Zmeny životných okolností môžu mať zásadný vplyv na schopnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Ak sa finančná a sociálna situácia výrazne zmenila, je možné podať návrh na súd na zníženie výživného. Tento článok sa podrobne zaoberá problematikou znižovania výživného, najmä v kontexte poberania invalidného dôchodku, a prináša relevantné informácie z praxe.
Právny rámec zmeny výživného
Možnosť zmeny výživného upravuje § 78 zákona o rodine, ktorý stanovuje: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“
V zmysle odbornej právnej literatúry (Horváth, E.: Zákon o rodine - komentár. Iura edition 2014) „K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi.“
Je potrebné podať návrh na súd. Tento návrh musí obsahovať opodstatnené dôvody, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľ nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, ako aj návrh výšky výživného, ktoré bude spôsobilý platiť. Zákon ukladá povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa alebo dieťa, ktoré sa neustále pripravuje na povolanie, aj rodičovi, ktorý nemá príjem na to, aby bol spôsobilý výživné platiť, a to vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima.
Praktický príklad a riziká
V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď jeden z rodičov žiada o zníženie výživného z dôvodu zmeny finančnej situácie. Napríklad, ak otcovi bola určená výška výživného mesačne 120€ a 100€ pre synov Kevina (14) a Daniela (12), ktoré zo zahraničia zasielal takmer pravidelne. Avšak, od júla minulého roku sa presťahoval do Bratislavy a poprosil matku, či mu môže posielať len 50€ spolu na oboch. Matka s tým súhlasila s tým, že to skúsia bez súdnych prieťahov, ale maximálne tri až štyri mesiace. Peniaze posielal pravidelne len v tej výške 50€ spolu. Po piatich mesiacoch matka otcovi zavolala, že takto to ďalej nepôjde a že to dá už na súd. Otec sa jej vyhrážal, že má byť rada, že jej vôbec posiela, lebo vraj aj keby jej posielal 50€, tak mu to právne prejde a že už si aj tak vybavuje invalidný čiastočný dôchodok, lebo má problémy s chrbtom a potom bude mať určite súdne uznané nižšie výživné. Povedal, že keby mohol, tak chlapcom pošle určite viac, ale v Bratislave má vysoké životné výdaje a pracuje ako skladník. Matka uviedla, že na výchove je sama, keďže otec žije na opačnej strane republiky. Pracuje ako predajkyňa na čerpacej stanici a tiež finančne vyskakovať nemôže, keďže zarobí cca 500 € netto. Žije s chlapcami v bratovom dome s babičkou, ktorá jej finančne pomáha. Matka si nevie predstaviť, že by mal súd určiť nižšie výživné kvôli otcovej invalidnej rente.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu a invalidný dôchodok
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28 P 421/2010 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal dovolaním matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. apríla 2015, sp. zn. 11 CoP 449/2014, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. mája 2014 č. k. 28 P 421/2010-540 zamietol návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti a návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 62 ods. 2, 4, § 75, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. V odôvodnení uviedol, že po vykonaní dokazovania a porovnaní pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako aj v terajšom konaní zistil, že na strane matky nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že matka síce bola uznaná za osobu so zníženou pracovnou schopnosťou a je poberateľkou invalidného dôchodku, nízky príjem však mala aj v čase pôvodného konania, keď bola nezamestnaná. Za nepresvedčivé považoval aj vyjadrenie matky o tom, že nepoberá žiadnu odmenu za funkciu konateľa v spoločnosti V. V. s.r.o. Pri rozhodovaní bral súd prvej inštancie do úvahy aj tú skutočnosť, že pôvodne určené výživné je na pomyselnej dolnej hranici a bolo určované pred 7 rokmi.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. V odôvodnení poznamenal, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zníženie výživného a o návrhu otca na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb v tom čase maloletého H., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je H. plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na H. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne porovnal zárobkové a majetkové pomery matky v čase rozvodového konania, pričom zistil, že matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, privyrábajúca si príležitostnou výučbou cudzích jazykov v rozsahu krytia nájomného a jej potrieb. Rovnako zistil, že bola jednou z dvoch konateľov firmy V. V. s.r.o., s tvrdením, že prácu konateľa vykonáva bezplatne, so šancou ponuky kvalitného miesta. Pokiaľ ide o súčasné zárobkové pomery matky uviedol, že je faktom, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, že matke od 5. marca 2009 bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 134,80 €, z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, uvedené však neznamená, že by matka nemohla vykonávať žiadnu prácu, napr. aj príležitostnú výučbu jazykov, t. j. prácu, ktorá by zodpovedala jej zdravotnému stavu. V tomto smere treba zdôrazniť, že matka ani nemala snahu v konaní preukázať, že by sa vôbec o akúkoľvek prácu uchádzala.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením matky o jej nepriaznivej finančnej situácii a nepriaznivom zdravotnom stave vylučujúcom možnosť práce, pokiaľ vykonáva funkciu konateľa spoločnosti a z tejto má bežný príjem. Za takéto predmetné tvrdenie matky považoval aj odvolací súd s poukazom na vyjadrenie spoločnosti V. V. s.r.o. z 18. novembra 2013, ktorý v rámci zaslaného potvrdenia o výške príjmu matky doslovne uviedol, že matka dosiahla nad rámec bežných príjmov ako konateľ spoločnosti nasledovné podiely na zisku, špeciálne odmeny, ohodnotenie za roky 2005 až 2013 odmenu vo výške 0. Z uvedeného je zrejmé, že matka ako konateľ má podľa vyjadrenia spoločnosti, ktorej je konateľom bežný príjem, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s tvrdením matky o jej nepriaznivej finančnej situácii nestotožnil. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením matky o jej nepriaznivom zdravotnom stave, vylučujúcom možnosť práce, pokiaľ vykonáva funkciu konateľa spoločnosti a z tejto má bežný príjem.
Dovolanie matky a procesné vady
Matka podala dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietala, že odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý súdny proces, keď nerešpektoval jej právo na doručenie vyjadrenia otca k odvolaniu. Preskúmaním veci bolo zistené, že otec t. č. už plnoletého H. reagoval na odvolanie matky podaním z 18. augusta 2014, ktoré nebolo doručené matke na vyjadrenie.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru odvolacieho súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá strana konania. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženému súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Kontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby vypočuli jej argumenty a návrhy.
40 - Rozsudok, náležitosti, porada a hlasovanie rozsudku, vyhlásenie, vyhotovovanie a doručovanie
Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže porušenie práva na spravodlivé konanie nerešpektujúce princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, čím bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.