História a Súčasnosť Židovských Domovov Dôchodcov na Slovensku s Dôrazom na OHEL DAVID

Židovský národ môžeme prirovnať k stromu. Bez poznania pedagogickej minulosti, bez poznania vývinu školstva, ako sa časom menili, nebolo by možné predstaviť si pedagogickú prítomnosť, ktorá má v nej svoje korene. Podobne je aj história starostlivosti o starších ľudí neoddeliteľnou súčasťou života židovských náboženských obcí, ktoré sa vždy vyznačovali silným dôrazom na vzájomnú pomoc a podporu v rámci komunity.

Historické Korene Židovskej Komunitnej Starostlivosti

Dejiny sa so židovským obyvateľstvom vo všeobecnosti nemaznali. Migrácia židovského obyvateľstva na Považie začala v druhej polovici 17. storočia, kedy židovskí príslušníci tvorili cca štvrtinu trenčianskeho obyvateľstva. Prvýkrát sa na Záhorí objavili až v 17. storočí a prišli zväčša z okolia Moravy a Viedne, no ich pôvod siaha do dávnejšej histórie. Tak dochádza k zakladaniu veľkých židovských komunít v južnom povodí Váhu. Medzi také obce patrila aj Sereď. V Seredi okolo roku 1781 pri synagóge zriadili súkromnú židovskú ľudovú školu, v ktorej vyučovali aj svetské predmety. Počas pôsobenia rabína Mojžiša Hermanna Fuchsa financovala náboženská obec ľudovú kuchyňu, starobinec a útulok pre chudobných.

Historická fotografia židovskej komunity na Slovensku

Z údajov z roku 1865 vyplýva vysoký pomer Židov k celkovému počtu obyvateľstva a opodstatnenosť zriadiť v Seredi židovskú ľudovú školu. Roku 1865 bývalo v Seredi a v okolitých obciach spolu 2443 Židov - po Bratislave a Dunajskej Strede najväčšia komunita na území dnešného Slovenska. Je len prirodzené, že taká obec mala synagógu, bet hamidraš, mikvu, školu a starobinec. Skutočné archívne záznamy v plnom rozsahu potvrdzujú existenciu týchto inštitúcií.

V Malackách už v 19. storočí žilo približne 9 židovských rodín. V tomto období tu aj oficiálne vznikla židovská náboženská obec a Malacky sa stali sídlom rabinátu. Okrem synagógy bol kedysi v Malackách na Továrenskej ulici aj židovský cintorín. Dnes stojí už len kupola, ktorá je súčasťou hrobky rabína. Očistný kúpeľ - mikve - by sme kedysi našli na mieste dnešného hotela na Zámockej ulici. Využívali ho napríklad ženy po pôrode a menštruácii, ako aj členovia spolku chevra kadiša (sväté bratstvo = spolok, ktorý pôsobil aj v Malackách a jeho úlohou bolo navštívenie umierajúceho na lôžku a tiež zabezpečenie pohrebu). Okrem tohto spolku tu mala svoju pobočku napríklad aj židovská telocvičňa a športová jednota Makabi.

Trenčín, najmä koncom 19. storočia, do ktorého obdobia spadá vyvrcholenie rozvoja tejto obce, patril k pokrokovým obciam. Neologická obec mala všetky inštitúcie, ktoré existujú v ŽNO. Popri krásnom kostole, ktorý tesne pred 1. svetovou vojnou dala obec postaviť v byzantsko-maurskom slohu, mala obec školu, starobinec, jatky, byty pre svojich zamestnancov i rituálny kúpeľ. Osobitnú zmienku si zasluhuje v dobrom stave udržiavaný cintorín s priľahlými miestnosťami.

Historická mapa židovských osídlení na Slovensku

Tragické Obdobie Holokaustu a Jeho Dôsledky

Najväčšiu pohromu zažili Židia počas II. svetovej vojny, kedy boli odsunutí na okraj spoločnosti. Zrovnoprávnenie s ostatným obyvateľstvom, ktorého sa Židia dočkali už za vlády Jozefa II., bolo odklonené na druhú koľaj. Podniky Židov podľahli arizácii a postupne im boli odobrané aj bežné predmety (napríklad rádio) alebo predmety spojené s náboženskými praktikami (napríklad špeciálny nôž na prípravu kóšer mäsa). V roku 1942 bolo z Malaciek do koncentračných táborov deportovaných vyše 260 židovských obyvateľov.

V Seredi roku 1942 skoro všetkých Židov deportovali, medzi nimi aj posledného rabína Mozesa Ecksteina, ktorý viedol rabínsku školu. Židovská ľudová škola naposledy fungovala v školskom roku 1943/44, nakoľko v školskom roku 1944/45 v spomenutej škole sa nachádzalo veliteľstvo Hlinkovej gardy. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovskej pospolitosti v Trenčíne deportovaná. Okrem koncentračných táborov bola významná časť trenčianskej židovskej pospolitosti koncentrovaná v tábore v Novákoch. Silným úderom pre zbytok, ktorý vegetoval v strachu o holý život vo svojom rodnom meste, bola v roku 1943 náhla smrť rabína P. Kellera. V septembri 1944 pochytali pozostatok členov obce. Pár jedincom sa podarilo utiecť k partizánom. Kedysi slávna a veľká obec prestala existovať.

Sústreďovaním Židov, ich následnou deportáciou a likvidáciou sa mala vyriešiť "židovská otázka". Prvý závan Osvienčimu a ostatných táborov mohol zacítiť každý, kto videl, s akou brutalitou zhromažďovali týchto ľudí do menších vidieckych miest, umiestňovali ich tým najneľudskejším spôsobom v nevyhovujúcich priestoroch. Po vojne sa do Malaciek vrátila len malá hŕstka Židov. Väčšina pôvodných židovských obyvateľov Malaciek už totiž v meste nemala rodinu, a preto ich kroky smerovali skôr do neďalekej Bratislavy, prípadne neskôr emigrovali do Izraela alebo Spojených štátov. I v prvých dňoch po oslobodení Trenčína bol židovský obraz veľmi smutný. Vrátili sa nemnohí. Bolo ich tak málo, že len ozajstná vôľa mohla vyvolať úsilie, ktorému sa aspoň čiastočne podarilo obnoviť židovskú obec a renovovať kostol.

Kóšer podcast: ako som nahrávala svedkov holokaustu

Po roku 1948 došlo k ďalšiemu odchodu členov židovskej komunity z Trenčína i z Československa. Vlna vysťahovalectva vtedy spôsobila zánik viacerých obnovených židovských obcí na Slovensku. V roku 1953 bola zoštátnená synagóga, neskôr i židovská škola a ďalšie nehnuteľnosti. Postupne židovská komunita v Trenčíne prestala byť oficiálne vedená ako ŽNO. K obnoveniu ŽNO Trenčín došlo až v roku 2013 s pôsobnosťou pre Trenčiansky kraj. V roku 2018 jej bola oficiálne vrátená synagóga, škola a cintorín. Behom niekoľkých rokov sa obec početne i organizačne zaradila medzi štandardné ŽNO na Slovensku, upravuje židovský cintorín, snaží sa opraviť synagógu a bývalú židovskú školu, v ktorej sídli.

Fotografia pamätníka obetiam holokaustu

OHEL DAVID: Moderný Židovský Domov Seniorov

Potreba špecializovanej starostlivosti o seniorov, najmä preživších holokaust, viedla k vzniku moderného židovského domova dôchodcov na Slovensku. OHEL DAVID (Domov Davidov) zriadil Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR v roku 1998 v zmysle platnej legislatívy ako prvý a jediný židovskou komunitou prevádzkovaný domov seniorov s celoslovenskou pôsobnosťou.

Poslanie a Cieľ OHEL DAVID

OHEL DAVID je zariadením pre seniorov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, sú odkázaní na pomoc inej osoby, alebo poskytovanie sociálnych služieb potrebujú z iných vážnych dôvodov, so zvláštnym zreteľom na preživších holokaust. Klienti zverení do našej starostlivosti sú pre nás partnermi, jedinečnými osobnosťami so svojimi životnými príbehmi. Našim cieľom je, aby priestory nášho zariadenia čo najviac pripomínali domáce prostredie a vyhovovali potrebám klientov.

Umiestnenie a Kapacita

OHEL DAVID disponuje 45 lôžkami. Je situovaný v centre Bratislavy, na Svoradovej ulici č. 11. Ohel David sa nachádza v Bratislave v budove úplne prispôsobenej svojmu poslaniu.

Interiér moderného židovského domova dôchodcov

Komplexné Služby a Starostlivosť

Zariadenie poskytuje sociálne služby vysoko profesionálnymi zamestnancami. Zamestnanci pravidelne prechádzajú supervíziou a vzdelávaním.

  • Ubytovanie - formou celoročnej pobytovej služby alebo prechodný pobyt.
  • Stravovanie - je zabezpečené dodávateľským spôsobom.
  • Komplexná opatrovateľská starostlivosť - je celodenne a celoročne poskytovaná kvalifikovaným tímom zdravotníckeho personálu.
  • Aktivizačná starostlivosť - ktorej cieľom je motivovať klientov v rámci možností k telesnej a psychickej aktivite.

Dôraz na Aktivity a Duchovný Život

V rámci aktivizačnej starostlivosti sa ponúkajú rôzne formy terapie a činností:

  • Pohybové aktivity: na návrh lekára sa zabezpečuje individuálna odborná rehabilitácia pod vedením rehabilitačnej sestry.
  • Arteterapia a ergoterapia: ktorej cieľom je uvoľnenie a spracúvanie psychického napätia neverbálnymi prostriedkami, aktivácia kreativity a precvičovanie jemnej motoriky.
  • Kognitívny tréning / pamäťové cvičenie: udržiava a posilňuje kognitívne schopnosti klientov, zlepšuje ich verbálne a komunikačné zručnosti.
  • Muzikoterapia: prispieva k celkovej psychickej a duševnej pohode obyvateľov.
  • Reminiscenčná terapia: je mimoriadne obľúbená vo forme individuálnych rozhovorov s klientmi.

Duchovné potreby klientov zabezpečujú pravidelné návštevy bratislavských rabínov. Prednáškami, spomienkovými rozhovormi a účasťou na sviatkoch pomáhajú udržiavať židovské tradície a klientom prežívať sviatky v tradičnom duchu. Vzdelávacie a kultúrne akcie sa stali pravidelnou súčasťou Ohel David. Každý týždeň sa pre našich klientov organizuje beseda s významnou osobnosťou zo sveta kultúry, vedy, politiky, športu. Pre obohatenie života sa stali súčasťou umelecké vystúpenia a koncerty.

Financovanie a Prezentácia

Jeho financovanie zabezpečuje v hlavnej miere ÚZ ŽNO prostredníctvom vlastných zdrojov a z fondu Rady na čiastkové odškodnenie obetí holokaustu v SR, prispieva tiež Bratislavský samosprávny kraj, MPSVaR a klienti zariadenia platením úhrad, prípadne darov. Jeho činnosť sa riadi platnou legislatívou zákona č. 448/2008 Z.z.

Prezentácia Ohel David presiahla brány Ohel David. Klienti sa zúčastňujú na výstavách svojich výtvarných prác. Ich názory, životné osudy a spomienky sú prezentované v tlači, v dokumentoch rozhlasu a televízie, či v knižných podobách. Všetci zamestnanci Ohel David robia všetko preto, aby bolo zariadenie láskyplným domovom pre svojich obyvateľov.

Znak Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR

tags: #zidovska #domov #dochodcov