Na trhu práce sa stretávame s rôznymi rozdielmi v pracovných príležitostiach a zárobkoch. Mnohé z nich sú prirodzené a vyplývajú z objektívnych faktorov, ako sú predchádzajúce pracovné skúsenosti, stupeň dosiahnutého vzdelania alebo špecifické schopnosti. Takéto rozdiely sú v trhovej ekonomike žiaduce a nevyhnutné.
Avšak, ak tieto rozdiely vznikajú ako dôsledok irelevantných osobných charakteristík, ako sú rasa, pohlavie, sexuálna orientácia alebo náboženstvo, hovoríme o diskriminácii. Diskrimináciu na trhu práce môžeme klasifikovať do štyroch základných skupín, ktoré môžeme ilustrovať na príklade nerovností medzi mužmi a ženami.
Typy diskriminácie na trhu práce
Zamestnanecká diskriminácia
Ženy často trpia zamestnaneckou diskrimináciou. Typickým príkladom je situácia, keď je žena bezdôvodne vyradená v druhom kole výberového konania, hoci má pre danú prácu rovnaké predpoklady ako muž. Zamestnávateľ sa jednoducho domnieva, že pre výkon danej práce sa žena nehodí. V takomto prípade je žena diskriminovaná z dôvodu pohlavia. Ak zamestnávateľ uprednostňuje najímanie mužskej pracovnej sily pred ženskou, ide o zamestnaneckú diskrimináciu.
Mzdová diskriminácia
Mzdová diskriminácia nastáva, keď sú ženy za vykonanie rovnakej práce ohodnotené nižšie ako muži. Štatistické výskumy ukazujú, že ženy zarábajú spravidla menej ako muži, aj napriek tomu, že majú rovnaké vzdelanie, prax a schopnosti ako muži na obdobnej pracovnej pozícii. Toto správanie je diskriminujúce z hľadiska pohlavia a často pramení z prežitých predstáv, že muž má byť živiteľom rodiny, čo v dnešnej dobe už zďaleka neplatí.
Profesná diskriminácia
K profesnej diskriminácii dochádza najmä pri náročných profesiách, ktoré vyžadujú pomerne veľkú fyzickú silu a zdatnosť. Tieto vstupné požiadavky väčšina žien nespĺňa. Príkladom môžu byť profesionálna armáda, hasičský zbor a policajné zásahové jednotky. Zaujímavým príkladom je aj práca žien v uhoľných baniach, ktorá je zo zákona zakázaná. K profesnej diskriminácii dochádza vtedy, keď sú niektoré profesie označované za čisto mužské.
Vstup do banských diel je regulovaný prísnymi bezpečnostnými predpismi. Každý, kto vstupuje do banského diela, musí mať banské osobné svietidlo, sebazáchranný prístroj, ochrannú prilbu a ostatné potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky. Pri zahlbovaní jám, hĺbení jamíc (šachtíc) do 15 metrov a pri prácach vykonávaných banským spôsobom musí mať sebazáchranný prístroj, len ak to organizácia určí, a banské osobné svietidlo, len ak pracovisko nie je dostatočne osvetlené denným svetlom. Pred prvým pridelením sebazáchranného prístroja sa musí každý s ním oboznámiť a precvičiť v jeho použití.
Bezpečný stav všetkých podzemných pracovísk, na ktorých sa nepracovalo v určenom čase, vrátane všetkých prístupov k nim, sa musí pred znovuobsadením overiť predbežnou prehliadkou. Predbežné prehliadky sa musia vykonať aj na miestach, kde sa budú zdržiavať pracovníci. Na plynujúcich baniach sa predbežné prehliadky musia vykonať, ak pracoviská neboli obsadené 2 alebo viac smien. Pri predbežných prehliadkach sa musí zisťovať najmä koncentrácia kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, v plynujúcej bani aj koncentrácia metánu v banskom ovzduší a v uhoľnej bani aj zneškodnenie uhoľného prachu.
Diskriminácia v prístupe k ľudskému kapitálu
Ak majú ženy horší prístup k vzdelaniu a príprave na povolanie, hovoríme o diskriminácii v prístupe k ľudskému kapitálu. Tento nesúlad vychádza z tradične zažitých úloh, ktoré boli ešte donedávna platné, a to, že muž je živiteľom rodiny a žena má vo svojom rebríčku na prvom mieste starostlivosť o rodinu.
Ageizmus alebo veková diskriminácia
Špecifickým a v súčasnosti čoraz viac rozšírenejším diskriminačným dôvodom je vek, a to v prípade oboch pohlaví. V tejto súvislosti hovoríme o ageizme. S týmto prejavom diskriminácie sa stretávajú subjekty pracovného trhu už okolo štyridsiateho piateho roku života. Typickým príkladom diskriminácie podľa veku je situácia, kedy pri nútenom prepúšťaní v textilnej továrni v ekonomicky zaostalom regióne, kde je problém sa zamestnať, vedenie ako prvé prepustilo pracovníčky po štyridsaťpäťke. Tieto pracovníčky pritom mali lepšiu bilanciu (menej absencií, lepšie plnenie úloh, dlhoročné pôsobenie vo firme a prax v danom odbore) ako ich mladšie kolegyne. Je teda dôvod sa domnievať, že išlo o diskriminačné rozhodnutie. Vedenie továrne jednoducho prepustilo tie, ktoré sú bližšie k dôchodkovému veku.
Problém ageizmu ešte v prvej polovici dvadsiateho storočia takmer neexistoval. Diskriminácia z dôvodu veku je pomerne novým javom, ktorý je dôsledkom demografických zmien v spoločnosti. Populácia postupne starne a vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti a zvýšeniu životnej úrovne sa ľudia dožívajú dlhšieho veku. Na druhej strane, ubúda počet detí a vnúčat, ktoré by ich nahradili. Starnutie populácie predstavuje závažný jav, ktorý bude ovplyvňovať život v spoločnosti v najbližších desaťročiach. Bude určite sprevádzaný aj neskorším odchodom produktívnych ľudí na dôchodok.
Hornonitrianske bane a ich transformácia
Hornonitrianske bane prechádzajú obdobím zmien, keďže štát v roku 2023 prestane dotovať ťažbu uhlia. Táto situácia si vyžaduje hľadanie nových možností a plánov pre budúcnosť regiónu a jeho obyvateľov. V súčasnosti pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza takmer 2600 ľudí, z ktorých 500 sa už nevenuje baníctvu.
Hľadanie nových príležitostí pre baníkov
Bane sa snažia nájsť alternatívne možnosti pre svojich zamestnancov. Jednou z nich je prechod do iných odvetví. Z päťstovky ľudí, ktorí už nepracujú v baníctve, 116 zamestnancov pomáha s pestovaním paradajok, so zberom hlivy ustricovej alebo s chovom sumčeka afrického. Asi dvesto technicky zdatných ľudí si našlo miesto pri opravách železničných vagónov a v nákladnej doprave.
Hornonitrianske bane Prievidza sú najväčšou spoločnosťou na Slovensku zaoberajúcou sa ťažbou hnedého uhlia. Ročná produkcia sa pohybuje okolo dvoch miliónov ton. Hornonitrianski baníci ukončili ťažbu uhlia v handlovskej bani. O prácu príde 237 zamestnancov. Svoje 112-ročné obdobie priemyselnej ťažby uhlia na handlovskom ložisku zavŕšila najstaršia uhoľná baňa na Slovensku v septembri. Rozhodnutie o ukončení ťažby je v súlade s harmonogramom ukončenia a uzatvorenia jednotlivých ťažobných polí v dobývacích priestoroch Handlová a Nováky I., ktorý schválila Európska komisia 28. novembra 2019 podľa pravidiel štátnej pomoci Európskej únie. Z dôvodu ukončenia ťažby v bani Handlová predstavenstvo akciovej spoločnosti schválilo znižovanie stavu v počte 237 zamestnancov. Súvisí to s realizáciou útlmového programu vyhláseného vládou SR z dôvodu ukončenia všeobecného hospodárskeho záujmu na využívaní domáceho hnedého uhlia v energetike. Z celkového počtu 383 zamestnancov, ktorí boli zaradení na pracoviskách v Handlovej, bolo už 95 preradených na produktívne pracoviská ostatných ťažobných úsekov spoločnosti. Firma zamestnancov prepustí do konca tohto roka. Vzhľadom na počet uvoľňovaných zamestnancov, ktorých je 237, ide o hromadné prepúšťanie, ktoré bude firma realizovať do 31. decembra tohto roka. Spoločnosť v zmysle Zákonníka práce túto skutočnosť ohlásila v stanovenej lehote príslušnému úradu práce. Podmienky na nárok na kompenzačný príspevok spĺňa v rámci uvoľňovaných zamestnancov 145 baníkov. Časť z nich, rovnako ako aj ďalší zamestnanci, predpokladáme v počte okolo 100, využije ponúknutú možnosť zapojiť sa do procesu rekvalifikácie Podpora zamestnateľnosti v regióne horná Nitra, organizovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. V podzemí bane Handlová aktuálne spoločnosť zabezpečuje technickú likvidáciu bane demontážou elektro-strojného zariadenia, vyplienením banskej techniky, ako aj výstroja banských diel. Následne bude pokračovať na povrchu odstránením banských stavieb.
Pomoc pre baníkov
Pre baníkov, ktorí budú prepustení pre nadbytočnosť, je určený dvanásťmiliónový projekt kontaktných centier, ktorý má pomôcť pri prechode do nového zamestnania. Ak zamestnanec baní dostane potvrdenie, že musí odísť z práce z dôvodu nadbytočnosti, môže sa zapojiť do šesťmesačného projektu, počas ktorého mu bane naďalej vyplácajú jeho priemernú mzdu, no do práce už nechodí. Namiesto toho navštevuje poradenské centrá. Na začiatku dostane prideleného tútora, ktorý ho celým projektom sprevádza. Najväčší záujem je o počítačové kurzy.
Problémy s projektom poradenských centier
Napriek snahe pomôcť baníkom, projekt poradenských centier čelí niekoľkým problémom. Za rok fungovania projektu sa doň zapojilo len 66 účastníkov, z ktorých 53 už svoju účasť ukončilo a dnes program aktívne pomáha len 13 ľuďom. Zamestnanci baní si nemôžu povedať, že chcú skúsiť šťastie inde, prihlásiť sa do programu a prejsť rekvalifikačnými kurzami. Na to potrebujú potvrdenie, že ich z baní prepustili pre nadbytočnosť z dôvodu ukončovania ťažby. Ale také potvrdenie dostane od baní málokto. Ďalším problémom je, že poradenské centrá skončia v roku 2023, teda v čase, keď sa očakáva najväčší záujem o ich služby. Sú totiž spojené s eurofondovým projektom, ktorý v tomto roku prestane existovať.
Špecifiká baníckeho prostredia
Baníctvo je špecifické prostredie s vlastnou kultúrou a tradíciami. V poradenskom centre v Prievidzi pracuje aj bývalý baník Jaroslav Vojtáš, ktorý odišiel z baní po 33 rokoch služby. Na toto obdobie nostalgicky spomína: „Je na tom baníctve niečo, čo tých baníkov priťahuje.“ Psychológ z poradenského centra Branislav Ondruška je tiež z baníckej rodiny. Fárali jeho otec, strýko aj starý otec. „Je to mimoriadne špecifická komunita, ktorá sa nedá takmer k ničomu prirovnať,“ hovorí Ondruška. „Vznikajú tam veľmi špecifické vzťahy, lebo ste v útrobách zeme, kde všetko počujete praskať, celá baňa je živý organizmus.“
Za socializmu mali baníci vysoký spoločenský status, dobre zarábali a mali mnohé výhody, napríklad dlhšiu dovolenku či rekondičné pobyty. Bývalý baník Vojtáš však na baníctvo nedá dopustiť. Hoci má známych, ktorým fáranie poškodilo zdravie, banícka práca podľa neho nie je nezdravá do takej miery, „ako sa hovorí“. Ani tepelná elektráreň, ktorá spaľuje tony uhlia, podľa neho po modernizácii nie je veľkým znečisťovateľom. Šikovní baníci podľa neho budú Európe chýbať, pretože aj do moderných súčiastok budeme potrebovať špecifické rudy a nerasty. Kritiku uhoľného baníctva neakceptuje.
Riziká a budúcnosť baníctva
Baníctvo je oblasťou, ktorá je špecifická vysokou mierou úrazovosti a v handlovskej bani po výbuchu dokonca zomrelo 20 ľudí. „Existujú štatistiky, ktoré prepočítavajú počet mŕtvych na milión ton uhlia, a v tejto štatistike sme jedni z najhorších. Z tohto pohľadu je to veľmi zle riadená baňa,“ hovorí ekonóm Viliam Páleník, ktorý je autorom štúdie o budúcnosti hornonitrianskeho banského regiónu.
Energetická transformácia regiónu
Lenka Ilčíková chodila ako malá vítať baníkov, ktorí vyfárali z bane. Pamätá si, akí boli rešpektovaní a vážení. Bane majú podľa nej veľa skúseností s energetikou, a preto majú potenciál pracovať v tejto oblasti aj naďalej. Spolu s kolegami Ilčíková vypracovala projekt, ktorý ukazuje, ako by mohlo vyzerať vykurovanie regiónu po odstavení tepelnej elektrárne. Ide o komplexný systém, ktorý už čerpá len z obnoviteľných zdrojov energie. „Potrebujeme zvýšiť atraktivitu mesta, pretože nám odchádzajú mladí ľudia. Súčasťou modernizácie teplárenstva by muselo byť aj znižovanie jeho spotreby, teda zatepľovanie budov.“
Záujem pracovať v akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), vrátane práce v podzemí, dlhodobo pretrváva. V súčasnosti evidujú 618 žiadostí o prijatie do zamestnania, z toho takmer 200 uchádzačov chce pracovať v bani. Pri ťažbe uhlia a obslužných činnostiach v HBP teraz pracuje 4224 zamestnancov, to bane zaraďuje medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Z nich 220 pracuje v strojárskom závode Banská mechanizácia a elektrifikácia, 108 v rámci nákladnej železničnej dopravy po vlastnej vlečke. Ďalších 157 zamestnancov pracuje v dcérskych spoločnostiach, ako je strážno-bezpečnostná služba, v spoločnosti Ekosystémy vykonávajúcej špeciálne povrchové úpravy kovov a v AGRO GTV, zaoberajúcej sa pestovaním rajčín na báze využitia geotermálneho potenciálu podzemia. Tam našlo prácu 26 pracovníkov, viacero bývalých baníkov. V okrese Prievidza, kde sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybuje okolo 12 percent, sú Hornonitrianske bane Prievidza už dlhodobo stabilizujúcim prvkom zamestnanosti. Vzhľadom na vekovú štruktúru a prirodzený pohyb zamestnancov priebežne dopĺňame naše stavy. V tomto roku sme prijali do pracovného pomeru 161 nových zamestnancov. Prioritou je naďalej dopĺňanie stavov na produktívne pracoviská v podzemí, kde sme zamestnali 114 baníkov. Prednostne prijímame uchádzačov, ktorí majú skúsenosti a prax s prácou v podzemí, na pracovnú pozíciu baník. Novoprijatí zamestnanci posilnili najmä pracoviská razenia banských chodieb, banskú dopravu a údržbu banských diel. Motiváciou pre uchádzačov je priemerný mesačný zárobok, ktorý za vlaňajší rok dosiahol 818 eur. V podzemí môže byť v závislosti od vykonávanej práce a kvalifikácie baníka aj vyšší. Pre zamestnancov zabezpečujeme rekondičné a ozdravné pobyty a preventívne prehliadky. Všetky formy stravovania sú s príspevkom zamestnávateľa. Baníkom v podzemí poskytujeme mrazenú stravu, desiatové balíčky a ochranné nápoje. Zamestnancom vychádzame v ústrety aj príspevkom na sociálnu výpomoc. Pri významných pracovných a životných výročiach vyplácame jubilejné odmeny. K tradíciám patrí vernostný prídavok baníkov, príspevok na domácu i zahraničnú rekreáciu, detské prázdninové a liečebné pobyty, kultúrne a športové podujatia.