Žiacke útoky na učiteľov: Devalvácia, agresia a cesty k riešeniu v školskom prostredí

V súčasnej dobe sa v školách čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Od počiatkov výchovy a vzdelávania v spoločnosti bola učiteľovi prejavovaná úcta. Dnes sa však čoraz častejšie stretávame s presne opačným fenoménom. Učiteľ už zďaleka nemá v spoločnosti takú autoritu ako v minulosti. Prejavy neúcty voči učiteľovi sú viditeľné aj na našich školách. Mimoriadne významným činiteľom pôsobiacim na efektívnosť priebehu a výsledkov učebnej činnosti žiakov sú interakčné vzťahy.

Realita je však taká, že v interakčných vzťahoch sa v posledných rokoch objavujú, a to čoraz viac, aj také, ktoré môžeme jednoznačne charakterizovať ako nežiaduce. Tento článok sa zaoberá problematikou žiackych útokov na učiteľov, ich príčinami, formami prejavu, ako aj postupmi prevencie a riešenia týchto situácií.

Devalvačné prejavy žiaka na osobu učiteľa

V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napr. s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a pod. Ide o tzv. devalvačné pôsobenia zo strany žiakov, pod ktorými rozumieme napr. narúšanie edukačného procesu rôznymi nežiaducimi činnosťami žiakov, vrátane devalvačných postojov a prejavov k učiteľovi.

Prejavy a formy devalvácie môžu byť rôzne. Môžu to byť prejavy nepriateľského správania, priame šikanovanie, kyberšikanovanie, zasahovanie do činnosti učiteľa, urážanie, ponižovanie, nedodržiavanie požadovaných pravidiel, atď. Tieto prejavy v edukačnom procese mimoriadne negatívne vplývajú na jeho priebeh a výsledky. V praxi sa stretávame aj s učiteľmi, najmä učiteľkami, ktoré práve pre uvedené prejavy opúšťajú učiteľské povolanie. Súčasnosť, aj keď nie je priamo alarmujúca, si vyžaduje našu pedagogicko-psychologickú pozornosť. Pedagógovia tieto a podobné vplyvy žiakov môžu opisovať, charakterizovať, avšak treba priamo a jednoznačne uviesť, že nie sú systematicky spracované.

Sociálna devalvácia

Pojem devalvácia znamená znehodnotenie. Najčastejšie sa používa v ekonomike ako znehodnotenie, oslabovanie meny. V komunikácii, v edukácii je vhodnejšie uvažovať o pojme sociálna devalvácia. V sociálnej interakcii si oznamujeme určitú mieru, stupeň úcty a váženosti, prípadne uznania elevácie, alebo naopak určitú mieru neúcty, neváženosti, devalvujeme. Devalvácia je znižovanie sebavedomia, miera neúcty, neváženosti voči človeku, ponižovanie. Týka sa vlastného jadra našej osobnosti a preto sa pociťuje bolestnejšie ako čokoľvek iné.

Medzi príklady devalvácie patria situácie, kedy:

• niekto mi klame a predstiera niečo, čo mi ubližuje,
• bol som neprávom obvinený, osočený, a niekto, kto sa dosiaľ správal ku mne priateľsky, odo mňa odstúpil,
• niekto získal moju dôveru a zneužil ju,
• niekto ma pred druhými ľuďmi na ktorých mi záleží, bezdôvodne osočuje, obviňuje z niečoho, čo nie je pravda,
• niekto ma šikanuje, trápi a robí mi ťažkosti,
• niekto ma pred druhými uráža,
• niekto sa správa ku mne hrubo, necitlivo, netaktne,
• niekto sa mi pred druhými ľuďmi vysmieva, správa sa ku mne ironicky a používa sarkazmus, keď o mne hovorí.

Takýto druh správania sa v komunikácii každého človeka mimoriadne nepríjemne dotýka. Prívlastky, ktoré charakterizujú človeka, ktorý sa prejavuje devalvačne, sú nepriateľský, hrubý, nadradený, urážajúci, nadutý, namyslený, atď. Devalváciu rozlišujeme verbálnu a neverbálnu.

K verbálnej devalvácii sa zaraďuje:

• nevhodné, hrubé, vulgárne správanie,
• hlasová intonácia - irónia, zhovievavá hlasová intonácia,
• skákanie do reči, intrúzia,
• zmena témy pri rozhovore,
• vedenie súkromného rozhovoru pred žiakmi,
• hovorenie polohlasom,
• prílišné používanie odbornej terminológie.

Neverbálne možno devalvovať napr. odmietavým gestom, pomocou úškľabku, štítivého odtiahnutia sa od osoby s ktorou komunikujeme, pohŕdavým pohľadom, mávnutím rukou, haptickým nepriateľským kontaktom (buchnutie, facka, kopnutie). Za ponižujúce z hľadiska neverbality sa pokladá aj nesprávne natočenie tela voči komunikujúcemu partnerovi, ak napr. špičky nôh nesmerujú k telu komunikanta, nemáme s ním zrakový kontakt a natáčame telo iným smerom, robíme nadradené gestá a postoje.

Formy agresivity a násilia v školskom prostredí

V školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Prejavy agresivity zo strany žiakov voči učiteľom nie sú výnimočné, táto agresivita má stúpajúcu tendenciu. Agresivitou je každé zámerné správanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu škodu, krivdu alebo bolesť. Agresivita je súčasťou ľudskej prirodzenosti a vo vývoji dieťaťa hrá veľkú úlohu. Vnútorná prudkosť dodáva dieťaťu energiu a motiváciu, ktoré sú potrebné pri sebaprekonávaní. Podporuje úspech ak zostane v medziach, ktoré dieťa dokáže kontrolovať.

Úlohou výchovy nie je teda agresivitu celkom odstraňovať, ale usmerniť ju, aby bolo možné mobilizovať túto energiu pre dosiahnutie pozitívnych cieľov ako pre seba, tak aj pre ostatných. Odvaha a arogancia žiakov v školách vzrastá úmerne so strachom pedagógov, ktorým zväzuje ruky v otázkach zverejnenia a riešenia kritických situácií. Správanie agresívnych študentov je nevyspytateľné a často ohrozuje psychické a fyzické zdravie rovesníkov a pedagógov. Takéto správanie je spravidla dôsledkom výchovy v rodinnom prostredí, alebo reakciou na nevhodné podnety zo širšieho spoločenského prostredia jednotlivca. Keďže výchovné procesy prebiehajúce v rodine veľmi významne ovplyvňujú hodnotovú orientáciu detí a mladých ľudí, ich názor na seba, svet okolo nás a ich schopnosť asertívne zvládať životné situácie, treba si uvedomiť význam zámerného preventívneho pôsobenia.

Verbálne a neverbálne prejavy agresivity

Psychológovia rozlišujú tieto spôsoby správania vo chvíľach hnevu a zlosti. Jeden zo spôsobov tzv. explozívny prejav zlosti a hnevu vystupuje navonok v dvoch rôznych formách:

1. Formou nadávok a urážok, častokrát spojených s fyzickým útokom. Častým používaním sa nadávanie stáva prirodzeným správaním.
2. Druhá forma reagovania je opačného charakteru tzv. implozívne prejavy, kde sa hnev nemusí vždy prejaviť navonok, ale ukladá sa do vnútra človeka (pasívna agresia).

Veľa ľudí chápe výbuch hnevu ako nespoločenskú formu správania. Termín "implózia" znamená "vybuchnúť dovnútra" - v protiklade k explózii, ktorou sa rozumie "vybuchnúť von". Psychológovia pozorujú niektoré z troch zjavných prejavov: potlačenie zlosti a hnevu, stiahnutie sa z hry a v prehrabávaní sa v negatívnych zážitkoch. Prejavom je, aj ak sa daný človek začne strániť ľudí, aktívne sa nezúčastňuje rozhovorov, javí sa stále unavenejším. Výrazný je aj vplyv nevyjadrenie zlosti na psychický stav a citový život. Prejavuje sa napr. zatrpknutosťou, trpkosťou, nadmerným kritizovaním druhých ľudí, nenávisťou k druhým ľuďom a nepriateľstvom (hostilitou). Implózia nie je konečným štádiom, časom sa zmení v explóziu.

Príčiny žiackeho násilia v školách

Ondrejkovič uvádza tieto globálne príčiny násilia už priamo v školách:

• Násilie ako odpoveď na násilie - subjektívne býva zdôvodňované definovaním seba ako obete. Mnohí zdôvodňujú svoje násilné počínanie buď ako predchádzanie ešte väčšiemu násiliu alebo ako svoju bezprostrednú reakciu na násilie, ktoré pácha niekto iný.
• Násilie ako "ultimaratio" - posledný prostriedok. Subjektívne zdôvodňovanie pochádza zo skúsenosti, že iba tak možno presadiť vlastné ciele a upozorniť na vlastné problémy.
• Násilie ako faktor poriadku - konflikty medzi spolužiakmi alebo medzi žiakmi a dospelými možno riešiť prostredníctvom násilia, ktoré jediným môže znova nastoliť skutočný poriadok a disciplínu.
• Násilie ako normálny vzorec správania - násilie je normálnou adaptáciou na dominujúci spôsob správania. V tejto oblasti zohrávajú rozhodujúcu úlohu vzory a pozitívne hodnotové orientácie.
• Násilie ako riešenie problémových situácií - subjektívne môže byť násilie zdôvodňované tým, že násilníci sa premietajú do pozície nebojácnej avantgardy v protiklade k dospelým.
• Násilie ako výraz protestu, prípadne nesúhlasu s vlastným neúspechom v škole - násilie slúži ako náhrada za neúspechy, ako ich väčšia či menšia kompenzácia.
• Násilie ako hranie roly "čierneho Petra" - premietnutím, prípadne prenesením zavinenia za vlastné ťažkosti a chyby na iných, ktorí sa stanú objektom posmechu, násilia, prípadne ako obetné baránky za tých, na ktorých si násilník netrúfa.

Dnes je bežné, že prejavy opovrhovania sú deťmi použité aj vo vzťahu k dospelým, teda aj voči učiteľom. Agresivita nekončí len vo fyzickom násilí alebo výbuchoch hnevu. Medzi prejavy agresivity zaraďujeme aj nadávky a urážky, ktoré sú často zabudnuté. Takáto forma, hoci sa zdá menej závažná, môže v napadnutých osobách zanechať dlhodobý pocit menejcennosti, odlišnosti a nepotrebnosti. Rovnako drastickým môže byť ostentatívna nečinnosť, prerušenie komunikácie - trestanie mlčaním, irónia, zosmiešňovanie pred osobami, na ktorých nám záleží, atď.

Krátkodobú agresiu môžeme definovať ako snahu spôsobiť schválne (blízkej osobe) ujmu a hostilita - trvalejšia tendencia priať druhému škodu, ublížiť mu. Učitelia sa dnes stretávajú s osočovaním a ohováraním, ktoré je šírené nielen ústnym podaním, ale už aj prostredníctvom sociálnych sietí. O to viac sa k takýmto informáciám dostane hromadné množstvo ľudí a to veľmi rýchlym tempom. Žiaci sú čoraz viac opovážliví a neuvedomujú si dôsledky svojho konania.

Interakčné vzťahy a klíma triedy

Učitelia si často ani neuvedomujú, že svojim prístupom k činnostiam výrazne ovplyvňujú žiakov a ich úsilie o poznávanie. Počas celého výchovno-vzdelávacieho procesu sú žiakmi pozorne sledovaní, pričom žiaci veľmi rýchlo dokážu rozoznať skutočný záujem učiteľa o svoju prácu a žiakov. Počas výchovno-vzdelávacieho procesu sa uskutočňuje tzv. sociálna interakcia. Je to proces, v priebehu ktorého jedinec alebo skupina pôsobí na iného jedinca alebo skupinu. Ide o akúkoľvek formu stretnutia, ktorá vyvolá určitú reakciu.

Celý pedagogický proces je ovplyvnený rôznymi interakčnými procesmi, ktoré pôsobia vždy obojstranne - učiteľ pôsobí na žiakov a opačne. Na interakciu pôsobia rôzne faktory, napríklad klíma triedy, autorita učiteľa, interpersonálne správanie učiteľa a komunikácia. Klímu triedy ovplyvňuje viacero činiteľov, ale rozhodujúcim faktorom je učiteľ, ktorý ju svojimi názormi, postojmi a prístupom k svojim činnostiam výrazne ovplyvňuje.

Prípadové štúdie a reálne situácie

Typické obrázky zo školy z posledných rokov v sebe zahŕňajú veľa sťažností. Deti zas vinia nespravodlivých učiteľov. Učiteľ nemá autoritu, žiak zas nemá vzor. V extrémnych prípadoch učiteľ dokonca napadne žiaka alebo aj žiak učiteľa. Nedávno v Bratislave žiak napadol svoju učiteľku. Hádzal po nej predmety, vulgárne jej nadával, postavil sa na lavicu a vyhrážal sa jej, že ju vyhodí cez okno. Nepáčilo sa mu, že ho napomenula a že po prvých prejavoch agresivity utŕžil od nej zaucho. Video z tohto incidentu kolovalo po internete.

Inú učiteľku na Záhorí napadla najprv jej žiačka a potom aj žiačkina matka. Sú však aj opačné prípady, keď je agresorom učiteľ. V popradskej škole pred rokom v apríli učiteľ fyzicky napadol svojho žiaka. Žiak a jeho rodina tvrdili, že učiteľ ho mlátil, vykĺbil mu ruku a škrtil ho. Učiteľ tvrdil, že nechcel chlapcovi ublížiť, potiahnutím za vlasy chcel len riešiť napätú situáciu. Žiak vraj predtým viackrát nereagoval na jeho pokyny štýlom "čo mi ty môžeš" a chcel volať svojej mame, čo učiteľa tiež nazlostilo. Učiteľ tvrdí, že žiak ho provokoval, ale priznal, že situáciu nezvládol a v škole dal výpoveď. Nie sme teda na tom až tak zle ako v iných krajinách, kde žiak útočí na svojho učiteľa napríklad pištoľou a nemáme ani prípady, ako keď v Čechách pred piatimi rokmi šestnásťročný učeň dobodal učiteľa na smrť.

Minister školstva vyjadril podporu triednej učiteľke ZŠ v Jelke, ktorá bola fyzicky napadnutá rodinným príslušníkom žiaka. Povedal, že je ťažké si v takýchto kritických situáciách zachovať chladnú hlavu a nájsť najvhodnejší spôsob obrany. Ministerstvo školstva už zaviedlo do praxe viacero opatrení na zlepšenie postavenia učiteľov. Patrí k nim kvalifikovanie učiteľa ako chránenej osoby či vydanie Praktickej príručky k ochrane práv pedagogických a odborných zamestnancov, keďže sa v praxi často stávalo, že učitelia nevedeli, ako sa domôcť svojich práv.

Dlhšiu dobu bol hospitalizovaný, v týchto dňoch sa ale do školy vrátil. A hneď v prvý deň sa museli znova obrátiť na políciu. "Jednej spolužiačky sa spýtal, či si niekto všimne, ak by chcel niekoho bodnúť. Žiačka sa bola hneď sťažovať vyučujúcej učiteľke. Potom prišli aj policajti a zobrali na výsluch tú spolužiačku," vyjadril sa jeden z rodičov. Práve táto veta mala byť dôvodom na privolanie polície. Podľa informácií TV JOJ však mala byť vytrhnutá z kontextu. "Jednou z možností je rozprávať o tom - s rozumom, zasvätene ale hlavne láskavo," ozrejmila psychiatrička MUDr. Pred kamerou hovoriť nechceli, k dispozícii máme písomné správy. "Už bol od neho pokoj, ale vzali ho späť do školy. Z internátu už bol vyhodený. Podľa vedenia školy žiak opäť navštevuje školu na základe odporúčania odborníka. Podľa polície je žiak obvinený z trestného činu vydieranie, prokurátor preňho navrhoval väzbu, no sudca sa s tým nestotožnil. Podľa odborníčky je spoločnosť ovplyvnená viacerými tragickými udalosťami u nás aj vo svete. Reakcie na akýkoľvek náznak násilia, či vyhrážania sú preto intenzívnejšie ako v minulosti a nič nechcú podceniť.

Legislatívne opatrenia a ochrana učiteľov

Učiteľov by mal pred útokmi žiakov a ich rodičov ochrániť nový zákon, podľa ktorého by sa mali stať verejnými činiteľmi - ako policajti či poslanci. Kto vztiahne ruku na učiteľa, bude potrestaný prísnejšie a môže stráviť za mrežami 1 - 5 rokov, v závažnejších prípadoch i viac. Potrestaní môžu byť rodičia, ktorí si chcú nezhody s učiteľom vybaviť "ručne", ale i žiaci od 14 rokov. Zároveň však má byť prísnejšie stíhaný učiteľ - ak udrie žiaka, za zneužitie právomocí verejného činiteľa môže stráviť za mrežami 3 až 8 rokov. Patrí k nim kvalifikovanie učiteľa ako chránenej osoby či vydanie Praktickej príručky k ochrane práv pedagogických a odborných zamestnancov, keďže sa v praxi často stávalo, že učitelia nevedeli, ako sa domôcť svojich práv.

Prevencia a riešenie šikanovania a agresivity

Pod pojmom šikana či šikanovanie si predstavme správanie žiaka (alebo skupiny žiakov), ktorého úmyslom je ublíženie (fyzické, psychické), ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka. Školské prostredie je možným zázemím na výskyt šikany, a to z dôvodu, že sa v takomto prostredí vyskytujú deti s rôznym vekovým zložením a sociálnym statusom, prítomné sú aj interakcie od formálnych vzťahov a pravidiel (ako napríklad učiteľ - žiak) až po neformálne vzťahy a pravidlá (tie fungujú medzi deťmi a sú to tzv. nepísané pravidlá).

Práve miešanie formálnych a neformálnych pravidiel a vzťahov môže vytvárať množstvo podnetov a príčin, prečo deti niekoho vyčlenia. Hneď ako vznikne nepomer (v správaní, v školských výsledkoch) alebo vzniknú aliancie, šikanovanie sa postupne rozbieha. Nie je možné dopredu určiť, ktoré dieťa bude agresorom a ktoré obeťou. Vždy tu zohráva úlohu viac faktorov a viac predpokladov. Platí však, že agresor vyrastá buď v patologickom prostredí, kde násilie je cestou k dosiahnutiu cieľa, alebo naopak vyrastá v rodine, kde je vychovávaný v pocite dôležitosti. Následne si dieťa tento pocit dôležitosti vymáha aj v skupine rovesníkov.

Ak spomenieme obeť, väčšine ľudí napadne, že obeťou sa stane niekto, kto je tichý, kto sa učí veľmi dobre. Nie je to však pravda, obeťou sa môže stať hocikto - aj výrečné dieťa, aj dieťa s dobrým prospechom. Postačí, ak školské prostredie dá možnosť na násilné správanie. V školách chlapci častejšie zažívajú priame formy šikanovania, ako napríklad fyzickú agresiu. Ďalším mýtom je, že šikanovanie sa začína a končí sa v škole. Nie je to však tak. Šikanovanie väčšinou pokračuje aj po vyučovaní. Prečo? Pretože deti, ktoré chodia spolu do školy, sú väčšinou z toho istého prostredia, cestujú tým istým autobusom, navštevujú rovnaké základné umelecké školy či krúžky. Ich miesto relaxácie, krúžkov, trávenia voľného času sa mnohokrát prelína. Preto sa obeť a agresor stretávajú s najväčšou pravdepodobnosťou aj mimo školského prostredia.

Šikanovanie a legislatíva

Podľa novej smernice o prevencii a riešení šikanovania detí a žiakov v školách a v školských zariadeniach č. 1/2025 sa pod šikanovaním rozumie obťažovanie formou spravidla opakujúceho sa nežiaduceho správania šikanujúceho voči šikanovanému, ktoré je motivované úmyslom získať nad šikanovaným prevahu, šikanovaného ponížiť alebo získať vynútené mocenské postavenie, v dôsledku ktorého dochádza, alebo môže dôjsť, k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho, zámerne zraňujúceho alebo urážajúceho prostredia vo forme verbálneho šikanovania, fyzického šikanovania, psychického šikanovania, emocionálneho šikanovania, nebezpečného elektronického obťažovania alebo nebezpečného prenasledovania.

Je šikanovanie, pri ktorom šikanujúci zameriava svoje konanie priamo na šikanovaného opakujúcim sa úmyselným verbálnym, psychickým, emocionálnym alebo fyzickým násilím, pri ktorom sú spravidla prítomní aj účastníci šikanovania. Pod pojmom šikanovanie si môžeme predstaviť rôzne prejavy. Najčastejšie prejavy sú posmievanie, ponižovanie, vyčleňovanie, vydieranie, prenasledovanie a vytváranie negatívneho obrazu o niekom. Ak sa nad týmito prejavmi a pojmami hlbšie zamyslíme, môžeme vnímať ich pokračujúcu, resp. opakujúcu tendenciu, čo nám len potvrdzuje, že ide o sériu incidentov. V literatúre a teórii sa môžeme stretnúť aj s formami šikanovania. Formy nám ukazujú ako jednotlivé prejavy vyzerajú navonok. Ako príklad si môžeme vziať vysmievanie. V priamej forme nevhodne komentuje iniciátor zovňajšok, v nepriamej forme nabáda ostatných, aby si na obeti nedokonalosti všímali, prípadne ju pred inými k niečomu prirovnáva.

Postup riešenia šikanovania

Keď sa v škole objaví šikanovanie, je dôležité a kľúčové konať rýchlo, efektívne a koordinovane. Dodržiavanie postupu pomáha predchádzať opakovaniu šikanovania a posilňuje dôveru v školu ako v bezpečné miesto. Nižšie uvádzame kroky, ktoré sú sumárom z aktualizovanej Smernice 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach.

1. Ak má zamestnanec školy vedomosť o šikanovaní - z vlastného pozorovania, od dieťaťa, žiaka, študenta alebo rodiča - nahlási ho riaditeľovi školy.
2. Riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec pri preverovaní incidentu, ktorý zahŕňa podozrenie zo šikanovania, bez zbytočného odkladu najmä zabezpečí pomoc a ochranu potencionálnemu šikanovanému. Taktiež zabezpečí, aby v priebehu preverovania nedošlo k ďalšej konfrontácii medzi potencionálnym šikanujúcim a potencionálnym šikanovaným.
3. Ďalej informuje zákonného zástupcu potencionálneho šikanujúceho, potencionálneho šikanovaného a potenciálnych účastníkov šikanovania.
4. Riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec pri rozhovore so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia šikanovaného, šikanujúceho alebo účastníkov šikanovania vo veci šikanovania dbá na zachovanie dôvernosti informácií. O rozhovore vrátane informovania zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia vyhotoví riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zápis.

Pre šikanovaného: bezodkladné bezpečie, poskytnutie psychologickej podpory, podľa potreby systematickú podporu (napr. úzka spolupráca s odborníkmi, ktorí sa budú podieľať aj na samotnom vyučovacom procese, je nevyhnutnosťou). Šikanovanie môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, kedy môže byť šikanujúci od veku 14 rokov trestne stíhaný najmä za trestný čin. Za prevenciu šikanovania v škole zodpovedá riaditeľ školy. Pri prevencii šikanovania škola dbá na vytváranie bezpečného prostredia, v ktorom sa vznik šikanovania aktívne obmedzuje.

Prevencia šikanovania je veľmi dôležitá vzhľadom na jej významný vplyv na psychickú pohodu žiakov a ich študijné výsledky. Prevencia sa realizuje využívaním takého obsahu výchovy a vzdelávania a takých metód a foriem výchovy a vzdelávania, ktoré posilňujú úctu, toleranciu, empatiu a solidaritu žiakov najmä voči sebe navzájom. Taktiež aktívnym sústavným výchovným pôsobením pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vrátane prejavenia záujmu o problémy žiaka v škole a mimo nej. Je dobré, že sa začína hovoriť aj o stratégii. Riaditeľ školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zostavuje skupinu zamestnancov školy, ktorá navrhuje a zabezpečuje postup pri riešení šikanovania; jej členmi sú najmä triedny učiteľ, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, výchovný poradca. Mali by ho tvoriť zamestnanci školy, ktorí vedia o prípade najviac (zástupca vedenia školy, OZ, triedny učiteľ a pod.). Intervenčný tím navrhuje a zabezpečuje odborný postup pri riešení. Úloha OZ v rámci tohto tímu spočíva najmä v odbornom vedení prípadu, koordinácii postupov šetrných k šikanovanému, šikanujúcemu, kolektívu a v sieťovaní spolupráce s inými inštitúciami a odborníkmi. Úlohou intervenčného tímu je získať všetky dostupné relevantné informácie, aby vedel reagovať a situáciu riešiť. Zároveň, zvlášť pri závažnejších formách šikanovania, je tvorený informačný podklad pre políciu resp. orgán SPODaSK.

Šikanovanie je to, keď jedno alebo viac detí úmyselne, väčšinou opakovane ubližuje druhým, keď ti spolužiaci robia veci, ktoré sú ti nepríjemné. Chyba v žiadnom prípade nie je v tebe, ale v zlých vzťahoch medzi žiakmi vašej triedy alebo školy. Nie je to preto, že si zlý, nešikovný, alebo si to zaslúžiš. Nehanbi sa sám za seba preto, že si podnetom šikanovania. Môžeš im povedať, aby vypadli, kričať „NIE“ alebo utekať preč. Keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám. Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Povedz o svojich problémoch rodičom a požiadaj ich o radu. Nie je správne nečinne sa prizerať, alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o „žalovaní“ ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec to neznamená, že je slaboch. Všetko sa začne naozaj riešiť, keď to niekomu povieš!

Šikanovanie je označenie konania, ktoré vnímame ako opakovaný nátlak na nás, no jeho hrubšie formy môžu naplniť skutkovú podstatu trestného činu, či priestupku. Trestnoprávna rovina, resp. Môže sa nahliadať na problém ako na páchanie protispoločenskej činnosti. V tejto rovine môže učiteľ privolať políciu, resp. podať trestné oznámenie na žiaka (bez ohľadu na jeho vek), prípadne sa brániť v občiansko-právnom konaní. Škola by mala postupovať v zmysle svojich práv a povinností. Pri týchto opatreniach je dôležitá spolupráca s rodičmi, o ktorej by mala škola viesť písomné záznamy, aby vedela preukázať kroky a opatrenia, ktoré boli realizované. Sociálnu kuratelu detí zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaním opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Riešenie problémov s hyperaktívnymi žiakmi a žiakmi so špeciálnymi potrebami

Hyperaktívni žiaci počas celého pracovného týždňa veľmi často vyrušujú (najmä od 3 vyučovacej hodiny, keď je ich schopnosť sústrediť sa oslabená), nereagujú na pokyny vyučujúceho, vykrikujú na hodinách, prekrikujú sa, hrajú sa, kreslia si, vydávajú rôzne zvuky, bijú sa, stáva sa aj, že počas vyučovania svojvoľne vstanú a začnú udierať svojich spolužiakov, ohrozujú ich rôznymi ostrými predmetmi (kružidlá, nožnice…) vyvolávajú konflikty, bývajú agresívni, dokonca sa objavuje často nemotivovaná agresia (len tak, lebo sa mi chce), po 10-15 minútach koncentrovanej práce na vyučovacej hodine sa bavia, sú smädní, hladní, potrebujú ísť na záchod, kedykoľvek majú v neporiadku školské veci, zabudnú si ich doniesť do školy, nemávajú vypracované domáce úlohy, zošity majú neupravené, píšu tam poznámky aj z iných predmetov, takže potom v nich majú chaos.

Výchova dieťaťa so syndrómom ADHD a so značným problémovým správaním môže byť skutočne veľkou záťažou, ako pre rodičov (mnohí s nárekom bezmocnosti, niekedy aj s tendenciou k samovražde) a širšie rodinné prostredie, tak aj pre školu a sociálne a edukačné prostredie v nej. Pozitívne výsledky sa stabilne nedostavujú, dieťa nereaguje na bežné výchovné kroky očakávaným spôsobom. Sú to každodenné problémy, ktoré učitelia vnímajú ako bludný kruh neriešiteľných problémov. Deti s hyperkinetickým syndrómom ADHD alebo aj snediagnostikovanou poruchou správania sa síce dostávajú do škôl, integrujú sa, ale častokrát je to len formálna integrácia, nakoľko škola vo väčšine prípadov nemôže vytvoriť potrebné podmienky, rodičia nespolupracujú a učiteľ má veľmi sťaženú prácu.

Trváme na tom, že každá škola musí disponovať špeciálnym pedagógom a aj školským psychológom. V triede, kde je začlenené dieťa s ADHD a s problémovým správaním, je úzka spolupráca s odborníkmi, ktorí sa budú podieľať aj na samotnom vyučovacom procese, nevyhnutnosťou. Dieťa s ADHD si svoje správanie neuvedomuje, jeho konanie je bezmyšlienkovité, mnohokrát impulzívne. Keď učiteľ vysvetľuje podstatu nevhodného a nebezpečného správania k iným, pozerajú akoby nechápavo a naozaj úprimne sa vedia ospravedlniť (mladší). Niektoré už cítia, že sa k nim učiteľ inak správa, a začínajú svoje výhody aj zneužívať. Dieťa s ADHD si často uzurpuje pozornosť učiteľa na úkor ostatných detí.

Učitelia sú neraz svedkami hysterických záchvatov dieťaťa, ktoré sa po mnohých scénach cez hodiny hodí o zem s krikom, plačom a nepohnú s ním celé minúty. Bežný učiteľ na takéto situácie nie je pripravený a často nedokáže adekvátne zareagovať. Potrebuje odbornú pomoc svojich kolegov práve vo chvíli, keď sa dieťa do afektu dostane. Výrazným problémom sa stáva, že v ročníku (triede) je súbežne integrovaných viac žiakov s rozdielnymi špecifickými vzdelávacími potrebami, ktoré je problém viesť počas vymedzenej doby vzhľadom na ich špecifiká a obmedzenia súbežne. Toto často vyúsťuje do problémových situácií, ktoré je možné len s ťažkosťami výchovne optimálne zvládnuť a tým prichádza k redukcii edukačného priestoru nielen pre deti so vzdelávacími špecifikami, ale aj ostatných žiakov. Súbežne nie je dostatočný priestor na korekciu nevhodných prejavov správania, ale ani na korekciu a úpravu obsahu, témy hodiny, ktorý by si mal každý žiak z hodiny odniesť ako osvojené poznatky.

Z dôvodu rešpektovania a ochrany práv všetkých detí a žiakov, no aj učiteľov dôrazne žiadame ministerstvo školstva SR, aby sa tomuto celoštátnemu problému venovalo s mimoriadnou pozornosťou a prejavilo záujem rokovať o ďalších postupoch a vypracovaní podmienok integrácie žiakov s dôrazom na všetkých aktérov vyučovacieho procesu.

tags: #ziak #napadne #ucitela #7 #dni #pn