Každému z nás sa môže kedykoľvek stať, že z dôvodu choroby alebo úrazu prestaneme pracovať a musíme sa liečiť. Práceneschopnosť je stav, keď osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu určitej choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. PN môže byť spôsobená mnohými faktormi, ako sú napríklad choroby, úrazy, psychické problémy, operácie, rizikové tehotenstvo.
Ak odvádzate odvody do Sociálnej poisťovne a máte nemocenské poistenie, patrí vám počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) náhrada príjmu a nemocenské dávky. V tomto článku sa dočítate aký máte nárok v prípade PN z nemocenských dávok a ako vykryť finančnú stratu cez životné poistenie, aby ste mali aj počas PN 100% náhradu mzdy.
Čo je to poistenie práceneschopnosti?
Poistenie práceneschopnosti, poistenie PN alebo poistenie ušlého zárobku slúži na kompenzáciu príjmu v prípade pracovnej neschopnosti. Takto vyplatená nemocenská dávka býva väčšinou výrazne nižšia ako je náš čistý mesačný príjem. Aby ste mali svoj príjem v nezmenenej výške, potrebujete doplniť chýbajúcu sumu.
Výhodou poistenia PN je najmä v tom, že nám môže prinášať do života viac pohody, pokoja a stability. Častou motiváciou pre nedoliečených ľudí chodiť aj tak do práce môže byť ekonomická potreba a nevyhnutnosť získať plný mesačný plat.
Z nasledujúceho grafu môžeme vidieť, že od určitej hranice nášho platu - cca medzi 1500 až 2000 Eur v hrubom - sa nemocenská dávka ustáli na rovnakej výške a neovplyvní ju už vyšší plat. Pokiaľ je vaša hrubá mzda vyššia ako 2500€ (1750€ v čistom), výška nemocenskej dávky je ohraničená, a tak rozdiel narastá.
Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v roku 2023 vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 313,90€ a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 357,70€.
Výpočet náhrady mzdy z nemocenských dávok
Podľa zákona má zamestnanec právo na náhradu mzdy počas doby, počas ktorej je preukázateľne neschopný pracovať z dôvodu choroby alebo úrazu. Nárok na náhradu mzdy vzniká na 11. deň neschopnosti pracovať a predchádzajúce dni sa považujú za tzv. karenciu, kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy.
V prípade, že sa poistenec stane v roku 2023 práceneschopným, maximálna výška nemocenského na deň predstavuje: za prvé 3 dni najviac sumu 19,90685 € na deň (25 % zo sumy 79,6274 €) a od 4. dňa taktiež maximálnu sumu 19,90685 € na deň.
| Hrubá mesačná mzda | Počet dní pracovnej neschopnosti | Vaša náhrada mzdy a nemocenské za PN 60 dní (celkom) | Náhrada mzdy za 1. až 3. deň (spolu) | Náhrada mzdy za 4. až 10. deň (spolu) | Dávka nemocenské za 11. deň | Mesačná dávka od Sociálnej poisťovne (pri 2 mesiacoch PN) | Finančná strata mesačne (pri príjme 1000€ hrubom) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1000€ | 60 dní | 1055,35€ | 24,66€ | 126,58€ | 527,68€ | 173,78€ |
Ak sumu 1055,35€ vydelíme dvoma kalendárnymi mesiacmi vyjde nám mesačná dávka vo výške 527,68€ od Sociálnej poisťovne. Pri príjme 1000€ v hrubom, čo predstavuje v čistom 701,46€, dochádza k finančnej strate mesačne 173,78€ (za 2 mes. PN je to 347,56€).
Ak máte dojednané pripoistenie práceneschopnosti v tomto príklade na sumu 6€ na deň od 29. dňa s plnením spätne od 1. dňa PN, vykryje to vašu dvojmesačnú finančnú stratu vo výške 347,56€.
Pripoistenie PN v životnom poistení
Úlohou poistenia je kompenzácia príjmu v prípade pracovnej neschopnosti. Preto je poistenému za každý kalendárny deň práceneschopnosti (aj sobota, nedeľa či sviatok) vyplatená dohodnutá denná dávka.
Pracovná neschopnosť je stav, keď osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu určitej choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Napríklad, ak budete práceneschopní 30 dní a v poistnej zmluve máte dojednané vyplácanie ušlého zárobku po uplynutí karenčnej doby, ktorá je 28 dní, poisťovňa vám vyplatí poistné plnenie za 2 dni, konkrétne za 29. a 30. deň.
Po uplynutí karenčnej doby vám poisťovňa môže vyplácať náhradu príjmu za každý ďalší deň práceneschopnosti, alebo spätne od prvého dňa. Počas práceneschopnosti môžete dostávať denné odškodné z poistenia ušlého zárobku aj 500, 600 či viac dní. V niektorých prípadoch poisťovne neskúmajú váš príjem, najmä ak ide o nízke denné odškodné, obvykle do 10 až 20 €.
Dôležité aspekty pri poistení PN
- Karenčná doba (minimálna doba liečenia):
Klient si pri nastavení poistky volí pre poistenie PN tzv. minimálnu dobu liečenia, ktorá môže byť v niektorých poistných zmluvách až 60 dní, ale môže byť aj 15 dní. Je to obdobie, ktoré musí liečenie a naša PN prekročiť, aby mohlo dôjsť k plneniu našej poistky. Čím kratšie si toto obdobie nastavíme, tým drahšie je poistné.
S tým, že niektoré poisťovne obdobie tzv. karenčnej doby nepreplácajú, resp. jej preplácanie je voliteľnou zložkou poistenia PN. Tzn. poisťovňa v takom prípade začne plniť z poistenia PN až odo dňa, ktorým bola karenčná doba prekročená. Na našom trhu sú ale aj také produkty poisťovní, kde sa po prekročení karenčnej doby plní z poistenia PN spätne od prvého dňa. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa. V praxi to znamená to, že klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN.
- Oznamovacia povinnosť:
Pre poistenie PN platí, že vo väčšine poisťovní musíte nahlásiť, že ste na PN do určitého termínu ešte počas trvania PN, respektíve v prvých dňoch PN-ky. V niektorých poisťovniach treba nahlasovať, že ste na PN pravidelne počas celého jej trvania a nielen na začiatku PN-ky. Na rozdiel od iných poistných rizík, ako je napr. bežný úraz, alebo trvalé následky úrazu, stačí vo väčšine poisťovní nahlásiť poistnú udalosť až po vyliečení, bez nutnosti hlásiť niečo priebežne, resp. počas trvania úrazu.
- Overenie príjmu:
Poistná suma PN by sa mala v takom prípade pohybovať niekde okolo sumy 10 eur na deň. V prípade poistného plnenia sa vo väčšine poisťovní skúma aktuálny príjem, kedy k PN došlo, nie príjem z obdobia, kedy bola poistná zmluva uzatvorená. Niektoré poisťovne do určitej výšky poistnej sumy príjem klienta neskúmajú.
V tomto ťahajú za kratší koniec napr. živnostníci, ktorých oficiálny príjem je veľa krát na úrovni minimálnej mzdy, resp. minimálnych odvodov, ale ich reálny príjem v podnikaní môže byť oveľa vyšší, nehovoriac o tom, že počas PN musia často krát naďalej uhrádzať svoje fixné náklady podnikania. V prípade poistenia PN budú mať živnostníci poistné plnenie vo väčšine poisťovní obmedzené práve na výšku oficiálneho príjmu (príjmu z ktorého platí odvody). Na trhu však existujú aj poistné produkty, kde sa pre nastavenie poistnej sumy PN zohľadňuje ročný obrat, nie odvody SZCO, čo môže znamenať možnosť nastaviť si vyššie poistné krytie.
- Územné obmedzenie poistenia PN:
Poistenie PN je v poisťovniach veľa krát územne obmedzené, a tak sa môže stať, že ak začnete pracovať za hranicami nášho štátu, kde budete aj platiť povinné odvody, tzn. poistenie PN napriek tomu, že si môžete toto poistné krytie hradiť vo svojej poistnej zmluve, nebude platiť. Je dobré si skontrolovať, či naše poistenie je viazané iba na územie Slovenska, prípadne na okolité štáty alebo aj zahraničie.
- Viazanosť na oficiálnu pracovnú činnosť:
Poistenie PN je viazané na oficiálnu pracovnú činnosť poisteného, ktorá sa môže počas trvania poistnej zmluvy meniť, a tak sa aj môže zmeniť možnosť plnenia, resp. neplnenia z poistenia PN. Jednoducho povedané, na plnenie z poistenia PN máte nárok iba vtedy, ak máte nejaký oficiálny pracovný príjem. Preto počas trvania materskej, alebo počas nezamestnanosti to môže vyzerať tak, že nemá zmysel platiť si poistenie PN a môžete poisťovňu požiadať o jeho vyňatie z vašej poistnej zmluvy. Dokonca niektoré poisťovne majú v poistných podmienkach napísané, že poistenie PN zaniká napr. po 3 mesiacoch nezamestnanosti.
- Čakacia doba:
Plnenie v prípade choroby je obmedzené čakacou dobou, ktorá môže trvať od 2 do 9 mesiacov. Ak práceneschopnosť vznikne počas tejto čakacej doby, nie je pre životnú poisťovňu poistnou udalosťou a z tohto dôvodu nebude vyplácať poistné plnenie.
Poistenie práceneschopnosti pre podnikateľov (SZČO a konatelia s.r.o.)
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu.
Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Mesačná nemocenská dávka za takúto čiastku je približne 335€ mesačne. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka.
Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá). Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.
Príklady z praxe
- Kaderník, 35 rokov:
Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€. Týmto by dokázal pokryť svoje výdavky počas práceneschopnosti.
- 40 ročný IT-čkár a konateľ jednoosobovej s.r.o.:
Prešiel na s.r.o. kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí. Odporúčaným riešením je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.
- 30 ročný živnostník, lešenár v Nemecku:
Má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni, ktorá vie kryť PN na území celej EÚ, 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.
Postup pri dlhodobej PN a možnosti podpory
Ak vám končí PN, ktorá trvá už skoro rok a váš zdravotný stav sa stále nezlepšil, je dôležité zvážiť nasledujúce kroky:
- Predĺženie PN: Požiadajte svojho obvodného lekára o predĺženie PN. Aj keď vám lekár PN predĺži, nárok na nemocenskú dávku máte najviac 52 týždňov od začiatku pracovnej neschopnosti.
- Žiadosť o invalidný dôchodok: Žiadosť môžete podať aj počas trvania PN. Nie je potrebné čakať na jej ukončenie.
- Evidencia na úrade práce: Po skončení PN a po zániku nároku na nemocenské dávky sa môžete zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Sociálna poisťovňa potom posúdi váš nárok a výšku dávky v nezamestnanosti.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na vyplatenie peňazí z poistenia ušlého zárobku je, že práceneschopnosť musí byť potvrdená lekárom. Dokladom plnenia v prípade PN z komerčnej poisťovne je kópia záznamu, ktorý vypisuje lekár pre nárokovanie PN zo Sociálnej poisťovne. Ak je poistná udalosť zamietnutá, najčastejšie dôvody sú, že klient nemá na zmluve dohodnuté príslušné poistenie.
Hlásenie poistnej udalosti odporúčame vykonať čo najskôr a okrem písomného alebo online dokumentu hlásenia poistnej udalosti je potrebné predložiť lekárske správy o priebehu liečby a prípadne ďalšie dokumenty.
Žiadosť o úhradu z životného poistenia
V prípade dlhodobej práceneschopnosti (PN) je možné uplatniť si nárok na úhradu z životného poistenia, ak to zmluva umožňuje. Na to, aby poisťovňa vyplatila poistné plnenie, je potrebné doručiť:
- najneskôr k 15., 22. alebo 29. dňu trvania práceneschopnosti (podľa toho, od ktorého dňa bolo v poistnej zmluve dojednané vyplácanie dennej dávky), potvrdenie ošetrujúceho lekára o vzniku práceneschopnosti na tlačive „Potvrdenie pracovnej neschopnosti“,
- potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené pre Sociálnu poisťovňu (kópia kladenky),
- potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok z nemocenského poistenia,
- oznámenie o ukončení práceneschopnosti poisťovateľovi do 5 dní odo dňa ukončenia práceneschopnosti, t.j. potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené pre Sociálnu poisťovňu (kópia kladenky),
- potvrdenie o výške príjmu za posledných 12 mesiacov pred poistnou udalosťou (t.j. Oznámenie o vykonaní chirurgického zákroku, Prepúšťaciu správu z hospitalizácie, resp. ďalšie lekárske správy).
Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Je dôležité mať vytvorenú železnú rezervu v hotovosti (napr. na sporiacom účte) minimálne vo výške vášho 6 až 12 mesačného príjmu.
Ak zodpovedne hospodárime s našimi financiami a máme vytvorenú železnú rezervu aspoň na rok, tak toto poistenie nepotrebujeme. Avšak pripoistenie PN nie je zďaleka tým najdôležitejším pripoistením a mať ho na poistke alebo nie je vždy individuálne podľa životnej situácie klienta. Tými najdôležitejšími veľkými rizikami vždy ostávajú pripoistenia smrti, invalidity, závažných ochorení a trvalých následkov úrazu.