V živote sa môže stať, že sa ocitneme v situácii, kedy je naše zdravie poškodené treťou osobou, či už v dôsledku dopravnej nehody, napadnutia alebo iného incidentu. V takýchto prípadoch vznikajú poškodenému rôzne nároky na náhradu škody. Tento článok sa venuje komplexnej problematike náhrady škody na zdraví, vrátane nevyplateného nemocenského, a poskytuje informácie o tom, ako postupovať pri ich uplatňovaní.
Uplatnenie náhrady škody
Náhrada škody spôsobenej trestným činom sa môže uplatňovať buď v trestnom konaní (ako tzv. "nárok poškodeného") alebo v občianskom súdnom konaní (žaloba o náhradu škody). Ak ste si v trestnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody (napr. na zubné ošetrenie, cestovné, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), súd mal o tomto nároku rozhodnúť v rámci trestného konania. Ak ste si tento nárok neuplatnili, alebo ak o ňom súd nerozhodol, môžete ho uplatniť v občianskom súdnom konaní podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka je ten, kto spôsobil škodu porušením právnej povinnosti, povinný ju nahradiť. Poškodený má právo požadovať:
- náhradu skutočnej škody (napr. náklady na ošetrenie, cestovné, lieky, prípadne ďalšie výdavky spojené s liečením),
- náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (tzv. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 326/2006 Z.z.),
- prípadne ušlý zisk, ak by preukázal, že mu vznikol (napr. ak by bol zamestnaný a pre PN prišiel o príjem).
Ak páchateľ škodu neuhradí dobrovoľne, odporúča sa zaslať mu písomnú výzvu na úhradu škody, v ktorej sa presne špecifikuje, čo sa požaduje (suma, dôvod, doklady o výdavkoch, lekárske správy, cestovné lístky a pod.). Ak na výzvu nereaguje, môžete podať žalobu na príslušný okresný súd podľa miesta bydliska páchateľa.
Ak ste si v trestnom konaní uplatnili nárok a súd o ňom rozhodol, ale páchateľ neplatí, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku vydaného v trestnom konaní. Ak ste si nárok v trestnom konaní neuplatnili, alebo súd o ňom nerozhodol, môžete ho uplatniť v občianskom konaní do troch rokov od vzniku škody (od ukončenia liečenia, resp. od právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ak bola škoda priznaná tam).
V prípade, že by páchateľ nemal z čoho škodu uhradiť, existuje možnosť obrátiť sa na štát podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o poskytovaní finančného odškodnenia obetiam trestných činov, avšak len za určitých podmienok a len na niektoré druhy škody (najmä pri ťažšej ujme na zdraví).
Špecifické zložky náhrady škody na zdraví
V dôsledku spôsobenia škody na zdraví často vzniknú poškodenej osobe viaceré výdavky a nároky. Tieto tvoria samostatné zložky náhrady škody na zdraví.
Účelné náklady spojené s liečením
Sú to náklady, ktoré poškodenému nie sú uhradené zo zdravotného poistenia. Poškodený má teda právo na úhradu týchto nákladov, ak sú spojené s liečebným postupom. Medzi ne patria najmä lieky, zdravotnícke pomôcky, náklady na dopravu do a z miesta zdravotníckeho zariadenia a iné. Pokrýva náklady spojené s liečením, ktoré nemôžu byť hradené z povinného zdravotného poistenia. Vyplácajú sa poškodenému, ktorý ich účelne vynaložil na liečenie v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania.
Strata na zárobku počas a po skončení pracovnej neschopnosti (PN)
Počas pracovnej neschopnosti poškodenej osoby pravidelne dochádza k zníženiu dosahovaného príjmu tejto osoby. Spomenúť možno napr. nemocensku dávku, ktorá je v prípade zamestnancov okrem 1. až 3. dňa práceneschopnosti vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Ak bol poškodený v dôsledku zranenia práceneschopný, jeho príjem sa citeľne zníži. V tomto prípade mu vzniká nárok na náhradu za stratu zárobku počas PN, ktorá sa uhrádza formou dôchodku. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je pokles zárobku.
Výška náhrady za stratu na zárobku počas PN tvorí rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Napríklad: priemerný zárobok poškodeného pred úrazom bol 600 eur. Po skončení PN mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 250 eur, pričom poškodený nepracuje. V tomto prípade podmienkou priznania nároku je vykonávanie zárobkovej činnosti po vzniku choroby z povolania, alebo poberanie invalidného, príp. čiastočne invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný v súvislosti s chorobou z povolania. Ku strate zárobku dochádza preto, že schopnosť zamestnanca pracovať bola následkom choroby z povolania obmedzená, alebo zanikla.
Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
Pri bolestnom sa jednorazovo nahrádza spôsobená bolesť poškodenému, teda pri bolestiach vzniknutých poškodením zdravia (napr. zlomeniny), liečením alebo odstraňovaním následkov tohto poškodenia (napr. rehabilitácia). Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa zase jednorazovo nahrádza to, či spôsobeným zranením došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodenej osoby. Ide o následky, ktoré súvisia s poškodením zdravia a majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby poškodeného alebo obmedzujú jeho plnenie spoločenských úloh. Obe tieto formy nemajetkovej ujmy majú povahu jednorazového odškodnenia (teda nemajú povahu pravidelne sa opakujúcich finančných plnení).
Bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia určuje lekár v posudku. Relevantný je pritom okrem Občianskeho zákonníka aj zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tomto zákone č. 437/2004 Z.z. sa v prílohe č. 1 nachádza dôležité tabuľka - klasifikácia poškodenia na zdraví, v ktorom sú uvedené počty bodov pre jednotlivé poškodenia zdravia (napr. vykĺbenie stehnovej kosti, rakovina kože z ionizujúceho žiarenia). Dôležité je aj oprávnenie lekára zvýšiť bodové hodnotenie pri bolestnom až o polovicu, ak lekár zistí skutočnosti predpokladané zákonom (napr. komplikácie).
Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, to prichádza do úvahy vtedy, ak následky zranenia sa prejavujú v rámci dlhšieho časového obdobia (minimálne 1 rok). Teda tu už pôjde o trvalé následky, ktoré nepriaznivým spôsobom ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v živote. Ako príklad možno uviesť dopravnú nehodu, pri ktorej účastník utrpí komplikovanú zlomeninu nohy. Kvôli nej bol niekoľko týždňov práceneschopný, strávil značný čas v nemocnici, musel absolvovať rehabilitácie, ale nikdy už nebude mať naplno funkčnú nohu ako predtým. Nebude sa môcť venovať svojim koníčkom a takisto nebude môcť vykonávať prácu, ktorá si zdravú nohu vyžaduje.
Strata na dôchodku
Súvisí s predchádzajúcim bodom, pretože strata na dôchodku sa rovná sume rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení PN, ktorú poškodený poberal v období rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dôchodok, na ktorý má nárok poškodený.
Náklady pohrebu a výživy pozostalých v prípade smrti
Peňažným dôchodkom sa uhrádzajú aj náklady na výživu pozostalým, ktorým sa rozumejú deti, rodičia, súrodenci a iné osoby, ktoré žili so zomretým pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa preto starali o spoločnú domácnosť. Výška náhrady sa vypočíta z priemerného zárobku zomretého. Medzi náklady možno zaradiť aj výdavky vynaložené na smútočné oblečenie, cestovné výdavky na a z miesta pohrebu.
Náhrada nemajetkovej ujmy
Pri tomto nároku je nevyhnutné uviesť, že neexistujú jednotné pravidlá na určenie, či poškodená osoba má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo nie, resp. v akej výške má na náhradu nemajetkovej ujmy nárok. Každý prípad je preto posudzovaný individuálne. Nemajetkovú ujmu totiž nemožno považovať a stotožňovať s náhradou škody/bolestného/sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je možné podľa zákonných pravidiel vyčísliť. Ide skôr o vnútorný, psychologický aspekt, ktorý priamo vplýva na spôsob a kvalitu života poškodenej osoby.
Ako sa správať v prípade dopravnej nehody? | To sa dozvieš v nasledujúcom videu
Príkladové situácie a riešenia
Dopravná nehoda a nárok na náhradu škody
V prípade dopravnej nehody, pri ktorej bolo vaše zdravie poškodené treťou osobou, máte ako poškodený voči osobe škodcu viaceré nároky. Pokiaľ uvedený účastník dopravnej nehody žiada od Vás 2000,- €, určite neodporúčam mu niečo dávať pred tým, ako Vám predloží o tejto sume potrebné doklady. Vyžiadajte si od neho doklady, ako dospel k sume 2000,- €, urobte to písomne, ak Vám výzvu na zaplatenie poslal písomne. V liste uveďte, že musí preukázať, že mu vznikla škoda, v akom rozsahu a že táto škoda vznikla v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou. Náhradu škody pri ublížení na zdraví je potrebné počítať podľa dosiahnutých bodov, ktorých výšku určí lekár.
Ak ste boli zapojený do dopravnej nehody, pri ktorej plnú vinu niesol druhý účastník, a vaše auto je staršie a náklady na opravu pravdepodobne prekročia jeho hodnotu, poisťovňa zvyčajne uzná škodu ako totálnu a vyplatí sumu rovnajúcu sa hodnote auta pred nehodou. Máte nárok na doplatok od vinníka, ak poistné plnenie nepokrýva plnú škodu? Ak to však neuznajú, tak nebudete mať nárok na doplatenie do Vami určenej sumy ale len do skutočnej hodnoty vozidla.
Ak vaša manželka mala dopravnú nehodu, pri ktorej jej auto narazilo do elektrického stĺpu a má poranené krčné stavce s dlhotrvajúcou liečbou a rehabilitáciami, a vinník je rodinný príslušník, môžete si nárok uplatniť z PZP škodcu. Plnenie poskytne poisťovňa. Budete však potrebovať bodové ohodnotenie ujmy na zdraví. Všeobecný lekár Vás pošle k špecialistovi (traumatológ), ktorý to ohodnotí bodmi (ujmu na zdraví) a to si potom budete uplatňovať od poisťovne. Ak by ste chceli svoj nárok uplatňovať v celej výške, tak by Vám patril nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Taktiež by bolo možné požadovať jednorazové odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku, prípadne aj stratu na zárobku, ak zranenia viedli k tomu, že Vaša manželka nemohla vykonávať svoju prácu.
Škoda spôsobená maloletým cyklistom
Ak vám bola spôsobená škoda na aute maloletým cyklistom a jeho matka neprejavila záujem o spoluprácu ani náhradu škody, vaša situácia je typická pre prípady náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. (2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal."
Odporúča sa najskôr písomne vyzvať matku maloletého na úhradu škody, pričom v liste stručne popíšte udalosť, priložte dôkazy (napr. fotografie poškodenia, policajná správa, odhad nákladov na opravu). Ak nebude reagovať alebo odmietne, ďalším krokom je podanie žaloby na príslušný okresný súd podľa miesta bydliska odporcu - rodiča maloletého dieťaťa. V žalobe uveďte všetky relevantné skutočnosti a priložte dôkazy. Pred podaním žaloby zvážte aj možnosť konzultácie s advokátom, ktorý vám pomôže s formuláciou žaloby a zastupovaním na súde.
Škoda spôsobená nehodou cudzieho vozidla
Ak váš 17-ročný syn šoféroval cudzie vozidlo a spôsobil haváriu, pri ktorej vznikla škoda na aute majiteľa, je možné dohodnúť sa na odškodnení prostredníctvom dohody medzi škodcom a poškodeným. V dohode treba špecifikovať, kedy a ako došlo k vzniku škody, v akej výške bola škoda odhadnutá a hlavne, čo je najpodstatnejšie, že sa účastníci dohody dohodli na náhrade škody v rozsahu napr. 1.000,- € a vo zvyšnej časti sa dlh odpúšťa. Zároveň je potrebné stanoviť splatnosť tejto sumy. Notárske overenie podpisov sa nevyžaduje. Pre posilnenie právneho postavenia do budúcna to však nie je zlé spraviť.
Náhrada škody z PZP pri zranení spolucestujúcich
Náhrada škody sa vypláca z PZP vinníka nehody. Ak ste spôsobili prevádzkou motorového vozidla škodu, uhrádzate z PZP všetku škodu poškodeným, ktorými sú v tomto prípade i vaši spolucestujúci. Doba, do ktorej by malo byť bolestné vyplatené, zákon neurčuje.
Súdne konanie vo veci náhrady škody za nevyplatené nemocenské
V kontexte náhrady škody za nevyplatené nemocenské je relevantný prípad, kde žalobca žiadal náhradu škody od žalovanej v dôsledku neplatného rozviazania pracovného pomeru, pričom mu mala vzniknúť škoda. Žalobca žiadal náhradu škody za obdobie práceneschopnosti, pretože žalovaná za neho neplatila sociálne poistenie. Žalovaná uplatnila námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu. Súd prvého stupňa mal najskôr posúdiť námietku premlčania a až následne ustáliť skutkový stav potrebný pre svoj záver. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody za obdobie práceneschopnosti v sume za 225 dní práceneschopnosti. Žalovaná tvrdila, že sama nemala vedomosť o ukončení nemocenského poistenia. Poukazovala na to, že neplatenie poistného samo o sebe nie je protiprávne a nie je porušením právnej povinnosti.
V porovnaní so škodou, ktorá vzniká na majetku občanov alebo právnických osôb, je škoda na zdraví špecifickým druhom škody. Logicky si túto škodu môže uplatňovať iba fyzická osoba (resp. pozostalí), pretože nie je možné spôsobiť škodu na zdraví, ktorou by bola postihnutá obchodná spoločnosť, mesto, obec, alebo iná právnická osoba. Príkladom možno uviesť bežnú situáciu, kedy maliari pri maľovaní bytu poškodia koberec alebo nábytok majiteľov bytu. V tomto prípade je možno požadovať okrem iného aj odstránenie poškodenia uvedením do predošlého stavu, ak je to možné. Nakoľko však škoda na zdraví máva trvalé následky, nie je preto reálne navrátenie do predošlého stavu.
Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca po úmrtí
Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú smrťou. Ide o mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria tie, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.
Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Spoločné žitie v domácnosti upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Z pohľadu zákona o dani z príjmov pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň. Manželka, ktorá príjem dostala, tento príjem uplatní ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. zákona o dani z príjmov).
Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.
Povinnosti zamestnávateľa po úmrtí zamestnanca
Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, konkrétne Evidenčný list dôchodkového poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru. Tento list sa vyhotovuje a predkladá Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, aj za poberateľa dôchodku. Nevyhotovuje sa pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo. Evidenčný list sa predkladá príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej pôsobnosti sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Ak nie je možné evidenčný list predložiť v stanovenej lehote, predkladá sa bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce.
V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa ročné zúčtovanie vykonáva len pre zamestnanca, ktorý žije. Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti.
Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca
Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm. u) zákona o zdravotnom poistení. Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.
tags: #nahrada #skody #za #nevyplatene #nemocenske