o povinné odvody z tohto príjmu. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezapočítava len zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendiá pri sústavnej príprave na budúce povolanie a štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku, príspevok pri narodení dieťaťa, kompenzačný príspevok baníkom, príspevok na pohreb, 13. dôchodok, príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku, príspevok športovému reprezentantovi).
Všetky ostatné príjmy manželky (manžela) (okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP) sa zahŕňajú. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Odvody do zdravotnej poisťovne
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pomoc v práci
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Prehodnocovanie percenta invalidity
Sociálna poisťovňa začala od augusta prehodnocovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Nemusia o nič žiadať, celý proces je naplánovaný na dva roky a mal by sa dotknúť približne 21-tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že do konca roku 2023 prehodnotí zdravotný stav približne 20 až 25 percent dotknutých poberateľov dávky. Prehodnotenie percenta invalidity sa bude robiť v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. V priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 percent a do 30. júna 2025 zvyšných 25 percent.