Starostlivosť o deti je komplexná téma, ktorá zahŕňa nielen emocionálne a výchovné aspekty, ale aj dôležité právne otázky, najmä v situáciách, keď rodičia nežijú spoločne, rozvádzajú sa, alebo ak je starostlivosť zverená inej osobe. Slovenský právny poriadok prostredníctvom Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje rôzne formy starostlivosti o maloleté deti, ich zastupovanie, správu majetku a výživné. Cieľom je vždy zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa a jeho všestranný vývin.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Vzťah k dieťaťu má matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy. Výkon týchto práv podlieha dohode rodičov. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Úprava rodičovských práv po rozvode
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd pri rozvode, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vždy rozhoduje aj o ich zverení do starostlivosti, výživnom a styku s druhým rodičom. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu, aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva, pretože nenarodené dieťa nemá spôsobilosť na práva a povinnosti.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv.
Typy starostlivosti o dieťa po rozvode
Zákon o rodine pozná tri hlavné typy starostlivosti o deti po rozvode rodičov:
- Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý sa o neho stará v plnom rozsahu. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a vyživovaciu povinnosť.
- Spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov: Ide o model, kde rodičia zachovávajú režim starostlivosti, ktorý fungoval už pred rozvodom. Súd minimálne zasahuje do ich dohody a neurčuje presné časové rámce stretávania sa.
- Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov: Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. je zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, prvoradým záujmom dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Dôležité je, že súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Ide o prípady, kedy rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, zanedbávajú ju, prípadne ju nemôžu zabezpečiť. Súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pokiaľ je to v jeho záujme. Pri zverení súd uprednostňuje predovšetkým príbuzných maloletého dieťaťa, najmä starých rodičov.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom, prípadne jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Návrh na zverenie na príslušný súd by mal opísať dôvody a všetky skutočnosti, prečo nemôžu rodičia maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho starostlivosť. Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na maloleté dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s maloletým.
K návrhu na súd sa odporúča priložiť rodný list maloletého dieťaťa, ako aj osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, doklady o príjme osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, výdavky na domácnosť, kde bude maloleté dieťa žiť, a doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
- smrťou maloletého dieťaťa,
- smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
- rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Riešenie sporných situácií
V prípade, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, je potrebné podať návrh na súd. Súd v týchto konaniach koná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a rodičia majú možnosť sa ku všetkému vyjadriť. Ak jeden z rodičov bráni druhému rodičovi v styku s deťmi, je to tiež dôvod na zmenu zverenia. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Neodkladné opatrenia
Ak je život a zdravie dieťaťa ohrozené, súd môže aj neodkladným opatrením rozhodnúť o tom, že dočasne bude v osobnej starostlivosti inej osoby. Ak sa rodičia obávajú o bezpečnosť dieťaťa alebo svoju, môžu súčasne s návrhom na rozvod podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a styk s otcom do rozhodnutia vo veci samej. Súd rozhoduje o neodkladnom opatrení spravidla do 30 dní.
Úloha Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
V situáciách, keď rodičia majú problémy so starostlivosťou o deti, je dôležité obrátiť sa na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska dieťaťa a podať podnet na preverenie situácie. Úrad môže preveriť, v akých podmienkach sa dieťa nachádza a či nie je porušované rodičovské právo. Úrad si často vyžiada správu, ktorá preverí podmienky a vhodnosť osoby na výkon osobnej starostlivosti.
tags: #zena #a #starostlivost #o #deti