Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie je na osoby so zdravotným postihnutím, ich rodiny a spoločnosť. Dospelí uspokojujú svoju potrebu sebarealizácie v pracovnej oblasti, avšak často sa stáva, že zdravotné postihnutie znižuje príležitosť nájsť si prácu. Podľa autorov Frankovského a Ištvánikovej je zamestnanie priestorom, v ktorom ľudia majú možnosť nadviazať množstvo nových kontaktov, stretávať sa s inými ľuďmi a vytvárať si formálne a neformálne vzťahy, čím získavajú inú sociálnu skúsenosť ako v rodine alebo medzi priateľmi vo svojom voľnom čase. Sociálna integrácia v zamestnaní je významným determinantom psychickej pohody a zdravia. Zamestnanie je takto významným faktorom socializácie človeka v období jeho ekonomicky aktívneho veku.
Legislatívny rámec v SR a PL
V podmienkach Slovenskej republiky sú platné viaceré legislatívne normy, ktoré sa zaoberajú otázkami zdravotného postihnutia. Pre potreby nášho príspevku sme si vybrali zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (SR) a zákon o odbornej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní zdravotne postihnutých osôb v PL (ustawa z dnia 27 sierpnia 1997 r. o rehabilitacji zawodowej i społecznej oraz zatrudnianiu osób niepełnosprawnych). Každý z uvedených zákonov má svoj predmet, definuje základné pojmy a zároveň sa zaoberá posudzovaním zdravotného postihnutia, jeho dôsledkov, kompenzáciou, zamestnávaním a dodržovaním ľudských práv.
Definícia zdravotného postihnutia
Podľa Repkovej (1999) pri pojme zdravotné postihnutie hovoríme o ťažkostiach, problémoch, neprekonateľných prekážkach, nepochopení okolia, alebo sa hodnotí (väčšinou negatívne) rozsah výhod, podpôr či pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a ich rodinám zo strany štátu. Z legislatívneho hľadiska je pojem zdravotné postihnutie definovaný v jednotlivých právnych predpisoch a právnych normách.
- Slovenská republika: Podľa § 8, písmeno h zákona o službách zamestnanosti (SR) sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie považuje občan so zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50%. Funkčná porucha podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch znamená nedostatok telesných, zmyslových ako aj duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V dôsledku poruchy môže dôjsť k obmedzeniu vo výkone niektorých činností alebo môže viesť k znevýhodneniu pre každodenný život človeka.
- Poľsko: V PL podľa zákona, v kapitole 2 vyhlásenie o zdravotnom postihnutí, v článku 3 - Stupne zdravotného postihnutia sa stanovujú tri úrovne zdravotného postihnutia: výrazné, mierne a ľahké.
Stupne zdravotného postihnutia v Poľsku:
- Výrazné zdravotné postihnutie: zahŕňa osobu, ktorá trpí poškodením telesnej zdatnosti: nie je schopná nastúpiť do zamestnania; je schopná pracovať v chránenej dielni alebo v profesionálnej aktivačnej inštitúcii, vyžadujúcej trvalú alebo dlhodobú starostlivosť alebo pomoc inej osoby potrebnej na vykonávanie sociálnych úloh v súvislosti so značne obmedzenou možnosťou samostatnej existencie.
- Mierny stupeň zdravotného postihnutia: je osoba s poruchou schopnosti tela vykonávať zamestnanie na pracovisku, prispôsobená potrebám a príležitostiam vyplývajúcim z postihnutia, vyžadujúca čiastočnú alebo pravidelnú pomoc inej osoby, aby mohla plniť sociálne úlohy v dôsledku obmedzenej možnosti samostatnej existencie.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú kľúčové inštitúcie pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (SR) sú chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Typy chránených pracovísk:
- Chránená dielňa: považuje sa za pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
- Chránené pracovisko: považuje sa za pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.
Proces zriadenia a podpory chránených dielní
O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
Zrušenie alebo pozastavenie postavenia:
Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad zruší, zmení alebo pozastaví priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zruší pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo pozastavené, alebo vydá duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vydá úrad pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zaniká dňom, keď bol právnickej osobe alebo fyzickej osobe priznaný štatút integračného podniku.
Finančná podpora pre chránené dielne v SR
Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta.
Výška príspevku sa líši podľa regiónu a miery nezamestnanosti:
- V bratislavskom kraji najviac 4-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 1.
- V okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 2.
- V okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 2.
Tieto pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Inými občanmi so zdravotným postihnutím sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, a to na obdobie nepresahujúce deväť kalendárnych mesiacov. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky.
Štatistiky chránených dielní v SR
V SR bolo ku dňu 31.12.2015 zapísaných 7 245, ku dňu 31.12.2016 zapísaných 6 033, ku dňu 31.12.2017 zapísaných 6 231, ku dňu 30.06.2018 zapísaných 6 297 chránených dielní a chránených pracovísk.
Krajský úrad vydá rozhodnutie o udelení štatútu chránenej alebo pracovnej činnosti. Toto rozhodnutie sa vydáva na obdobie troch rokov. Zároveň rozhoduje o strate udeleného postavenia chráneného pracoviska alebo o zriadení odbornej činnosti v prípade nesplnenia podmienok a povinností uvedených v čl. 28 a 33 ods. 1) informovať o akejkoľvek zmene týkajúcej sa plnenia podmienok a plnenia povinností uvedených v čl. 28 a 33 ods. Prevádzkovateľ chránenej dielne môže byť oslobodený od platieb do Štátneho fondu rehabilitácie zdravotne postihnutých osôb spôsobom uvedeným v čl. 49 aj v prípade, ak finančné prostriedky z rehabilitačného fondu spoločnosti pre zdravotne postihnuté osoby nepostačujú na financovanie príspevku uvedeného v čl. 25 ust. Prevádzkovateľ chránenej dielne vytvorí fond spoločnosti na rehabilitáciu zdravotne postihnutých osôb. Príjmy rehabilitačného fondu sú najmä: finančné prostriedky, dotácie a dotácie, príjmy z predplatného a darov. Prostriedky rehabilitačného fondu sú vyčlenené na financovanie odbornej, sociálnej a terapeutickej rehabilitácie, ako aj poistenia pre zdravotne postihnutých, v súlade s pravidlami používania týchto fondov.
Porovnanie situácie v SR a PL
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je prioritou vo všetkých vyspelých krajinách na národnej úrovni. Na základe porovnávania jednoznačne vyplýva, že v PL je viac aktivít (podpory) v rámci aktívneho nástroja politiky zamestnanosti preto, aby sa zamestnávali občania so zdravotným postihnutím, napr. podporujú rôzne programy zamerané na asistenciu. V SR sa takéto programy nenachádzajú, vytvára sa priestor na zamestnanie pracovného asistenta. V PL v zákone je presne dané, na čo všetko má zriaďovateľ chránenej dielne nárok. V SR sa uvádza, že ÚP môže poskytnúť, z toho nám jednoznačne vyplýva, že ak konkrétny ÚP má vyčerpané finančné prostriedky na zriadenie chránenej dielne v tom roku, ďalej neposkytuje.
Chránené dielne v Poľsku:
- V roku 2000 bolo v PL zriadených 351 690 chránených dielní, pre 205 595 osôb so zdravotným postihnutím.
- Zaujímavé je v PL pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva min. 10 osôb.