Daňové priznanie poberateľa invalidného dôchodku a jeho povinnosti

V tomto článku sa budeme venovať daňovej povinnosti fyzickej osoby, ktorá poberá invalidný dôchodok a zároveň dosahuje zdaniteľné príjmy. Daňové priznanie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pochopenie rôznych podmienok a výnimiek, najmä pre poberateľov dôchodkov. Pre osoby poberajúce invalidný dôchodok existujú špecifické pravidlá týkajúce sa uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich daňovú povinnosť.

Kto je povinný podať daňové priznanie?

Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby. Existujú rôzne situácie, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie. Medzi ne patria:

• Ak daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a neuplatnil sa postup podľa § 43 ods. 7 zákona, t. j. nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
• Ak nemožno z príjmov zo závislej činnosti zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP] - ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v lehote do 16. 2. 2026.
• Ak daňovník je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP, t. j. poberal iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 (považuje daň vybratú zrážkou za preddavok na daň) alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
• Ak dosiahol len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, a neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona.
• Ak príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov, ktoré sú uvedené v § 32 ods. 2 zákona.

Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa vyššie uvedených podmienok. Túto možnosť využívajú poberatelia zákonom vymedzených dôchodkov, ktorým sa podaním daňového priznania vráti zrazený preddavok na daň.

Príklady situácií, kedy je potrebné podať daňové priznanie:

1. Príklad č. 1: Daňovník poberal len príjmy zo závislej činnosti v roku 2025, a to v úhrnnej sume 19 548 €. V máji 2025 mal príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý bol oslobodený od dane, keďže nehnuteľnosť vlastnil viac ako 5 rokov a nemal ju zaradenú v obchodnom majetku. V tomto prípade môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.
2. Príklad č. 2: Daňovník mal príjmy len zo závislej činnosti v roku 2025. Zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu. Daňovník je povinný podať daňové priznanie.
3. Príklad č. 3: Daňovník mal príjmy zo závislej činnosti v roku 2025 v sume 24 852 €. Okrem toho mal aj nepeňažnú výhru nad 350 €, ktorá je zdaniteľným príjmom (600 € - 350 € = 250 €). Daňovník je povinný podať daňové priznanie typu B.

Zdaniteľné príjmy a oslobodenia

V daňovom priznaní sa uvádzajú príjmy, z ktorých je povinnosť platiť daň. Daň sa platí a vyrovnáva zo zdaniteľných príjmov, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy. Daňovník, ktorý poberá takýto príjem, sa označuje pojmom zamestnanec.

Typy zdaniteľných príjmov:

• Príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 35 a § 49a zákona č. 440/2015 Z. z.
• Príjmami zamestnanca sú aj príjmy definované v § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ako napríklad nepeňažný príjem za používanie služobného vozidla na súkromné účely. V prvom roku sa tento príjem vypočíta vo výške 1 % z jeho vstupnej ceny za každý aj začatý mesiac poskytnutia vozidla. Ďalších sedem bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov sa počíta 1 % zo vstupnej ceny každoročne zníženej o 12,5 % k 1. januáru príslušného roka za každý aj začatý kalendárny mesiac.
• Cena alebo výhra prijatá zamestnancom, jeho manželkou (manželom) a deťmi zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom, ak sa ich zúčastnili, pričom sa na účely daňového oslobodenia posudzuje cena alebo výhra u týchto výhercov samostatne. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP sú cena a výhra do 350 € od dane oslobodené.

Čo nie je predmetom dane, resp. je príjmom oslobodeným od dane:

• Cestovné náhrady vyplatené v zákonných limitoch podľa zákona o cestovných náhradách.
• Poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky.
• Hodnota poskytovaných rekondičných pobytov po splnení podmienok podľa zákona č. 124/2006 Z. z.
• Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zdaniteľné príjmy uvádza daňovník, zamestnanec do daňového priznania do riadka 34. Nemusí sa obávať pri posudzovaní zdaniteľnosti tohto príjmu, pretože to je povinnosťou zamestnávateľa. Na tieto účely vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2025“.

Nezdaniteľné časti základu dane

Suma základu dane daňovníka, ktorý poberá príjem zo závislej činnosti (brutto zdaniteľné príjmy mínus poistné), sa môže znížiť o tzv. nezdaniteľnú časť na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), nezdaniteľnú časť na manželku (§ 11 ods. 3 ZDP) a na preukázateľne zaplatené príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 12 ZDP).

Nezdaniteľná časť na daňovníka

V rámci zdaňovacieho obdobia si môže daňovník/zamestnanec uplatniť mesačne u zamestnávateľa pri výpočte sumy jeho preddavku na daň nezdaniteľnú časť na daňovníka, a to vo výške jednej dvanástiny zo sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka (v roku 2025 je suma 1/12 z nezdaniteľnej časti vo výške 479,48 €). Po skončení zdaňovacieho obdobia sa z celkového dosiahnutého základu dane „prepočíta“ výsledná suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa zníži pri výpočte ročnej daňovej povinnosti o túto daňovú úľavu „automaticky“, a to bez ohľadu na to, koľko mesiacov poberal daňovník príjem zo závislej činnosti. V prípade úmrtia zamestnanca je nárok na nezdaniteľnú časť v „ročnej výške“, v závislosti od dosiahnutého základu dane zamestnanca. Nezdaniteľná časť na daňovníka je za rok 2025 v sume 5 753,79 € (21-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2025, t. j. 273,99 €).

Podmienky uplatnenia nezdaniteľnej časti na daňovníka:

• Ak základ dane daňovníka sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2025 (t. j. 25 426,27 €), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 5 753,79 €.
• Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 92,8-násobok sumy životného minima (t. j. 25 426,27 €), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel 44-násobku sumy životného minima a jednej štvrtiny základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť je nula.

Poberatelia dôchodkov a nezdaniteľná časť

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá daňovník, ktorý je k 1. 1. 2025 poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6 ZDP) alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2025, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške.

Možnosť znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku len v rámci ročného zúčtovania dane alebo v daňovom priznaní, a to len vo výške kladného rozdielu sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyplateným ročným úhrnom predmetného dôchodku. Do úhrnu vymedzených dôchodkov sa počíta dôchodok vyplatený za obdobie od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1.2025.

Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Dodatočné daňové priznanie v prípade spätne priznaného dôchodku:

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad:

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela)

Základ dane daňovníka sa môže znížiť o nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ak splní jednu z nasledujúcich podmienok:

• V príslušnom zdaňovacom období sa manžel/manželka starala o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (§ 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z.).
• V príslušnom zdaňovacom období manžel/manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
• Manžel/manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z.
• Manžel/manželka sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za invalidného sa podľa tohto ustanovenia považuje občan, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
• Manžel/manželka sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manželku (manžela):

Od 1. 1. 2025 si daňovú úľavu na manžela/manželku zamestnanec môže uplatniť vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca splnené podmienky na jej uplatnenie.

Vlastným príjmom manžela/manželky je príjem vyplatený od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025 bez ohľadu na to, za aké obdobie patril. Napríklad materské, nemocenské, invalidný dôchodok za december 2024, vyplatený v januári 2025, sa započítava do vlastného príjmu za rok 2025. Opačne, tieto dávky za december 2025, vyplatené v januári 2026, sa do vlastného príjmu za rok 2025 nezapočítavajú. Nárok si môže uplatniť aj cudzinec, daňový nerezident SR.

Do vlastného príjmu manžela/manželky sa nezapočítava:

• Príjem z prenájmu, vrátane príjmu, ktorý je oslobodený pri tomto druhu príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. h) ZDP.
• 13. dôchodok (13. dávka).
• Príspevok pri narodení dieťaťa, na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z.).
• Rodičovský príspevok (zákon č. 571/2009 Z. z.).
• Prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.).
• Príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z.).
• Príplatok k dôchodku politickým väzňom (zákon č. 274/2007 Z. z.).
• Príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z.).
• Kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z.).

Príklad:

Daňovník si chce uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manželmi sú od roku 2020), ktorá bola do 14. 2. 2025 na rodičovskej dovolenke (dieťa dovŕšilo 3 roky 14. 2. 2025). Podmienka starostlivosti o dieťa, manželstva a žitia v domácnosti je splnená k 1. 1. a 1. 2., t. j. za 2 mesiace. Daňovník si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na manželku za 2/12 z ročnej sumy.

tags: #moze #podat #dpfo #poberatel #invalidneho #dochodku