Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Táto suma sa každoročne upravuje k 1. júlu na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý poskytuje Štatistický úrad SR Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pre vdovy a dôchodcov je dôležité poznať aktuálnu výšku životného minima, pretože od nej sa odvíja nárok na rôzne sociálne dávky a príspevky.
Aktuálne a historické sumy životného minima pre jednotlivca
Nižšie uvádzame prehľad vývoja životného minima pre jednotlivca v eurách na Slovensku od roku 2001 do roku 2025:
| Obdobie | Životné minimum pre jednotlivca (€) | Opatrenie MPSVR SR č. |
|---|---|---|
| Od 1. júla 2025 | Neznáme (bude ustanovené) | 168/2025 Z. z. |
| Od 1. júla 2024 | Neznáme (bude ustanovené) | 149/2024 Z. z. |
| Od 1. júla 2023 | 268,88 | 220/2023 Z. z. |
| Od 1. júla 2022 | 234,42 | 227/2022 Z. z. |
| Od 1. júla 2021 | 218,06 | 244/2021 Z. z. |
| Od 1. júla 2020 | 214,83 | 174/2020 Z. z. |
| Od 1. júla 2019 | 210,20 | 183/2019 Z. z. |
| Od 1. júla 2018 | 205,07 | 196/2018 Z. z. |
| Od 1. júla 2017 | 199,48 | Neznáme |
| Od 1. júla 2013 | 198,09 | Neznáme |
| Od 1. júla 2012 | 194,58 | Neznáme |
| Od 1. júla 2011 | 189,83 | Neznáme |
| Od 1. júla 2010 | 185,19 | Neznáme |
| Od 1. júla 2009 | 185,38 | 252/2009 Z. z. |
| Od 1. júla 2008 | 177,32 | 225/2008 Z. z. |
| Od 1. júla 2007 | 171,96 | 291/2007 Z. z. |
| Od 1. júla 2006 | 166,10 | 415/2006 Z. z. |
| Od 1. júla 2005 | 160,84 | 262/2005 Z. z. |
| Od 1. júla 2004 | 155,75 | 372/2004 Z. z. |
| Od 1. júla 2003 | 149,00 | 213/2003 Z. z. |
| Od 1. júla 2002 | 143,20 | 285/2002 Z. z. |
| Od 1. júla 2001 | 138,00 | 232/2001 Z. z. |
Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka.
Nárok na dávku v hmotnej núdzi pre dôchodcov
Ak Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok nižší ako životné minimum, informuje v konkrétnych prípadoch listom samotného dôchodcu o možnosti posúdenia hmotnej núdze a zabezpečenia dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi.
Prípadne oznamuje Ústrediu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje poberateľa dôchodku, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi. O samotnú dávku potom dôchodca žiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a ten určuje aj výšku dávky v hmotnej núdzi alebo príspevky k dávke.
Kedy Sociálna poisťovňa zasiela informáciu o možnosti dávky v hmotnej núdzi?
Sociálna poisťovňa zasiela informáciu konkrétnym dôchodcom v prílohe rozhodnutia o:
- invalidnom dôchodku,
- vdovskom/vdoveckom dôchodku,
- sirotskom dôchodku,
- sociálnom dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov veku,
- pri valorizácii dôchodkov.
Robí tak v prípade, ak suma uvedených dôchodkov alebo ich úhrn je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, poberateľ dôchodku má trvalý pobyt na území SR a poberateľ dôchodku nie je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
ŽIADOSŤ O INVALIDNÝ DÔCHODOK MÁ BYŤ SPÍSANÁ HNEĎ, NIE AŽ PO MESIACOCH
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom v núdzi
Podľa § 75 a nasl. Zákona o rodine majú deti voči rodičom vyživovaciu povinnosť, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak.
Vyživovacia povinnosť pri umiestnení rodiča v zariadení sociálnych služieb
Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení pre seniorov, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností.
- Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí, resp. aj tohto dieťaťa. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť.
- To, že jeden zo súrodencov žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
- Ak dieťa plnilo vyživovaciu povinnosť voči rodičom aj za ostatných súrodencov, je oprávnené od nich požadovať úhradu tohto plnenia podľa § 79 ods. Zákona o rodine.
Obrana voči nároku na výživné na rodiča
V prípade, že matka podá návrh na súd o výživné, súd bude skúmať viaceré okolnosti, ako napríklad:
- Nezáujem zo strany matky o dieťa po dobu 20 rokov.
- Darovanie bytu jednému zo synov, čím sa matka pripravila o bývanie.
- Výška dôchodku matky a či je dostatočný na pokrytie jej potrieb v sociálnom zariadení.
- Finančné možnosti a schopnosti dieťaťa, vrátane jeho príjmov, výdavkov na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku.
Súd môže návrh na výživné zamietnuť, ak preukážete, že vaše možnosti neumožňujú platiť výživné, alebo ak sú splnené podmienky podľa § 75 ods. Zákona o rodine, ktoré hovoria o tom, že ak sa rodič bez vážneho dôvodu o dieťa nezaujímal, súd mu nemusí priznať právo na výživné.
Dôležité je aktívne komunikovať so súdom a predkladať relevantné dôkazy o vašich príjmoch a výdavkoch (výplatné pásky, zmluva o hypotéke, doklady o platbách za škôlku a pod.).
Vyživovacia povinnosť detí, ktoré boli umiestnené v detskom domove
Podľa ustanovenia "Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú." Ak však matka dieťa ihneď po pôrode umiestnila do detského domova, o syna sa nestarala a neplatila výživné, súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods. Zákona o rodine, ktoré hovoria o tom, že ak sa rodič bez vážneho dôvodu o dieťa nezaujímal, súd mu nemusí priznať právo na výživné.
Sociálne služby a úhrady za ne
Podľa § 72 zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Zákonom stanovený zostatok príjmu prijímateľa (25% ŽM) sa nevzťahuje na platenie pohľadávky (dlhu).
Úhrady za poskytované služby v CSS a DSS
- Celková mesačná úhrada v DSS Batizovce sa pohybuje v rozpätí od 428,40 € do 556,50 €.
- Výška úhrady za stravovanie v CSS s poskytovaním stravovania, s počtom odoberaných jedál zodpovedajúcim celodennému stravovaniu, sa určí vo výške súčtu stravnej jednotky na deň na prijímateľa a výšky režijných nákladov na prípravu stravy.
- Výška úhrady za ďalšie činnosti sa stanovuje na deň na prijímateľa vo výške 0,00 € s výnimkou prepravy.
- Výška úhrady za iné činnosti určuje poskytovateľ v zmysle vnútorného predpisu a sumu úhrady za tieto iné činnosti obsahuje osobitná zmluva.
- Prijímateľ sociálnej služby DSS a ŠZ v CSS si platí za poskytnutie kaderníckych a pedikérskych služieb podľa uzatvorenej zmluvy s dodávateľmi týchto služieb.
Ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba.