Materské pre živnostníčky a živnostníkov: Podmienky, nároky a ako ho získať

Na Slovensku je sociálne poistenie nastavené tak, že každý, kto do neho prispieva, môže v prípade potreby čerpať dávky. Medzi ne patrí aj materské. Týmto spôsobom sú zabezpečení nielen zamestnanci, ale aj živnostníci či ľudia, ktorí si sociálne odvody platia dobrovoľne. Hoci živnostníci nemajú nárok na materskú dovolenku v zmysle Zákonníka práce, po splnení zákonom stanovených podmienok im môže byť vyplácaná dávka materské zo Sociálnej poisťovne. V tomto článku sa pozrieme na podmienky, nároky a ďalšie dôležité informácie týkajúce sa materského pre živnostníkov.

Materská dovolenka vs. Materské

Na úvod je dôležité rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je inštitút upravený v Zákonníku práce a vzťahuje sa výlučne na zamestnankyne. Ide o voľno, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, materská dovolenka neplatí (keďže živnostník ju neudeľuje sám sebe).

Živnostníčka nemá nárok na materskú dovolenku, pretože živnostníci, na rozdiel od bežných zamestnancov, ju nepoberajú. To však neznamená, že nemá nárok na materské. Materská dávka je jednou z nemocenských dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

Kto má nárok na materské?

Na nemocenskú dávku materské má nárok:

• matka dieťaťa,
• iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa.

Iným poistencom môže byť:

• otec dieťaťa,
• manžel matky dieťaťa, ktorá sa nemôže o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav,
• manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,
• iná fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a zároveň spĺňa nasledovné podmienky.

Podmienky nároku na materské pre živnostníkov

Aby mal živnostník nárok na materské, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení. Medzi najdôležitejšie patria:

• Aktívne nemocenské poistenie: Živnostník musí byť nemocensky poistený, čo znamená, že si platí odvody do Sociálnej poisťovne. Ak už odvody neplatí, napríklad z dôvodu prerušenia živnosti, nárok na materské mu nevznikne. Ak je osoba v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia, má tiež nárok na materské.
• Doba nemocenského poistenia: Živnostník musí byť nemocensky poistený najmenej 270 dní pred pôrodom v posledných dvoch rokoch ku dňu začatia poberania materského (resp. prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ak ide o otca). Do tohto obdobia sa započítavajú aj všetky nemocenské poistenia, teda napríklad aj tie, keď bola osoba zamestnankyňou, či doba štúdia na strednej alebo vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
• Vznik dôvodu na poskytnutie materského: Musí vzniknúť dôvod na poskytnutie materského, t.j. tehotenstvo a pôrod u matky, alebo prevzatie dieťaťa do starostlivosti u otca alebo inej osoby.
• Žiadne dlhy v Sociálnej poisťovni: Živnostník nesmie mať v Sociálnej poisťovni dlh na nemocenskom poistení. Toleruje sa len dlh vo výške menej ako 5 eur. Sociálna poisťovňa sleduje nedoplatky za posledných päť rokov.
• Správna výška zaplateného poistného: Nemocenské poistenie musí byť zaplatené v správnej výške.

Pokiaľ poistenie vzniklo pred 1.1. aktuálneho kalendárneho roka (napr. 2019), ale po 1.7.2014, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.

Ak nemocenské poistenie vzniklo počas aktuálneho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.

Ochranná lehota

Spomenuli sme, že osoba, ktorá nemá aktívne nemocenské poistenie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom období:

• Sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie).
• Osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
• Osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia (vysvetlenie: žena stratí zamestnanie a následne otehotnie v období 180 dní od straty tohto zamestnania, plynie jej ochranná lehota osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).

Pre otca živnostníka je dĺžka ochrannej lehoty len 7 kalendárnych dní.

Ako dlho môže byť živnostník/živnostníčka na materskej?

Doba poberania materského sa odlišuje v závislosti od toho, či ju poberá žena alebo muž.

Materské a živnostníčka - žena

Ak poberá dávku žena, nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Materské následne poberá po dobu:

• 34 týždňov od vzniku nároku,
• 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku,
• 43 týždňov od vzniku nároku, ak matka porodila dve alebo viac detí a o minimálne dve narodené sa aj stará.

Materské a živnostník - muž

Otcovi živnostníkovi začína plynúť nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne do uplynutia:

• 28. týždňa od vzniku nároku,
• 31. týždňa od vzniku nároku, ak ide o osamelého otca,
• 37. týždňa od vzniku nároku, ak sa otec stará o dve alebo viac detí.

Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala. Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie. Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.

Výška materského a jej výpočet

Materské je u živnostníkov vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

(súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období) / (počet dní rozhodujúceho obdobia)

Rozhodujúce obdobie pri výpočte

Za rozhodujúce obdobie sa považuje:

• predchádzajúci kalendárny rok - ak nemocenské poistenie začalo k 1. januáru predchádzajúceho roka alebo skôr,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka - ak poistenie vzniklo v priebehu predošlého roka,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca - v prípade, že poistenie vzniklo počas aktuálneho roka,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do predchádzajúceho dňa - ak poistenie vzniklo v mesiaci, v ktorom začal živnostník poberať materské.

Do počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia sa nezapočítavajú dni, za ktoré sa nemocenské poistenie neplatilo (napr. z dôvodu čerpania materského, rodičovskej dovolenky a pod.).

Kedy sa uplatňuje pravdepodobný DVZ?

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.

Minimálna a maximálna výška materského

Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú však splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne sumu rodičovského príspevku, rozdiel sa poistencovi doplatí. Aj výška materského je ohraničená. Napríklad pre rok 2019 platil maximálny DVZ vo výške 62,7288 €, čo znamenalo maximálne materské na deň 47,0466 € (75 % z DVZ).

Výška materského u živnostníka môže byť rôzna, no nikdy nemôže prekročiť štátom stanovené maximum. To sa prepočítava každý rok. V roku 2024 predstavuje maximálna výška materského 85,74 eura za deň. V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 100,2083 eura. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 75,1562 eura, čo je 75 % z DVZ.

Ako získať maximálne materské

Tipy, ako získať maximálne materské, súvisia s optimalizáciou príjmov a platenia odvodov. Ak je otec živnostníkom, môže si svoje príjmy, no najmä sociálne odvody, optimalizovať tak, že získa čo najvyššiu možnú sumu na materské. Musí však zároveň zvážiť to, či dočasným zvýšením nákladov na sociálne poistenie, a teda aj vyššieho materského, zbytočne nepreplatí viac, ako napokon z tejto dávky získa.

Na to, aby živnostníčka v roku 2026 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne. Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2024, ktorá bola 1 524 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2026.

Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.

Výšku materského je možné ovplyvniť nasledovne:

• dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
• aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
• zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.

Žiadosť o materské

Gynekológ vystaví žiadosť o materské 6-8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Živnostníčka ju doručí Sociálnej poisťovni, podpíše ju a vyznačí spôsob výplaty (číslo účtu, poštovou poukážkou) a dátum, od ktorého si chce uplatniť nárok na materské.

Ak žiada o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v tomto prípade ako povinne nemocensky poistená SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a odkedy si uplatňuje nárok na materské. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.

Žiadosť o materské sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska.

Výhody poberania materského pre živnostníkov

Výhodou v prípade poberania materského živnostníčkou či živnostníkom je to, že Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky. SZČO otcovia popri materskej môžu ďalej pracovať a nemusia prerušovať živnosť.

Ďalšou výhodou pre živnostníčku, resp. živnostníka je to, že počas poberania materského za neho štát hradí odvody do Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2024 zamestnanci a SZČO nemusia platiť poistné na sociálne poistenie v období, keď poberajú materské. Zamestnanci a SZČO, ktorí poberajú materské alebo im povinnosť platiť poistné bola vylúčená do konca roka 2023, pokračujú v tomto režime automaticky aj po 1. januári 2024.

V rámci zdravotného poistenia sa vás nebude týkať minimálny vymeriavací základ. Výška zdravotného poistenia sa vám bude počítať z reálne dosiahnutých zárobkov. Počas poberania materského je SZČO poistencom štátu, takže nie je povinná platiť zdravotné odvody ako SZČO.

Rodičovský príspevok ako alternatíva

Ak živnostník nespĺňa podmienky pre nárok na materské, alebo po skončení poberania materského, môže požiadať o rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kto má nárok na rodičovský príspevok?

Na príspevok má nárok len jedna oprávnená osoba. Za oprávnenú osobu sa považuje:

• rodič dieťaťa,
• fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti,
• manžel/ka rodiča dieťaťa, ktorý/á žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti.

Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské.

Ako dlho možno poberať rodičovský príspevok?

Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr.:

• do troch rokov,
• aj po dovŕšení veku troch rokov, ak dieťa neprijali do štátnej materskej školy (maximálne do veku 5 rokov, čiže začiatku povinného predprimárneho vzdelávania),
• do šiestich rokov v prípade, že má dieťa nepriaznivý zdravotný stav.

Výška rodičovského príspevku

Výška rodičovského príspevku sa každý rok mení. Pre rok 2024 je takáto:

• 345,20 eur mesačne,
• 473,30 eur mesačne, ak sa oprávnenej osobe žiadajúcej o rodičovský príspevok pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ,
• ak sa súčasne narodili dve a viac detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa.

Ak živnostníčka pred pôrodom neplatila odvody, tiež má nárok na príspevok, v roku 2024 je to 345,20 eur mesačne. Rodič, ktorý bol aj na materskej dovolenke, dostáva v tomto roku 473,30 eura mesačne.

Podnikanie popri rodičovskom príspevku

Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník. V období nároku na rodičovský príspevok sa povinné sociálne poistenie prerušuje len vtedy, ak čestne vyhlásite Sociálnej poisťovni, že nevykonávate podnikateľskú činnosť. Ak ďalej budete podnikať, pretrvávajúce povinné sociálne poistenie budete musieť platiť.

Počas poberania rodičovského príspevku sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky preto platíte vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov. Aj počas poberania rodičovského príspevku za živnostníčku tieto odvody platí štát. Vzniká tak súbeh platcov poistného. Keď ale živnostníčka naďalej podniká, po podaní daňového priznania jej zdravotná poisťovňa vypočíta sumu, ktorú mala platiť podľa jej príjmu.

tags: #zivnost #a #narok #na #matersku