Maximálny denný vymeriavací základ pre príspevok v nezamestnanosti a jeho výpočet

Strata zamestnania je náročná životná situácia. Na Slovensku existuje systém podpory v nezamestnanosti, ktorý má poistencom zabezpečiť príjem v období, keď si hľadajú nové zamestnanie. Výška tejto dávky sa odvíja od denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý má svoje limity. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na maximálny denný vymeriavací základ pre podporu v nezamestnanosti, ako sa vypočítava dávka a aké sú podmienky pre jej získanie.

Dávka v nezamestnanosti je dávka sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi alebo dobrovoľne poistenej osobe zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti majú povinne poistené osoby v nezamestnanosti, teda buď zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci/dohodári s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby), po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov.

Pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné splniť niekoľko zákonných podmienok:

• Evidencia na úrade práce: Poistenec musí byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
• Doba poistenia: Poistenec musí byť v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. Do tejto doby sa započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného.
• Spôsob ukončenia pracovného pomeru: Na posúdenie nároku na dávku pritom nemá vplyv to, akým spôsobom bol pracovnoprávny vzťah ukončený (dohodou či výpoveďou) a ani to, či išlo o pracovný pomer na dobu určitú, resp. na neurčitý čas.
• Podanie žiadosti: O dávku sa žiada v Sociálnej poisťovni alebo na úrade práce ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú povinne poistení, môžu však nárok na dávku získať, ak boli potrebné obdobie dobrovoľne poistení. Podpora v nezamestnanosti pre živnostníkov sa riadi rovnakými pravidlami ako pre zamestnancov. Musia byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch.

Príklady nároku na dávku v nezamestnanosti

• Príklad č. 1: Vysokoškolák ukončil štúdium, dosiahol titul Ing., po promócii sa dňa 5. 6. 2012 zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom ÚPSVR. Nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol, pretože počas štúdia nevykonával zárobkovú činnosť zamestnanca na základe pracovnej zmluvy a počas štúdia nebol ani dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, teda neplatil povinné alebo dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti.
• Príklad č. 2: Má nárok na dávku v nezamestnanosti SZČO, ktorá ukončí samostatnú zárobkovú činnosť? Podľa ZSP nie je SZČO povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistné si však môže platiť ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti v zmysle § 19 ods. 2 ZSP. Ak SZČO dobrovoľne poistné neplatila, nevzniká jej nárok na dávku v nezamestnanosti.
• Príklad č. 3: Ku dňu 30. 5. 2012 zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer uzatvorený na neurčitú dobu, výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Príslušný ÚPSVR pri jeho zaraďovaní do evidencie nezamestnaných občanov zistil, že má dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných 3 rokoch 802 dní. Tomuto zamestnancovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože jeho doba poistenia v nezamestnanosti je najmenej 730 dní v posledných 3 rokoch.
• Príklad č. 4: Zamestnávateľ skončil dňa 23. 5. 2012 okamžite pracovný pomer so zamestnancom, ktorý hrubo porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer bol uzatvorený v roku 2009 na dobu neurčitú. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na právo bývalého zamestnanca uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti, na jej výšku alebo dobu jej poberania. Ak skončil pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na neurčitú dobu a v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti.
• Príklad č. 5: Zamestnanec bol v posledných 4 rokoch zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, vždy na dobu určitú. Získal tak 780 dní poistenia v nezamestnanosti, vždy na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. Ak tento zamestnanec skončí pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a zaeviduje sa do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 4 mesiacov.
• Príklad č. 6: Zamestnávateľ skončil výpoveďou dňa 30. 5. 2012 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý mal s ním uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. V posledných 4 rokoch pracoval tento zamestnanec aj na dobu určitú, aj na dobu neurčitú, mal uzatvorených viac pracovných pomerov, na základe ktorých získal obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní. Doba poistenia v posledných 3 rokoch bola 701 dní, v 4. roku bol poistený 157 dní. Obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní je viac ako 730 dní, bývalý zamestnanec skončil pracovný pomer na dobu určitú, ale v posudzovanom období mal v posledných 4 rokoch aj dni poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu neurčitú. V takomto prípade mu nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.

Ako sa vypočíta dávka v nezamestnanosti?

Výpočet dávky v nezamestnanosti sa odvíja od denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je na výpočet dávky potrebná hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Maximálna dávka v nezamestnanosti sa počíta z dvojnásobku priemernej mzdy. To znamená, že najviac peňazí dostanú tí ľudia, ktorí zarábali aspoň 3 048 eur.

Vzorec pre výpočet dávky je nasledovný:

Výška dávky v nezamestnanosti = DVZ × 50 % × počet kalendárnych dní v mesiaci

Výsledná suma dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Sociálna poisťovňa pritom pri výpočte dávky v nezamestnanosti vychádza z príjmov poistenca, z ktorých bolo platené poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ sa spočítava a delí počtom dní rozhodujúceho obdobia. Výsledná dávka sa následne odvíja od počtu dní v mesiaci - čím viac dní, tým vyššia suma.

Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ)

Zákon stanovuje strop pre maximálny denný vymeriavací základ. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

• Obdobie od 1. januára do 30. júna: Maximálny denný vymeriavací základ = (24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka) / 365 dní.
• Obdobie od 1. júla do 31. decembra: Maximálny denný vymeriavací základ = (24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka) / 365 dní.

Maximálna dávka v nezamestnanosti v roku 2025

Pre obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 je maximálny denný vymeriavací základ 94,0274 €. Maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac je:

• Mesiac s 30 dňami: 1 410,50 €
• Mesiac s 31 dňami: 1 457,50 €

Zmeny od 1. júla 2025

Od júla budú noví žiadatelia o dávku v nezamestnanosti dostávať vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti, a to o viac ako 90 eur mesačne. Týkať sa to bude tých, ktorí sa po 1. júli 2025 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných štyroch rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 3 048 eur mesačne.

Od 1. júla 2025 sa zvýši maximálna výška dávky v nezamestnanosti, keďže sa aktualizuje denný vymeriavací základ. Nový denný vymeriavací základ bude predstavovať maximálne 100,2083 eura. Táto hodnota priamo ovplyvní výšku dávky v nezamestnanosti, ale aj výšku materského a dôchodky.

Na základe nového výpočtu budú maximálne sumy dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla 2025 do 30. júna 2026 nasledovné:

• Mesiac s 30 dňami: 1 503,20 € (50 % z 100,2083 € × 30 dní)
• Mesiac s 31 dňami: 1 553,30 € (50 % z 100,2083 € × 31 dní)

Noví žiadatelia o dávku tak budú dostávať maximálnu dávku vyššiu o viac ako 90 eur mesačne. Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať len tých dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla 2025.

Tabuľka: Porovnanie maximálnej dávky v nezamestnanosti

Vyššie materské od roku 2026

Tento vymeriavací základ sa premietne aj do výpočtu materskej dávky, ktorá sa poskytuje vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Pre materské, ktoré sa začne poskytovať v roku 2026, platí, že DVZ môže byť najviac 100,2083 €. To znamená, že najvyššie možné materské priznané v roku 2026 dosiahne:

• 2 254,70 € v mesiaci, ktorý má 30 dní (75 % z 100,2083 € × 30 dní)
• 2 329,90 € v mesiaci, ktorý má 31 dní (75 % z 100,2083 € × 31 dní)

Dávka garančného poistenia

Od 1. júla 2025 sa zvýši aj maximálna výška dávky garančného poistenia - oproti súčasnosti bude vyššia o 282 eur. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne v období od 1. júla 2025 do 30. júna 2026, výška dávky garančného poistenia môže dosiahnuť maximálne sumu 4 572 eur. Zamestnávateľ je v súvislosti s nárokom na dávku garančného poistenia platobne neschopný vtedy, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo súd začal konkurzné konanie bez tohto návrhu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti?

O dávku v nezamestnanosti je možné požiadať:

1. Na úrade práce: Priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré zároveň slúži ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Túto žiadosť úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni podľa miesta trvalého alebo obvyklého pobytu žiadateľa. Odpadá potreba osobnej návštevy Sociálnej poisťovne.
2. V Sociálnej poisťovni: Podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým podpisom (KEP). Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne, alebo ju poskytne v tlačenej forme pobočka Sociálnej poisťovne.

O dávku sa nesmie žiadať na oboch úradoch súčasne.

Príklad č. 7: Žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nepredložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktorým je mesto Trenčín, ale pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej bol evidovaný jeho zamestnávateľ a on ako zamestnanec, v meste Považská Bystrica. Keďže žiadateľ o dávku v nezamestnanosti predložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestne nepríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici ju bezodkladne postúpi pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne. Lehota na rozhodnutie o žiadateľovej dávke v nezamestnanosti začne plynúť až od doručenia žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorá je pre tento prípad správnou pobočkou Sociálnej poisťovne, ktorá má právo rozhodovať o tejto žiadosti.

Dĺžka poberania dávky v nezamestnanosti

Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň na splnenie podmienky, v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie, nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Opätovné zaradenie do evidencie

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada.

Príklad č. 8: Poistenec bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Jeho podporné obdobie je 6 mesiacov, ale dávku poberal iba 5 mesiacov. Zamestnávateľ s ním po 2 mesiacoch skončil pracovný pomer, preto bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Ak bol tento poistenec v období kratšom ako 2 roky opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Keďže dávku poberal už 5 mesiacov, po jeho opätovnom zaradení do evidencie nezamestnaných občanov mu bude dávka v nezamestnanosti vyplatená za 1 mesiac.

Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

tags: #maximalny #denny #vymeriavaci #zaklad #prispevok #v