Negatívne dôsledky prehnanej rodičovskej starostlivosti a úskalia striedavej starostlivosti

Každý rodič chce, aby z jeho detí vyrástli úspešní a šťastní dospelí. Avšak mnohé rodičovské prístupy môžu v skutočnosti brzdiť ich budúci kariérny postup a celkový rozvoj osobnosti. Prehnaná starostlivosť a niektoré aspekty striedavej starostlivosti môžu mať na deti vážne negatívne dôsledky, ktoré sa prejavia až v dospelosti.

Zlá rodičovská starostlivosť: Chyby, ktoré brzdia úspech detí

Mnoho rodičov ospravedlňuje prehnanú starostlivosť tým, že sa len snažia ubezpečiť, aby ich dieťa bolo pripravené na život v reálnom svete. V skutočnosti však takýmto prístupom dosiahnu pravý opak - zo svojich ratolestí vychovávajú nesamostatných dospelých. Tu sú najčastejšie chyby, ktorých sa rodičia dopúšťajú:

1. Sťažovanie sa na prácu

Keď sa rodičia neustále sťažujú na svoju prácu, navádzajú svoje deti k tomu, aby si mysleli, že práca je vo svojej podstate zlá. Neustále vyjadrovanie frustrácie vysiela deťom správu, že práca je nutné zlo, ktoré treba tolerovať, nie si ho užívať. Rodičia, ktorí často rozprávajú o svojom utrpení v práci, nevedomky prenášajú svoj stres na deti.

2. Riešenie všetkých problémov za deti

Riešenie problémov je jednou z najžiadanejších zručností v živote aj na pracovisku. Deti sa nerodia so schopnosťami riešiť problémy, je to niečo, čo sa robí pokusom a omylom, opakovaním a buduje sa v priebehu rokov. Rodičia a učitelia môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore schopnosti riešiť problémy budovaním a pestovaním výkonných funkčných schopností. Medzi ne patrí kontrola impulzov, organizácia, flexibilita, zameranie, plánovanie, sebauvedomenie, riadenie času a pamäť.

Dôležité je dopriať dieťaťu aj zlyhanie, aby nieslo zodpovednosť samo za seba - napríklad v škole, pri domácich úlohách či rôznych projektoch. Doprajte mu, aby sa samo naučilo, koľko času potrebuje na prípravu do školy, ako vyriešiť konflikty a podobne. Najlepšie sa bude učiť a napredovať, ak bude pociťovať následky svojho správania - v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Ak sa mu niečo podarilo, je to super! Ak v niečom úplne zlyhalo, nevadí. Aké má z toho poučenie? Čo môže urobiť inak? Rodičovskú rolu preberajte vo vysvetľovaní, učení a vo vlastnom príklade. Neriešte za neho veci, ktoré si dokáže vyriešiť samo. Radšej sa opýtajte, či potrebuje pomoc, neriešte problémy aktívne namiesto neho. Nezabúdajte ale, že vy vychovávate dieťa a máte za neho zodpovednosť.

3. Vždy uprednostňovanie bezpečnosti pred rizikom

Určite chcete, aby boli vaše deti v bezpečí. Pri prechádzaní cez cestu by sa mali pozrieť na obe strany a počas chôdze po meste by sa mali pozerať pod nohy. Musia vedieť, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu. Existujú však aj iné okolnosti, pri ktorých môže byť riskovanie cenná skúsenosť. Prijatie ťažkej úlohy bez záruky úspechu buduje odolnosť a sebaúctu.

4. Snaha dieťa nasmerovať príliš rýchlo

Detstvo predstavuje obdobie, kedy je dôležité byť zvedavý, nápaditý a skúmať množstvo rôznych aktivít. Prílišné sústredenie sa na prvú vášeň vášho dieťaťa v niečom, v čom sa od začiatku prejavuje, mu môže brániť vo vyhľadávaní iných záujmov a učení sa nových vecí. Ak mu doprajete čas na experimentovanie a skúšanie nových skúseností, pomôžete tak rozšíriť si perspektívu a identifikovať svoje skutočné vášne. Tento prístup deťom pomáha aj v tom, že sa dokážu v budúcnosti viac prispôsobiť zmeneným podmienkam.

5. Chválenie a odmeňovanie dieťaťa za všetko

V súčasnosti je bežné, že deti dostanú odmenu za výkon, ktorý bol len priemerný. Dokončenie úlohy by malo byť uznané, ale nemalo by byť rovnako oslavované ako výnimočný výkon. Deti sa musia naučiť rozlišovať medzi primeraným a výnimočným, priemerným a výnimočným. Takzvané „trofeje za účasť“ môžu brániť budúcemu úspechu.

Problematikou pochvaly sa už desiatky rokov zaoberá aj Carol Dwecková. Veľký význam má hlavne jej výskum so 400 piatakmi. Do piatackých tried vyslala štyri vedkyne. Deti najprv robili neverbálny IQ test. Ten pozostával zo skladačiek, ktoré boli také ľahké, že by ich zvládli všetci žiaci. Keď test ukončili, vedkyne im prezradili výsledok a jednou vetou ich pochválili. Potom náhodne rozdelili žiakov do skupín a ocenili inteligenciu niektorých z nich. Ostatných žiakov pochválili za úsilie. Povedali im: „Istotne si tvrdo pracoval.“

V druhom kole si mohli žiaci vybrať z dvoch možností. Jeden test bol ťažší a druhý ľahší. Tiež im bolo vysvetlené, že pri riešení ťažšieho testu sa veľa naučia. Z detí, ktoré boli pochválené za úsilie, si 90 percent z nich zvolilo ťažší test. Z tých, ktoré boli pochválené za bystrosť a inteligenciu, si väčšina vybrala ľahký test. Chceli sa vyhnúť ťažkým veciam. Dwecková vo svojej štúdii napísala: „Keď chválime deti za bystrosť, dávame im najavo, v čom spočíva podstata: vyzerajte inteligentne, neriskujte, že sa dopustíte chýb.“ Presne takto sa správali aj piataci. Rozhodli sa, že budú pôsobiť rozumne a vyhnú sa riziku strápnenia.

V ďalšom kole už nemali na výber. Test bol náročný, pretože bol určený deťom o dva roky starším. Ako sa dalo očakávať, všetci piataci zlyhali. Dve skupiny, do ktorých výskumníčky rozdelili žiakov na začiatku experimentu, však reagovali odlišne. Žiaci, ktorých pri prvom teste pochválili za úsilie, predpokladali, že pri druhom sa nesústredili dostatočne. Boli ochotní a vyskúšali každé riešenie. Tí, ktorým vyzdvihli inteligenciu, sa správali inak. Zlyhanie chápali ako dôkaz, že vôbec nie sú bystrí. Bolo vidieť, ako sa pri riešení úloh trápia a trpia.

Po tom, čo výskumníčky umelo navodili neúspešné kolo, zapojili všetkých piatakov do poslednej etapy testov, ktorá bola rovnako ľahká ako prvá. Žiaci, ktorých pri prvom teste pochválili za úsilie, sa výrazne zlepšili - približne o 30 percent. Tí, ktorých označili za inteligentných, dosiahli horší výsledok ako na začiatku - približne o 20 percent. Samotná Carol Dwecková síce tušila, že pochvala má opačný účinok, no jeho miera prekvapila aj ju.

Vysvetľuje: „Keď človek zdôrazní úsilie, poskytne dieťaťu premennú, ktorú môže ovládať. Cíti, že úspech má pod kontrolou. Ak vyzdvihneme u dieťaťa prirodzenú inteligenciu, oberieme ho o pocit kontroly a nedávame mu nijaký návod, ako reagovať v prípade zlyhania.“ Carol Dwecková tiež upozorňuje na to, že ak si myslíme, že vrodená inteligencia predstavuje kľúč k úspechu, znevažujeme tak význam úsilia. Deti si potom myslia, že keď sú inteligentné, nemusia sa výrazne snažiť. Vynakladanie úsilia sa tak stáva stigmou, verejným dôkazom, že človek nevie využiť prirodzený talent. Keď Carol Dwecková pokus zopakovala, zistila, že pochvala takto pôsobí na výkon žiakov zo všetkých socioekonomických skupín. Týka sa oboch pohlaví, najmä však najbystrejších dievčat, pretože tie sa po zlyhaní zrútili najčastejšie. Proti opačnému účinku pochvaly neboli imúnne ani deti v predškolskom veku. Očakávanie pochvaly za maličkosti, dáva deťom falošný pocit výnimočnosti.

6. Nedovolenie dieťaťu robiť chyby

Z dlhodobého hľadiska prináša odolnosť najväčšiu odmenu a možno ju rozvinúť iba oneskoreným uspokojovaním a prácou v ťažkých situáciách. Dovoliť dieťaťu zlyhať pri nejakej úlohe môže byť pre rodiča emocionálne náročné, ale je to absolútne nevyhnutné pre rozvoj dieťaťa a budovanie jeho charakteru. Nikto sa nikdy nič nenaučil z toho, že to celý čas robil správne.

7. Prílišný tlak na dieťa

Aj keď je dôležité vybudovať vo svojich deťoch odolnosť, nepreháňajte to. Hoci chcete svoje deti nasmerovať na správnu cestu životom, povedať im, že potrebujú titul z najlepšej vysokej školy, aby mohli prežiť v dnešnom svete, môže u nich spôsobiť silný stres. Deti, ktoré cítia, že sú pod obrovským tlakom zo strany rodičov a dospelých, môžu zažívať nepríjemné pocity vo viacerých oblastiach svojho života, od duševného zdravia až po spánok.

Uvedieme len niekoľko dôsledkov toho, keď sú deti vystavené prílišnému tlaku:

• Vyššia miera duševných chorôb: Deti, ktoré majú pocit, že sú pod neustálym tlakom, môžu prežívať neustálu úzkosť. Vysoké množstvo stresu môže tiež vystaviť deti väčšiemu riziku vzniku depresie alebo iných porúch v oblasti duševného zdravia.
• Vyššie riziko úrazov: Športovci, ktorí cítia veľký tlak, pokračujú v športovaní napriek zraneniam. Ignorovanie bolesti pred vyliečením zranenia môže viesť k trvalému poškodeniu zdravia.
• Zvýšená pravdepodobnosť podvádzania: Keď sa pozornosť sústreďuje skôr na úspech ako na učenie, deti budú s väčšou pravdepodobnosťou podvádzať. Podvádzanie je bežné medzi deťmi, ktoré cítia tlak, aby podávali dobrý výkon.
• Odmietnutie účasti: Keď deti cítia, že cieľom je vždy „byť najlepší“, pravdepodobne sa nezúčastnia tých podujatí, v ktorých je pravdepodobné, že neuspejú. Bohužiaľ to znamená, že deti nevyužijú príležitosti na zdokonalenie svojich zručností.
• Problémy so sebaúctou: Tlačenie detí k dokonalosti môže poškodiť ich sebavedomie. Neustály stres z výkonu narúša formovanie identity detí a spôsobuje, že majú pocit, že nie sú dosť dobré.
• Spánková deprivácia: Deti, ktoré pociťujú neustály tlak na to, aby sa im v škole darilo, môžu sa každý deň dlho do noci učiť a môžu mať problém s nedostatkom spánku.

Čo spôsobuje deťom prehnaná starostlivosť?

Vaše dieťa môže v dospelosti zarábať menej. Nízke sebavedomie, ktoré sa vyvíja v priebehu dospievania, môže mať vážne následky v dospelosti, a to aj vrátane straty schopnosti sa o seba finančne postarať. Výskumy ukazujú, že dostatok sebavedomia je pozitívnym indikátorom budúcich zárobkov. Pomôžte teda svojmu dieťaťu budovať sebadôveru, ktorú bude potrebovať na to, aby mohlo uspieť nielen emocionálne a profesionálne, ale aj finančne.

Tiež je potrebné si uvedomiť, že nikto nežije večne. Ani vy nebudete žiť večne a skôr či neskôr sa deti budú musieť naučiť fungovať bez vašej pomoci. Snažte sa svoje dieťa naučiť žiť samostatne, aby nezažilo v dospelosti veľké traumy. Štatistiky tiež hovoria, že deti prehnane starostlivých rodičov majú zvýšenú šancu výskytu depresie a úzkosti. Rodičia by si mali uvedomiť, že ak neustále riešia problémy namiesto nich, vysielajú jasnú správu o nedôvere v ich schopnosti.

Striedavá a spoločná starostlivosť: Právne aspekty a úskalia

Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti).

Čo je striedavá starostlivosť?

Striedavá starostlivosť je model, kde sa rodičia rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa, pričom sa striedajú v pravidelných intervaloch, napríklad na týždennej báze. Cieľom je zabezpečiť rovnocenné postavenie oboch rodičov v živote dieťaťa a umožniť mu tráviť čas s oboma rodičmi. Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zohľadňuje životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a najmä záujem dieťaťa. Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa.

Čo je spoločná osobná starostlivosť?

Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov.

História a legislatíva

Prvýkrát bola spoločná starostlivosť o deti uzákonená v roku 1957 v štáte Severná Karolína (USA). K praktickému využitiu prišlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Pozitívne výsledky výskumov v USA zapríčinili, že sa o túto novú formu porozvodového usporiadania začali zaujímať aj iné krajiny. Na Slovensku sa striedavá starostlivosť dostala do legislatívy od 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. Táto novela zaviedla do slovenskej legislatívy pojem striedavá osobná starostlivosť. Návrh novely v NR SR predložili dvaja muži - nezaradení poslanci Martin Kuruc a Juraj Liška, na základe požiadaviek slovenských otcov, ktorí mali o porozvodovú starostlivosť o dieťa záujem, ale súdy zverovali deti do opatery matkám. Dňa 4.októbra 2022 poslanci Národnej rady SR schválili niekoľko zmien zákona o rodine. Jednou z najvýznamnejších zmien je zavedenie novinky vo forme inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa po ich rozvode či rozchode. Zmeny sú účinné od 1. januára 2023. Spoločná osobná starostlivosť tak dopĺňa dvojicu už existujúcich foriem osobnej starostlivosti a je s nimi rovnocenná. Zákonodarca chce novelou podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb oboch rodičov s ich dieťaťom aj po rozvode či rozchode a zavedenie tohto inštitútu zodpovedá zneniu Princípov európskeho rodinného práva týkajúce sa rodičovskej zodpovednosti.

Záujem dieťaťa ako prvoradé kritérium

Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je teda veľmi významný faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Nález Ústavného súdu SR z 18. 10. 2006, č. k. PL. Ústavné ustanovenia o ochrane práv detí a rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a odlúčením maloletých detí od rodičov zdôrazňujú, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Tak čl. 41 ods. 4 ústavy, ako aj čl. 32 ods. 4 listiny poskytujú ochranu dvom okruhom subjektov. Ide jednak o ochranu pre rodičov maloletých deti, ale tiež aj o ochranu pre maloleté deti. Kým ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov je ochranou poskytovanou rodičom, ochrana v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov je ochranou poskytovanou pre maloleté deti.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Samotné rozhodnutie súdu potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.

Úskalia striedavej starostlivosti

Podľa slovenských odborníkov striedavá starostlivosť pre deti nemusí byť vždy ideálna. Znamená to pre ne dva domovy, neraz dokonca v iných mestách, neustále striedanie domácností a sťahovanie vecí. Dieťa potrebuje niekam patriť, mať zázemie. Ak však každý týždeň alebo dva pendluje od jedného rodiča k druhému, stáva sa akýmsi rukojemníkom. Nemá čas na seba, hry, kamarátov, skôr plní potreby rodičov.

Zraniteľnosť striedavej starostlivosti (keď sa strieda v dvoch domovoch) spočíva v nútení maloletého dieťaťa neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia nie sú ochotní obetovať v tomto prípade. Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia.

Vplyv na vývoj dieťaťa

Malému dieťaťu do 10. až 12. roku života sa formuje osobnosť a výchova k vyšším citom ako sú dôvera či úcta. V kontakte so svetom dieťa potrebuje akúsi bezpečnú kotvu. Kým bábätku je v podstate jedno, kde je, ak má pri sebe matku, u starších detí už zaváži aj viazanosť k miestu. Úskalie striedavej starostlivosti je v tom, že mnohé deti v nej roky navonok fungujú bezproblémovo. Malé dieťa bytostne potrebuje matku a je nesvoje, keď matka zájde čo i len niekam za roh. Má úzkosť, zvýšenú obavu, až nutkavé strachy.

Konflikty rodičov

Ďalším problémom pri striedavej starostlivosti je, že rodičia viac ako na záujem dieťaťa hľadia na svoje vzájomné výhrady. Príklad z praxe: Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa. Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa.

Rozhodovanie súdu a názor dieťaťa

Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zohľadňuje životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a najmä záujem dieťaťa. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Príklad z praxe: Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia. Skúma konkrétnu realitu, nie „sľuby do budúcna“. Ak je dieťa schopné rozumne a vedome vyjadriť svoje predstavy a priania s ohľadom o budúcom nastavení, je treba v primeranej miere túto vôľu zohľadniť.

Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) sa zaoberal prípadmi, kde otec podal návrh na zverenie maloletého syna do striedavej starostlivosti z dôvodu, že medzi ním a matkou maloletého nie sú dobré vzťahy a tá mu neumožňuje stýkať sa so synom. ÚS ČR dospel k záveru, že okresné súdy musia brať do úvahy tú skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne súdy musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nielen tvrdené, ale aj preukázané. ÚS ČR tiež uviedol, že vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti, a pracovné vyťaženie rodiča možno považovať ako prekážku len v mimoriadnych prípadoch. Zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi. V tomto prípade ale matka a otec mali vzdialenosť medzi svojimi bydliskami 35 km, čo predstavuje cestu autom približne 30 až 40 minút, čo ÚS ČR nepovažoval za prekážku.

Vyživovacia povinnosť

Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Príklad z praxe: Rodičia sa striedajú, ale jeden má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov.

Krajský súd v Banskej Bystrici zhrnul a v krátkosti opísal problematiku vyživovacej povinnosti. Uvádza, že podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Novela zákona o rodine upravuje aj otázku výživného v prípade spoločnej osobnej starostlivosti. Súd môže buď schváliť dohodu rodičov o presnej výške výživného alebo môže určiť, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.

Zmena rozhodnutia o striedavej starostlivosti

Každé súdne rozhodnutie týkajúce sa maloletého dieťaťa je možné zmeniť, ak nastanú zmeny pomerov, ktoré túto zmenu odôvodňujú. Zrušenie striedavej starostlivosti môže byť opodstatnené v nasledujúcich prípadoch:

• Nevhodnosť pre dieťa: Striedavá starostlivosť sa postupom času stane pre maloleté dieťa nevhodnou formou starostlivosti. Dôvodom môže byť vzdialenosť bydlísk rodičov, neochota dieťaťa striedať domácnosti alebo iné faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho vývoj.
• Zlé vzťahy medzi rodičmi: Hoci Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) spochybnil, že zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi automaticky vedie k vylúčeniu striedavej starostlivosti, dlhodobé a vážne konflikty medzi rodičmi môžu mať negatívny dopad na dieťa a odôvodňovať zrušenie striedavej starostlivosti.
• Zmena pomerov u rodičov: Zmeny v živote rodičov, ako sú pracovné povinnosti, nové rodinné vzťahy alebo zdravotné problémy, môžu ovplyvniť ich schopnosť vykonávať striedavú starostlivosť.
• Záujem dieťaťa: Ak dieťa vyjadrí želanie, že nechce byť v striedavej starostlivosti, súd by mal túto skutočnosť zohľadniť a posúdiť, či je zrušenie striedavej starostlivosti v jeho najlepšom záujme.

Praktické rady pre rodičov v striedavej starostlivosti

Ak sa rodičia rozhodnú pre striedavú starostlivosť, je dôležité, aby sa snažili o konštruktívnu komunikáciu a spoluprácu v záujme dieťaťa. Tu je niekoľko praktických rád:

• Rodičovská dohoda: Spíšte si rodičovskú dohodu, ktorá zohľadňuje potreby a záujmy dieťaťa.
• Komunikácia: Komunikujte spolu o všetkých dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, ako sú zdravie, školská dochádzka a záujmy.
• Flexibilita: Buďte flexibilní a prispôsobte sa potrebám dieťaťa.
• Podpora: Podporujte vzťah dieťaťa s druhým rodičom.
• Názor dieťaťa: Ak je dieťa dostatočne vyspelé, zohľadňujte jeho názor na striedavú starostlivosť.

Pri sporoch o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi. Nie každá situácia si vyžaduje okamžité právne zastupovanie. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. V takýchto prípadoch nejde len o samotné podanie návrhu. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj. Odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak).

Nedoriešené aspekty striedavej starostlivosti v legislatíve

Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút je zavedená v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.

• Školský zákon: Hoci školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Nevyriešená je aj otázka financovania materských škôl pri návšteve dvoch zariadení.
• Daňový bonus: Úprava daňového bonusu je možné považovať za nedoriešenú a diskriminačnú.
• Trvalý pobyt: Zákon o hlásení pobytu občanov nerieši situáciu trvalého pobytu dieťaťa pri striedavej starostlivosti.
• Sociálnoprávna ochrana detí: Interné normy síce uvádzajú, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť, avšak celková úprava je nedostatočná.
• Zdravotná starostlivosť: Zákon o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
• Dotácie na stravu a školské potreby: Nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa a dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností v prípade návštevy dvoch škôl.

Záverom je možné uviesť, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.

tags: #zla #starostlivost #rodicov #o #deti