V súčasnosti sa často diskutuje o tom, či živnostníci (SZČO) nie sú „čiernymi pasažiermi“ sociálneho systému, teda či málo platia a veľa čerpajú. Tento článok sa pokúša pozrieť na situáciu živnostníkov z pohľadu ich odvodov a čerpania z fondov Sociálnej poisťovne, najmä s ohľadom na zavedenie minimálneho dôchodku.
Príspevky a čerpanie z nemocenského poistenia
Na stránkach Sociálnej poisťovne nie sú vždy k dispozícii podrobné údaje o platbách a čerpaní z jednotlivých fondov poistenia rozdelené podľa toho, či sa týkajú zamestnanca alebo SZČO. Jediný fond, kde je takéto rozlíšenie možné, je fond nemocenského poistenia. V roku 2022 odviedli SZČO do tohto fondu 61 279 000 eur a čerpali 41 178 000 eur. Zamestnanci (vrátane dohodárov) odviedli 783 220 000 eur a čerpali 970 930 000 eur.
Z týchto údajov vyplýva, že v roku 2022 bol fond nemocenského poistenia v prípade SZČO výrazne prebytkový (+33%), zatiaľ čo v prípade zamestnancov bol stratový (-24%). To znamená, že živnostníci v tomto období systém dotovali.
Nemalo by to byť prekvapivé, pretože dávky sa počítajú z vymeriavacieho základu, ktorý majú živnostníci väčšinou minimálny. Potenciálne dávky sú preto veľmi nízke a živnostníkovi sa absolútne neoplatí „hodiť sa na PNku“, ak naozaj nemá vážnu zdravotnú prekážku. Pre ilustráciu, v roku 2023 bolo na Slovensku v priemere 3,6% pracovnej sily priebežne na PN a priemerná dĺžka PN bola 44 dní.
Živnostník na dôchodku a minimálny dôchodok
Kľúčovou zložkou výdavkov sociálneho systému sú však starobné dôchodky. V minulosti by platilo, že kto málo platí, málo dostane. Karty ale zamiešalo zavedenie nesystémového prvku s názvom minimálny dôchodok. Ten má garantovaný každý, kto bol dôchodkovo poistený stanovený počet rokov, bez ohľadu na výšku platby.
Predpokladajme modelového živnostníka, ktorý by bol sociálne poistený 40 rokov a celú dobu by platil minimálne sociálne odvody. Staršia štatistika RRZ/SP z roku 2017 hovorí, že muž je dôchodcom v priemere 17 rokov a žena 27 rokov. Priemerný vek odchodu do dôchodku pre mužov by bol 20 rokov. Čerstvý Ageing Report Európskej komisie z roku 2024 uvádza ako „duration of retirement“ (trvanie dôchodku) vo výške necelých 18 rokov.
Existuje však mnoho ďalších otázok, ktoré by mali byť zodpovedané: nemajú živnostníci kratšiu dobu dožitia? Neodchádzajú do dôchodku neskôr? Nepokračujú v živnosti aj počas starobného dôchodku? Koľko vlastne bude „čistých“ živnostníkov, ktorí celý život len podnikali a nikdy nemali pracovný pomer? Vieme, že väčšina živnostníkov v danom momente platí sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu - no nevieme, ako sa mení tento údaj v čase.
Finančná bilancia minimálnych odvodov živnostníka
V roku 2023 odvádzal živnostník s minimálnym vymeriavacím základom 109 eur mesačne na starobné dôchodkové poistenie v rámci sociálneho poistenia. Na nemocenskom poistení odvádzal 26,64 eur. Na invalidnom poistení to bolo 36,33 eur.
Všetky tieto platby, s výnimkou časti nemocenského poistenia, reálne smerujú na financovanie starobných dôchodkov, pretože invalidné a rezervný fond sú tiež využívané na krytie deficitu starobných dôchodkov. V roku 2023 tak z minimálneho sociálneho odvodu živnostníka smerovalo až 161,8 eur na financovanie starobných dôchodkov.
Predpokladajme, že výška odvodov a výška minimálneho dôchodku sa „ukotví“ v roku 2023. Náš živnostník by tak odvádzal 40 rokov na starobné dôchodky 161,8 eur mesačne, čím by do systému prispel sumou 77 664 eur.
Porovnanie s dôchodkom bez minimálneho prvku
Vo svete bez minimálneho dôchodku by mu za tieto odvody bol vymeraný dôchodok vo výške 354,9 eur mesačne. Spomínaných 77 664 eur by takýmto dôchodkom „vyčerpal“ presne za 18,2 roka.
Vplyv minimálneho dôchodku
V reálnom svete s minimálnym dôchodkom by náš dôchodca dostal priznaný minimálny dôchodok vo výške 378,5 eur mesačne (k 1.1.2023). V takom prípade by sa jeho odvodovo-dôchodková bilancia preklopila do plusu už po 17 rokoch na dôchodku.
Do výpočtu nebol zahrnutý 13. dôchodok, ktorý je financovaný z rozpočtu, nie z odvodov. Rovnako aj rozdiel medzi vypočítaným a minimálnym dôchodkom dopláca Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny zo všeobecného rozpočtu. Tieto výpočty však poukazujú na skutočnosť, že živnostnícke odvody nie sú úplne „mimo“, ako sa to zvykne prezentovať.
Absurdná situácia živnostníkov
Zavedenie minimálneho dôchodku zmenilo pravidlá hry a dostalo živnostníkov do absurdnej situácie. Sú de facto obviňovaní z toho, že na sociálnom systéme „zarábajú“. Politici im akoby odkazujú: „My sme vám sľúbili minimálny dôchodok o 10-20-30 rokov. Ale chceme, aby ste si ho už dnes zaplatili!“ Chybou v systéme nie sú odvody živnostníkov, ale existencia minimálneho dôchodku, ktorý je nelogickým prvkom v kvázi zásluhovom systéme.
Diskusia o živnostníkoch sa snaží prezliecť do kabáta etickej diskusie o férovom prispievaní do sociálneho systému. No na konci dňa je jediným dôvodom na jej neustále oživovanie jediný cieľ - priniesť ďalšie finančné zdroje na oltár verejných výdavkov. Miesto zvyšovania odvodov živnostníkov by sa mala radšej viesť diskusia o vysokých odvodoch zamestnancov.
Poznámka: V pôvodnom texte bolo uvedené tvrdenie, že „zneužiť“ minimálny dôchodok sa dá oveľa jednoduchšie ako živnostenským podnikaním, stačí si ako zamestnanec vyplácať minimálnu mzdu za hodinu denne. Toto tvrdenie bolo v roku 2021 upravené zavedením minimálneho limitu na uznanie rokov poistenia pre účely minimálneho dôchodku.
tags: #zivnostnik #a #minimalne #dochodky