Príslušníci Policajného zboru a profesionálni vojaci sú vystavení zvýšenému riziku úrazov a chorôb z povolania v dôsledku náročnosti a nebezpečnosti ich služby. Preto je dôležité, aby mali zabezpečený prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch na liečenie, sociálne zabezpečenie a nemocenské dávky pre policajtov a profesionálnych vojakov na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec a zmeny v legislatíve.
Legislatívny rámec
Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje podmienky nároku na nemocenské dávky, ich výšku a spôsob výpočtu.
Dňa 14. marca 2013 schválili poslanci NR SR novelu zákona č. 328/2002 Z. z. Hlavným zámerom tejto novely bolo vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2013.
Kto sa považuje za policajta a profesionálneho vojaka?
Pre účely zákona sa za policajtov považujú aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ako aj Horskej záchrannej služby, a to po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008. Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom, ak § 327 neustanovuje inak.
V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je profesionálny vojak (profesionálna vojačka) fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby. Tento pojem je definovaný v § 2 ods. 1 písm. e) prvom až piatom bode zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podmienky nároku na nemocenské dávky
Nárok na nemocenské dávky má poberateľ dávky, teda fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na výplatu dávky. Poistencom na účely nemocenského poistenia je v zmysle § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistené osoby podľa príslušných právnych predpisov.
Všeobecné nároky na liečenie a zdravotnú starostlivosť
Policajti a profesionálni vojaci majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom o zdravotnom poistení. V prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania majú nárok na komplexnú zdravotnú starostlivosť, vrátane náhrady nákladov spojených s liečením.
Kúpeľná starostlivosť
Kúpeľná starostlivosť sa rozumie zdravotná starostlivosť poskytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Odbor zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR môže na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť kúpeľnú starostlivosť ako službu sociálneho zabezpečenia podľa §70 zákona č.328/2002 Z.z. nasledujúcim skupinám osôb:
- príslušníkovi Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a horskej záchrannej služby,
- poberateľovi výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil vek 55 rokov alebo jeho služobný pomer trval najmenej 30 rokov,
- poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku,
- policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
- veteránovi protikomunistického odboja.
Príslušník podľa miesta výkonu služby, poberateľ dôchodku zo sociálneho zabezpečenia MV SR podľa miesta trvalého bydliska. Na základe "Návrhu na kúpeľnú starostlivosť" vystaveného ošetrujúcim lekárom, príslušný posudkový lekár MV SR pridelí žiadateľovi kúpeľnej starostlivosti poukaz na kúpeľnú starostlivosť. V prípade, že ochorenie alebo úraz s následnou indikovanou kúpeľnou liečbou vznikli v priebehu roka, odbor zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR akceptuje aj návrhy na kúpeľnú starostlivosť zaslané posudkovým lekárom aj priebežne po celý rok. Pri výbere sa riadi najmä:
- Indikačným zoznamom, ktorý je prílohou č.6 zákona č.577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
- zdravotnou naliehavosťou a závažnosťou ochorenia,
- vekom, dĺžkou výkonu štátnej služby,
- služobným zaťažením,
- predpokladom úspešnosti kúpeľnej starostlivosti vzhľadom na zlepšenie alebo stabilizáciu zdravotného stavu žiadateľa.
Cestovné náklady pri kúpeľnej starostlivosti sa neuhrádzajú.
Dôležité zmeny v poskytovaní kúpeľnej starostlivosti od 1.5.2014
Upozornenie o zmenách v poskytovaní kúpeľnej starostlivosti od 1.5.2014 podľa zákona č. 80/2013 Z.z. uvádza, že žiadateľovi o kúpeľnú starostlivosť poskytuje MV SR sprievodcu na pobyt, ak to v návrhu na kúpeľnú starostlivosť odporúča lekár, ktorý návrh vystavil. Posudkový lekár skontroluje návrh a preskúma, či nie sú kontraindikácie kúpeľnej starostlivosti, uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť, ktorý je prílohou č. 6 zákona č. 577/2004 Z. z. (napr. demencia, epilepsia, srdcovocievne zlyhávanie, závislosť na alkohole, psychózy, pomočovanie a ďalšie). Následne sprievodcu na pobyt odsúhlasí alebo neodsúhlasí, čo písomne potvrdí na návrhu. Odsúhlasenému sprievodcovi (doprovodu) hradí MV SR 10,00 EURO na každý deň pobytu, ostatné náklady z ceny pobytu si sprievodca hradí. V prípade neodsúhlasenia sprievodcu (doprovodu), si sprievodca hradí pobyt ako samoplatca.
Ako vybaviť kúpeľnú liečbu: Podrobný sprievodca
Na priznanie nároku na kúpeľnú liečbu je potrebné navštíviť svojho obvodného lekára alebo špecialistu, u ktorého sa žiadatelia liečia. V prípade, že chodili na pravidelné kontroly a dodržiavali liečebný režim, lekár môže podať návrh na kúpeľnú liečbu, po novom aj elektronicky, čo skracuje čakacie lehoty na odoslanie vyrozumenia zo strany poisťovne. Súčasťou žiadosti o kúpeľnú liečbu musí byť záznam o konzultácii svojho zdravotného stavu aspoň raz za pol roka. Žiadatelia taktiež musia dodržiavať predpísanú liečbu a sedieť musí aj dátum výsledkov vyšetrení, ktoré sa dokladujú poisťovni. K žiadosti o kúpeľnú liečbu sa prikladajú výsledky, ktoré nie sú staršie ako 3 mesiace. V prípade poúrazových, pooperačných alebo ďalších indikácií, ktoré sú viazané na predchádzajúcu hospitalizáciu, musí byť k žiadosti o kúpeľnú liečbu priložená aj kópia prepúšťacej správy z príslušnej hospitalizácie - ak sa v priloženej dokumentácii nenachádza, celý proces sa môže predĺžiť tým, že si poisťovňa tento dokument dožiada. Ak ho ani po opätovnom vyzvaní neobdrží, nie je povinná návrh na kúpeľnú liečbu schváliť. Súčasťou žiadosti o kúpeľný pobyt u žiadateľov starších ako 70 rokov musia byť aj výsledky aktuálneho interného vyšetrenia. V prípade, že poisťovňa z akéhokoľvek dôvodu potrebuje doplniť ďalšie informácie k žiadosti o kúpeľný pobyt, požiada o ich doloženie alebo dopracovanie žiadosti o kúpeľný pobyt. Špeciálnym prípadom, kedy nemusí byť žiadateľovi schválená jeho žiadosť, je uplynutie indikácie. O tej by mal mať informácie váš ošetrujúci lekár a tiež o lehotách vzťahujúcich sa na jednotlivé ochorenia alebo operačné zákroky. Úhrada kúpeľnej liečby sa riadi podľa platnej legislatívy - podľa Indikačného zoznamu, kde je presne stanovené, aké diagnózy sa liečia v kúpeľoch a za akých podmienok. Pacient musí splniť zákonné podmienky a dodržiavať pravidlá liečby. O vhodnosti kúpeľov pre pacienta rozhoduje ošetrujúci lekár. Ak uzná, že kúpeľná liečba je potrebná, zašle do zdravotnej poisťovne kúpeľný návrh. Poisťovňa ho posúdi, prípadne schváli úhradu liečby. Ak potrebujete kúpele, lekár (všeobecný alebo špecialista, pôsobiaci na Slovensku) vám vypíše kúpeľný návrh.
Termíny spracovania a doručenia žiadostí o kúpeľnú liečbu
Lehoty na doručenie žiadostí o kúpeľnú liečbu sú dôležité. Žiadosť od lekára je potrebné doručiť minimálne 6 týždňov pred ukončením termínu pre liečbu hradenú z verejného zdravotného poistenia. Ide o legislatívne stanovenú lehotu, ktorá má zabezpečiť potrebný čas na liečbu.
Príklad: Operácia výmena bedrového kĺbu bola 31.12.2024, nárok na liečbu je do 12 mesiacov od operácie, teda žiadosť je potrebné doručiť najneskôr 18.11.2025.
Príklad: Ak ide o detské indikačné skupiny, ktoré sú pre poistencov do 1 dňa pred 19. narodeninami, tak je potrebné návrh na kúpele doručiť 6 týždňov plus 1 deň pred 19. narodeninami.
Príklad: Ak ide o indikačnú skupinu, ktorá hovorí o lehote do 6 mesiacov od úrazu, operácie, hospitalizácie alebo diagnostiky choroby, teda ak udalosť nastala 7.1.2025, návrh je potrebné doručiť najneskôr 8.5.2025.
Termín spracovania žiadosti sa počíta odo dňa doručenia dokumentov do zdravotnej poisťovne. Lehoty na spracovanie dokumentov sú orientačné. V prípade neúplnej žiadosti či nutnosti overenia údajov uvedených v žiadosti môže dôjsť k zdržaniu a oneskoreniu prisľúbeného termínu schválenia žiadosti.
Zdravotné poisťovne sa snažia o rýchle spracovanie žiadostí: žiadosti cez DôveraLekárom vybavujú do 24 hodín, elektronické žiadosti do 5 pracovných dní a papierové žiadosti do 10 pracovných dní. Ak návrh lekár zašle elektronicky cez Dôvera lekárom, odpoveď bude o 24 hodín. Ak ho lekár pošle z iného medicínskeho softvéru, návrh vyhodnotia v priebehu 5 pracovných dní. Ak je návrh úplný a odborne aj formálne správny, schvália ho v priebehu niekoľkých pracovných dní. Všetky informácie sú dostupné v Elektronickej pobočke poistenca, lekár má platformu DôveraLekárom. Na oddych v kúpeľoch nepotrebujete nevyhnutne odporúčanie lekára. Takýto pobyt neschvaľuje zdravotná poisťovňa. Klient si ho platí sám.
Indikácie pre kúpeľnú liečbu
Kúpele Piešťany sú indikované v prípade bolestí chrbta, degeneratívnych ochorení kĺbov, pri stavoch po úrazoch a operáciách pohybového ústrojenstva vrátane použitia kĺbových náhrad, pri stavoch po operáciách medzistavcových platničiek, pri reumatoidnej artritíde, reaktívnych a druhotných artritídach, mimokĺbovom reumatizme, anklyozujúcej spondylitíde a skolióze. Z nervových ochorení sú indikované na stavy po úrazoch a operáciách centrálneho a periférneho nervového systému, polyneuropatiách, stavoch po meningitídach a myelitídach, hemiparázach a paraparézach cievneho pôvodu, pri roztrúsenej skleróze, koreňovom syndóme, Parkinsonovej chorobe, nervosvalových degeneratívnych chorobách, syringomyelii, detskej mozgovej obrne a dedičnej či idiopatickej neuropatii.
Nemocenské dávky a sociálne zabezpečenie
Okrem priamej zdravotnej starostlivosti majú policajti a profesionálni vojaci nárok na viaceré nemocenské dávky, ktoré im zabezpečujú príjmy v prípade dočasnej neschopnosti vykonávať službu. Medzi tieto dávky patria:
- náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu,
- nemocenské,
- materské,
- náhrada nemocenského.
Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, má počas prvých šiestich mesiacov takejto neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu, a to počas prvých troch mesiacov vo výške 100 % a počas ďalších troch mesiacov vo výške 90 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 až 4 s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 a v § 7.
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo v dôsledku aktívnej tuberkulózy, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 až 4 po celý čas takejto neschopnosti, najdlhšie však po čas určený podľa § 15.
Výpočet náhrady služobného príjmu
Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu a nemocenské sa určuje na kalendárny deň z čistého denného služobného príjmu. Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka sa zistí z jeho príjmu z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak sa profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný príjem z príjmu dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu.
Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, nevyplácal niektorý z príjmov po dobu uvedenú vyššie, určí sa čistý denný služobný príjem z naposledy priznaného funkčného platu, hodnostného príplatku, prídavku za výsluhu rokov, príplatku za riadenie a príplatkov priznaných mesačnou sumou. Čistý denný služobný príjem zistený podľa vyššie uvedených pravidiel sa použije na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia vždy na obdobie od 1. apríla bežného roka do 31. marca nasledujúceho roka.
Nemocenské
Na nemocenské má nárok profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, a to po uplynutí času, počas ktorého má nárok na náhradu služobného príjmu, najdlhšie však do uplynutia predĺženej podpornej doby. Rovnako má nárok profesionálny vojak aj po skončení výkonu vojenskej služby, ak sa stane dočasne neschopným výkonu práce, najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu, ak nemá nárok na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok. Nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby prípadne predĺženej podpornej doby.
Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí zavinenou účasťou v bitke alebo ako bezprostredný následok svojej opitosti, alebo zneužitia omamných prostriedkov, alebo pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok, má nárok na nemocenské podľa § 8 ods. 3 od prvého dňa takejto neschopnosti, ak má vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom. Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí za okolností uvedených vyššie a nemá vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom alebo si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí s úmyslom vyhnúť sa výkonu vojenskej služby, nemá nárok na nemocenské.
Výška nemocenského
Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky pre nárok na nemocenské, má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy určenej z čistého denného služobného príjmu, najviac však zo sumy 250 Sk na kalendárny deň.
Materské
Na materské má nárok policajtka a profesionálna vojačka, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej policajtke a osamelej profesionálnej vojačke zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa.
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské nevyplácalo vôbec, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa.
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený vyššie, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa.
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa.
Policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, teda vo výške 90% zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.
Ošetrovné
Dávka „ošetrovné“, pôvodne uvedená v § 5 písm. e), bola zo zákona vypustená novelou č. 732/2004 Z. z. Dôležité osobné prekážky v štátnej službe (o. i. ošetrovanie člena rodiny), pri ktorých sa poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat v určenom rozsahu a za ustanovených podmienok, sú upravené napr. v § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení n. V zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. je poskytnutie služobného voľna pre dôležité osobné prekážky upravené v § 116 ods. V súlade s § 116 ods. je to aj starostlivosť o dieťa mladšie ako 11 rokov z určených dôvodov.
Vyrovnávacia dávka
V zmysle § 9 ods. 1 policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší služobný plat ako pred prevedením.
Podľa § 9 ods. 7 vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.