Zdravotné poistenie počas PN a nezamestnanosti

Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorú môže ešte viac skomplikovať choroba alebo úraz. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdravotnom poistení a nároku na nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN) a nezamestnanosti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť praktické rady a informácie pre tých, ktorí sa ocitli v takejto situácii.

Nemocenské poistenie a podmienky nároku na dávky

Sociálne poistenie na Slovensku je povinné verejnoprávne poistenie, ktoré zabezpečuje občanov pred rizikovými životnými situáciami prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok. Ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská dovolenka a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu.

Nemocenské poistenie je jednou z častí sociálneho poistenia. Z neho sa poskytujú nemocenské dávky v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Je dôležité nemýliť si nemocenské poistenie so zdravotným poistením. Účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.).

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské

Na to, aby nezamestnaný mohol vôbec čo len uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže to byť kombinácia odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské sú kľúčové pre každého, kto sa ocitol v dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ochranná lehota

Ďalším faktom, ktorý musí nezamestnaný v prípade choroby zobrať do úvahy je fakt, kedy sa stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. V prípade živnostníkov platí rovnaký postup. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončenia nemocenského poistenia, je zamestnanec, aj živnostník, v tzv. ochrannej lehote. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa stane bývalý zamestnanec alebo živnostník práceneschopný počas ochrannej lehoty, teda počas 7 dní od ukončenia zamestnania alebo podnikania, má nárok na nemocenské dávky.

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok.

Ochranná lehota je dôležitým pojmom pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky po ukončení pracovného pomeru.

Výška a trvanie nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov.

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a maximálna doba jej poberania je 52 týždňov.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je pre oprávnených lekárov povinné vystavovanie PN elektronicky (ePN). Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Vďaka ePN nemusíte Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Zamestnávateľ získava údaje o vašej ePN zo Sociálnej poisťovne prostredníctvom eSlužieb.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) zjednodušuje proces vybavovania nemocenských dávok.

Kedy vzniká nárok na nemocenské?

Zamestnanec: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, Sociálna poisťovňa začína vyplácať nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti. Počas prvých 10 dní dostáva zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa.

SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podpora v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti je dočasná dávka, ktorá vám pomôže preklenúť obdobie bez práce. Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce.

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Výška a dĺžka podpory v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Dĺžka podpory je maximálne pol roka.

Ako vybaviť podporu v nezamestnanosti

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive "Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie", ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Evidencia na úrade práce a jej dopady

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa ani do odpracovaných rokov.

Daňové priznanie a podpora v nezamestnanosti

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Zdravotné poistenie počas nezamestnanosti

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Ak nie ste zamestnaný ani samostatne zárobkovo činná osoba, môžete sa stať dobrovoľne nezamestnanou osobou. Nezamestnaným osobám nevzniká zákonná povinnosť prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o službách zamestnanosti).

Človek bez práce sa môže, ale nemusí prihlásiť aj na úrad práce. V takom prípade sa vyhne platobným povinnostiam voči zdravotnej poisťovni. Dobrovoľne nezamestnaný si ale možno nechce hľadať prácu, preto môže požiadať o vyradenie zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie. V opačnom prípade ho bude úrad práce posielať na potenciálne pracovné pohovory. Okrem toho platí, že nezamestnaný, ktorý nie je prihlásený na úrad práce, nemá nárok ani na dávky v nezamestnanosti. To je okrem predošlého platenia poistenia v nezamestnanosti jednou z podmienok nárok na dávku.

Povinnosti dobrovoľne nezamestnanej osoby

Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemá povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, avšak aj napriek tomu sa môže rozhodnúť dať sa dobrovoľne poistiť. Dobrovoľne nezamestnaná osoba sa napríklad nemôže dať poistiť iba nemocensky alebo iba v nezamestnanosti. Osoba, ktorá je dobrovoľne dôchodkovo poistená, musí zároveň platiť poistné aj do rezervného fondu solidarity.

Výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádza poistné je suma určená poistencom, ktorá však nemôže byť nižšia, než je minimálny vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ predstavuje 50% priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, aktuálne z roku 2023, čo činí 715 eur.

Dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť zdravotné odvody. Pre takýchto poistencov platí rovnaký minimálny základ ako pre samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálny preddavok musí byť vo výške 14% z polovice priemernej mesačnej mzdy. Pri zdravotne postihnutých osobách je to len polovica minimálneho preddavku.

Samoplatiteľ zdravotného poistenia

Pokiaľ ste sa stali samoplatiteľom, máte povinnosť zdravotnej poisťovni túto zmenu oznámiť. Túto zmenu, prosím, nahláste zdravotnej poisťovni. Ako nám to oznámite? do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom cez elektronickú pobočku - sekcia Moji platitelia (SZČO alebo samoplatiteľ) cez kontaktný formulár alebo na zákazníckej linke.

Samoplatitelia majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné. V roku 2026 má povinnosť platiť minimálne odvody vo výške 121,92 €. Samoplatitelia so zdravotným postihnutím platia 60,96 €.

Dobrovoľné poistenie

Ak nie ste povinne poistení a chcete sa zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií, môžete sa rozhodnúť pre dobrovoľné poistenie. Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa.

Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemusí platiť sociálne poistenie. Na rozdiel od zdravotného poistenia, dobrovoľne nezamestnaná osoba nemusí platiť sociálne poistenie. To však neznamená, že si ho nemôže platiť dobrovoľne. Týka sa to dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia, dokonca aj dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Platiť si tieto poistenia dobrovoľne môže osoba od 16 rokov veku, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, prípadne povolením na prechodný alebo trvalý pobyt. V podstate sa tak môže poistiť aj nezamestnaná osoba. Výnimku tvoria len dôchodcovia, ktorí si nemôžu vyberať zo všetkých ponúkaných balíkov a kombinácií sociálneho poistenia.

Dobrovoľne nezamestnané osoby si môžu vybrať: Dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie + dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, Dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, Dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Ako sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie? Ak ste sa rozhodli, že si ako dobrovoľne nezamestnaná osoba budete platiť sociálne poistenie, musíte sa prihlásiť prostredníctvom registračného formulára. Na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste vášho bydliska musíte s formulárom priniesť aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia
• Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie)
• Osoba s priznaným starobným, predčasným starobným, či invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu).

PN a Sociálne Odvody pre Živnostníkov

Živnostníci majú nárok na poberanie nemocenskej dávky, ak platia sociálne odvody. Na rozdiel od zamestnancov, u živnostníkov sa nesleduje príjem počas PN, musia však dodržiavať liečebný režim. Počas PN nemusia platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

Výpočet Alikvotného Vymeriavacieho Základu

Ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca, môže si vypočítať alikvotný vymeriavací základ. Postup je nasledovný: Klasický vymeriavací základ sa vydelí počtom dní v mesiaci, v ktorom bol živnostník na PN. Výsledok sa zaokrúhli na najbližší eurocent nadol. Táto suma sa vynásobí počtom dní, za ktoré by mal živnostník v danom mesiaci platiť odvody. Z výslednej sumy sa vypočíta 33,15 %, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledná suma predstavuje výšku odvodov, ktorú musí živnostník zaplatiť do Sociálnej poisťovne za daný mesiac. Alternatívne riešenie: Živnostník môže požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu, a to písomne alebo telefonicky.

Príklad: Ak má mesiac 30 dní, živnostník platí minimálne odvody (vymeriavací základ 652 eur mesačne) a na PN bol 10 dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Inak by musel zaplatiť 216,13 eura.

Preplatok na Odvodoch

Ak živnostník zaplatí plnú sumu odvodov napriek PN, Sociálna poisťovňa mu preplatok vráti do 60 dní od zistenia. Živnostník môže o vrátenie požiadať aj sám, vtedy poisťovňa vráti preplatok do 30 dní. Preplatok sa premlčí po desiatich rokoch.

Zdravotné Odvody Počas PN pre Živnostníkov

Živnostník musí platiť zdravotné odvody v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa porovnávajú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom.

Ročné Zúčtovanie Zdravotného Poistenia

Pri ročnom zúčtovaní zdravotná poisťovňa porovnáva: Pri živnostníkoch s minimálnymi odvodmi: Všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. Ak je skutočný vymeriavací základ vyšší, vznikne nedoplatok. Pri živnostníkoch s odvodmi nad minimálnu hranicu: Vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku, a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku.

Zmeny v Odvodoch od Roku 2026

Sociálne Odvody pre SZČO od 1. Júla 2026

Od 1. júla 2026 sa mení systém platenia sociálnych odvodov pre SZČO. Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa odvodová povinnosť odvíjala, a zavádza sa nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Nový systém určovania vymeriavacieho základu: Ak SZČO dosiahne základ dane vyšší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (9 144 € pre rok 2026), vymeriavací základ sa určí z údajov v daňovom priznaní (jedna dvanástina základu dane z podnikania, upravená koeficientom 1,486). Ak SZČO nedosiahne túto hranicu, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu (396,24 €). Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne.

Minimálne a maximálne odvody v roku 2026:

Minimálny vymeriavací základ: 914,40 €, mesačný odvod 303,11 €. Maximálny vymeriavací základ: 16 764 €, maximálne odvody 5 557,26 € mesačne.

Odvodové prázdniny:

Povinnosť platiť sociálne odvody vznikne SZČO od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať.

Zdravotné Odvody pre SZČO od 1. Januára 2026

Od 1. januára 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 762 €. Minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €), pre SZČO so zdravotným postihnutím je to 60,96 € (8 % z 762 €).

Odvody Zamestnanca Počas PN

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Náhrada Príjmu a Nemocenské

Náhrada príjmu: Vypláca zamestnávateľ od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nemocenská dávka: Vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 52. týždňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Dohodári: Študenti a dôchodcovia pracujúci na dohodu nemajú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské.

Denný Vymeriavací Základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období (kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN) delený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Oznamovacia Povinnosť Zamestnávateľa

Zamestnávateľ oznamuje zdravotnej poisťovni začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K, ak PN trvá maximálne 10 dní. Začiatok PN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.

Odvody Zamestnanca a Zamestnávateľa v Roku 2026

tags: #zdravotne #poistenie #pocas #pn #a #nezamestnanost