Zdravotná starostlivosť v Maďarsku: Sprievodca pre občanov EÚ a prehľad systému

Letné dovolenky a výlety sa často nezaobídu bez úrazov a zdravotných problémov. V prípade potreby lekárskeho ošetrenia v zahraničí je dôležité vedieť, aký systém zdravotnej starostlivosti daná krajina poskytuje. Tento článok sa zameriava na systém zdravotnej starostlivosti v Maďarsku, jeho vývoj, problémy a praktické informácie pre poistencov.

Úvod do systému zdravotnej starostlivosti v Maďarsku

Podobne ako v ostatných krajinách V4, aj v Maďarsku prešiel systém zdravotníctva po páde komunizmu viacerými reformami. Maďarský systém zdravotníctva prešiel od konca 90-tych rokov transformáciou z centrálne riadeného systému založenom na financovaní z daní k výrazne decentralizovanému systému so sociálnym zabezpečením, pre ktorý je charakteristické kumulovanie príspevkov poistencov v jedinom štátnom poistnom fonde (Fond zdravotného poistenia - OEP). Súčasná podoba maďarského zdravotného systému sa vyvinula pod vplyvom nemeckého modelu sociálneho trhového hospodárstva (soziale Markwirtschaft). Avšak v priebehu ešte stále pretrvávajúcej transformácie postkomunistického systému prebralo maďarské zdravotníctvo prvky Beveridgovho modelu štátneho zdravotníctva (zdravotníctvo je financované štátom z daňových príjmov štátneho rozpočtu, pričom lekári sú štátnymi zamestnancami a nemocničné zariadenia sú vo verejnom vlastníctve).

Financovanie zdravotníctva v Maďarsku

Zatiaľ čo v prvej polovici 90-tych rokov boli v Maďarsku prijaté dôležité progresívne opatrenia, napríklad zriadenie OEP na príjem zamestnaneckých a zamestnávateľských príspevkov, neskôr sa začali politické špičky zameriavať na problém s nedostatkom finančných zdrojov na pokrytie deficitu tohto fondu. Súčasné trendy naznačujú, že prostriedky z OEP stačia na pokrytie len 49%-ného podielu všetkých výdavkov maďarského zdravotníctva. Táto tendencia má dokonca klesajúci charakter, keďže sa výška odvodov úmerne neprispôsobuje ekonomickému rastu. Zvyšných takmer 51 % výdavkov sa preto financuje zo štátneho rozpočtu, čiže z daní (okolo 47 %) a ostatných príjmov (okolo 4 %). Výsledkom je zmiešaný daňový a poistný fond, ktorý je zodpovedný za financovanie maďarského systému. Najväčším problémom maďarského zdravotníctva bol a je práve problém s podfinancovaním.

Hlavné problémy maďarského zdravotníctva

Maďarské zdravotníctvo čelí niekoľkým závažným problémom, ktoré ovplyvňujú jeho efektívne fungovanie:

• Zadlžené nemocnice, ktorých agregovaný dlh dosiahol v prvom štvrťroku 2010 cca 200 - 260 miliónov eur.
• Odliv lekárov za väčšími zárobkami do zahraničia, ktoré často dosahujú až 10-násobok maďarských platov. V poslednej dobe opustili krajinu denne až 3 odborní lekári.
• Ďakovné odmeny lekárom za poskytnutie „extra“ služieb, ktoré nepodliehajú zdaneniu.

Korene týchto problémov spočívajú predovšetkým v podfinancovanom maďarskom systéme zdravotnej starostlivosti, ako aj v životnom štýle a návykoch obyvateľstva.

Ukazovatele kvality zdravotnej starostlivosti a porovnanie s V4

Maďarsko sa v rámci Európskej únie často označuje za krajinu s najnižšou očakávanou dĺžkou života po narodení. V roku 2009 dosiahla v Maďarsku očakávaná dĺžka života necelých 74 rokov, horšie výsledky vykázali v rámci EÚ-27 už len Bulharsko (73,4), Litva (73,1) a Lotyšsko (72,9). Približne rovnakú časť HDP ako Maďarsko, okolo 7,5 %, vynakladá na zdravotnú starostlivosť i Estónsko, Česká republika, Poľsko, Malta a Luxembursko, avšak očakávaná dĺžka života v týchto krajinách je v priemere o 3,5 roka dlhšia než v Maďarsku. Maďarské zdravotníctvo preto vynakladá tieto prostriedky menej efektívne než ostatné krajiny.

Medziročný vývoj výdavkov Maďarska na zdravotníctvo mal, ako jedinej krajine v rámci V4, v predchádzajúcich rokoch klesajúcu tendenciu. Podľa odhadovaných údajov OEP sa v roku 2010 tento trend zvrátil a výdavky na zdravotníctvo mali podľa očakávaní oproti roku 2009 rásť o takmer 2 %. Pri porovnaní výdavkov na zdravotníctvo na jedného obyvateľa v roku 2008 sa Maďarsko umiestnilo v rámci V4 na treťom mieste za Poľskom a na jedného občana vynaložilo 1 437 USD (PPP) (Česko - 1 781 USD, Slovensko - 1 770 USD, Poľsko - 1 213 USD).

Tabuľka: Porovnanie vybraných ukazovateľov zdravotnej starostlivosti krajín V4 (2008-2009)

Priemerný občan Maďarska navštívil svojho osobného lekára v roku 2008 11,3-krát; spomedzi krajín OECD, kde boli tieto návštevy častejšie, to boli len Česi s 11,4 návštevami a Slováci s 12,1 návštevami. Priemerný občan OECD navštívil svojho lekára za rok 7,6-krát. V roku 2006 pritom Maďarsko za týmito krajinami ešte zaostávalo. Zásluhy na zmene tejto situácie mala opäť reforma z roku 2007, po ktorej počet akútnych nemocničných lôžok klesol z 5,5 na 4,1 na 1 000 obyvateľov. Toto číslo sa dokonca blíži k priemeru krajín OECD, ktoré disponujú 3,8 lôžkami na 1 000 obyvateľov.

V prieskume Európskej komisie boli pacienti v jednotlivých krajinách EÚ vyzvaní na hodnotenie celkovej kvality zdravotných služieb a napriek tomu, že v priemere až 70 % opýtaných ohodnotilo tieto služby dobre, medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely. Najspokojnejší spomedzi krajín V4 sú českí pacienti, až o 8 % viac než je priemer EÚ. Po Slovensku (58 %) a Poľsku (30 %) boli najmenej spokojní so zdravotnou starostlivosťou maďarskí pacienti, len 28 % z nich vyjadrilo spokojnosť so zdravotnými službami v ich krajine. Z celej EÚ-27 sa Maďarsko umiestnilo na 24. mieste.

V rámci toho istého prieskumu Európskej komisie boli účastníci vyzvaní odpovedať na otázku „Na základe toho, čo viete, myslíte si, že kvalita zdravotnej starostlivosti vo Vašej krajine oproti inej členskej krajine EÚ je…“. Len 2 % opýtaných maďarských účastníkov odpovedalo, že zdravotná starostlivosť v ich krajine je „lepšia“; 20 %, že je „rovnaká“ a až 67 %, že je „horšia“. V rámci tohto prieskumu sa Maďarsko umiestnilo až na 26. mieste.

Reformy a budúcnosť maďarského zdravotníctva

Koncepcia reformy zdravotnej starostlivosti bývalej sociálno-demokratickej vlády a súčasnej vlády Fideszu sa diametrálne líšia. Zatiaľ čo do roku 2010 sa presadzovali v maďarskom zdravotníctve liberálne reformy s myšlienkou pluralitného poistného modelu, po roku 2010 sa kladie dôraz na prioritné postavenie štátu. Najväčšou výzvou tejto vlády na presadenie svojho programu v oblasti zdravotníctva bude problém s nedostatkom finančných zdrojov. Už v súčasnosti tvorí celkový dlh zdravotníctva takmer štvrtinu deficitu HDP, a preto plány Fideszu zvýšiť výdavky na zdravotnú starostlivosť na úroveň susedných krajín.

V súvislosti s očakávanou reformou zdravotníctva prijala maďarská vláda dňa 1. júna 2011 návrh pod názvom „Plán Semmelweis“, ktorý na rokovanie predložil súčasný štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Miklós Szócska. Táto reforma obsahuje prvky Beveridgovho modelu štátneho zdravotníctva, v ktorom dominantné postavenie zohráva štát. Základom „Plánu Semmelweis“ bude naďalej existencia jednej štátnej poisťovne, ktorá bude hradiť náklady na zdravotnú starostlivosť občanov.

Reforma zahŕňa:

• Zriadenie nového inštitucionálneho systému nemocníc v rámci týchto 8 oblastí. Základom pre nový systém bude odborná špecializácia nemocničných zariadení a ich dostupnosti pre pacientov (mestské, krajské, veľkoplošné, republikové a ambulantné nemocnice).
• Zníženie množstva nemocníc, a to nie ich zrušením, ale predovšetkým spájaním a prerozdelením ich funkcií a špecializácií.
• Znárodnenie 12 nemocníc v Budapešti, ktoré patria pod správu hlavného mesta a vytvorenie 3 veľkoplošných jednotiek.
• Zavedenie tzv. hamburgerovej dane, ktorou sa budú dodatočne zdaňovať nezdravé jedlá (napr. hamburgery, hranolky, coca-cola, čipsy atď.) a zvýšenie spotrebných daní na cigarety a alkoholické nápoje.
• Obmedzenie parasolvencie (je to neformálna platba, ktorá slúži ako ďakovná odmena lekárom za poskytnutie „extra“ služieb) oddelením zdravotnej starostlivosti súkromných a štátnych lekárov, respektíve umožnením ľubovoľného výberu lekára pre ošetrenie, ktoré bude umožnené na základe poplatkov.

Napriek výraznej plánovanej reštrukturalizácii systému nemocníc je však otázne, či táto reforma vyrieši problém s podfinancovaným maďarským zdravotníctvom. S prihliadnutím na fakt, že jediným zdrojom financií na pokrytie rastúcich nákladov zdravotnej starostlivosti a výdavkov na realizáciu tejto reformy budú prostriedky zo štátneho rozpočtu (a z tzv. hamburgerovej dane), je otázne, či bude daná reforma úspešná.

Praktické informácie pre poistencov VšZP v Maďarsku

Ak neočakávane ochoriete počas krátkodobého pobytu v inej krajine EÚ, máte rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť ako poistenci v krajine, v ktorej sa zdržiavate. Pri všetkých cestách do zahraničia by ste mali mať so sebou európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Ten osvedčuje, že máte poistenie v niektorej z krajín EÚ. Môžete ho použiť len na zdravotnú starostlivosť poskytovateľov, ktorí sú súčasťou verejného systému. Váš EPZP nepokrýva súkromnú zdravotnú starostlivosť, ani plánovanú liečbu v inej krajine EÚ. Jeho vydanie by malo byť bezplatné a mali by ste ho získať bezplatne vo vašej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do zahraničia. V niektorých krajinách sa európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) vydáva spolu s vnútroštátnym preukazom zdravotného poistenia.

Lekárske ošetrenie

Ak potrebujete lekárske ošetrenie, obráťte sa s európskym preukazom priamo na polikliniku („szakrendelo“). Toto zariadenie vykonáva aj ambulantné ošetrenie. Môžete však kontaktovať aj priamo zmluvného lekára („háziorvos“), ktorému pred ošetrením tiež predložíte európsky preukaz. Informácie o zmluvných lekároch a zdravotníckych zariadeniach („a társadalombiztosítás egészségugyi szolgátatásaira szerzodott szolgáltató“) nájdete v najbližšej pobočke Národnej zdravotnej poisťovne. K odbornému lekárovi budete potrebovať odporúčací lístok od praktického lekára. Nevyžaduje sa v prípade návštevy dermatológa, gynekológa, urológa, oftalmológa, ORL, onkológa alebo chirurga.

Zubné ošetrenie

Musíte spravidla hradiť sami. Len pri akútnom zubnom ošetrení vám bude zdravotná starostlivosť poskytnutá bezplatne, inak podľa druhu ošetrenia (materiál hradí pacient).

Lieky

Ak lekár určí, že je potrebné užiť lieky, vystaví vám recept, ktorý môžete zameniť za lieky v zmluvnej lekárni.

Hospitalizácia (nemocničné ošetrenie)

Ak je ochorenie tak závažné, že potrebujete nemocničné ošetrenie, obdržíte od lekára potrebné odporúčanie. V naliehavých prípadoch je možné, aby vás ošetrili aj na základe európskeho preukazu. Ak ho nemôžete predložiť pri hospitalizácii, bude nemocnica akceptovať aj neskoršie predloženie Náhradného certifikátu k európskemu preukazu, najneskôr do 15 dní po poskytnutí zdravotnej starostlivosti. V opačnom prípade obdržíte účet, ktorého výšku môže nemocnica určiť ľubovoľne.

Príplatky/poplatky

• Lieky: spoluúčasť vo výške 0%, 10%, 30%, 50% alebo 100% podľa kategorizácie liekov.
• Stomatologické vyšetrenie: urgentné vyšetrenie bezplatne, inak podľa druhu vyšetrenia.
• Hospitalizácia: zvyčajne bez spoluúčasti maximálne do 100 000 HUF - ak je bez odporúčania alebo sa pacient rozhodne pre iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako je uvedený v odporúčaní alebo ak sa pacient rozhodne pre lekára, ktorý nie je momentálne v službe.

Náhrada výdavkov

Ak ste museli uhradiť danú zdravotnú starostlivosť sami, obráťte sa s potvrdeniami o zaplatení, z ktorých sú jasné zrealizované výkony, na vašu slovenskú zdravotnú poisťovňu. Táto potom určí, či a prípadne aká suma vám môže byť preplatená. Pokiaľ na tlačive žiadosti uvediete, že máte záujem o preplatenie nákladov vo výške, ako hradí inštitúcia, ktorá vykonáva sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, VšZP žiada prostredníctvom elektronickej výmeny informácií príslušnú inštitúciu o vyčíslenie sumy, ktorú Vám VšZP môže preplatiť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, prípadne v krajinách, u ktorých nie je možná elektronická výmena informácií sa naďalej posiela Vaša žiadosť aj s prílohami pomocou formulára E126SK prostredníctvom styčných orgánov pre vecné dávky v oboch štátoch. Zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie.

Pred cestou do EÚ odporúčame uzavrieť aj komerčné zdravotné pripoistenie, pretože ani platný nárokový doklad (formulár alebo EPZP) poistencom nemôže v niektorých prípadoch (napr. za poplatky za pátracie a záchranné služby) poskytnúť plné krytie. Ak ste boli ošetrený v cudzine mimo EÚ a zaplatili ste náklady za ošetrenie, môžete požiadať o preplatenie nákladov za podmienky, že ste v čase ošetrenia boli poistencom VšZP. Podľa platnej legislatívy poistencovi môžu byť preplatené náklady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške nákladov, čo by ošetrenie stálo v SR. Žiadosť poistenca na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v cudzine okrem členských štátov musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Ako bez preukazu

Ak u seba z nejakého dôvodu (strata, odcudzenie) nemáte pri pobyte v Maďarsku európsky preukaz, môžete odtiaľ svoju zdravotnú poisťovňu kedykoľvek kontaktovať a požiadať o dodatočné zaslanie Potvrdenia dočasne nahrádzajúceho Európsky preukaz zdravotného poistenia. O dodatočné zaslanie môžete požiadať sám alebo prostredníctvom miestneho nositeľa zdravotného poistenia, v prípadoch hospitalizácie aj prostredníctvom nemocnice. Potvrdenie dočasne nahrádzajúce európsky preukaz zdravotného poistenia vám na požiadanie dodatočne zašle zdravotná poisťovňa. Môžete ho zdravotníckemu zariadeniu zaslať do 15 dní od ošetrenia. Ak tak neurobíte, musíte zaplatiť v hotovosti a nechať si zaplatenú čiastku refundovať po návrate na Slovensko svojou slovenskou zdravotnou poisťovňou. Tu musíte predložiť originály dokladov o zaplatení.

Zdravotné poistenie v rôznych situáciách

Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.

• Dovolenka alebo štúdium: Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov. Ak idete do zahraničia študovať, môže vám vzniknúť v zahraničí aj poistenie (napríklad ak budete prihlásený ako rezident danej krajiny).
• Práca v zahraničí: Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ.
• Podnikanie v zahraničí: Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody.
• Cezhraniční zamestnanci alebo SZČO s bydliskom na Slovensku: Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni.
• Vyslaní štátni zamestnanci: Ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ je potrebné informovať svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá vydá nárokový doklad S1/E106. Zdravotnú starostlivosť v krajine vyslania bude na základe neho hradiť slovenská poisťovňa.
• Dovolenka, práca a štúdium mimo EÚ: Ak odchádzate dlhodobo (na viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov) mimo EÚ, alebo tam pracujete, poistenie na Slovensku vám zanikne. Je potrebné to oznámiť do 8 dní a predložiť doklad o poistení v zahraničí alebo doklad o komerčnom poistení liečebných nákladov.
• Zmena bydliska: Ak sa sťahujete z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí sa v ohlasovni pobytu odhlásiť z trvalého pobytu na Slovensku.

Zdravotné poistenie pre vašu rodinu

Ak pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku, vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti). O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.

Spolupráca medzi ministerstvami zdravotníctva Slovenska a Maďarska

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Maďarskej republiky uzavreli Memorandum o porozumení o spolupráci v boji proti rakovine na obdobie 2008 - 2010. Obe strany sa dohodli na posilnení a rozšírení spolupráce v prevencii, diagnostike, liečbe a výskume rakoviny, pričom všetky aktivity sa majú riadiť zásadami rovnosti, reciprocity a vzájomných výhod. Spoločné aktivity mali byť v súlade s činnosťami Európskej únie a medzivládnych organizácií, s osobitným dôrazom na Svetovú zdravotnícku organizáciu.

Strany plánovali rozšíriť spoluprácu v širokom rozsahu vzájomných záujmov, okrem iného riešiť spoločné problémy v oblastiach:

• Organizované skríningové programy rakoviny: organizácia programov verejného zdravotného skríningu, administratívne kapacity, typy skríningu (mamografia, skríning krčka maternice, model kolorektálneho skríningu), informačný systém, skríningové, diagnostické a terapeutické kapacity, komunikácia, legislatívne pozadie, zabezpečenie kvality a monitorovanie (register rakoviny).
• Zdravá výživa a prevencia rakoviny: intenzívne celoplošné šírenie informácií s dôrazom na deti a dospievajúcich, skúsenosti so zdravým školským bufetom, medzisektorová spolupráca, celoplošné programy na zníženie pravidelnej konzumácie soli a iných rizikových faktorov, spoločné akcie na implementáciu druhého Akčného plánu pre potravinovú a výživovú politiku Svetovej zdravotníckej organizácie, spoločné aktivity na monitorovanie implementácie a výsledkov akcií.
• Spolupráca medzi onkologickými inštitútmi: postgraduálne vzdelávacie programy, liečebné protokoly, sekundárna prevencia, konzultácie o národných programoch kontroly rakoviny, klinický výskum.

Metódy spolupráce zahŕňali organizáciu spoločných workshopov, výmenu expertov a delegácií, zdieľanie informácií, spoločné vedecké programy a výskumné projekty a cezhraničnú spoluprácu. Strany podporovali priamu spoluprácu svojich relevantných inštitúcií, najmä ich verejných zdravotníckych inštitúcií a centier onkológie. Všetky výdavky spojené s návštevami podľa tohto Memoranda o porozumení mali byť hradené vysielajúcou stranou. Memorandum nadobudlo platnosť dňom podpisu a bolo platné do 31. decembra 2010.

tags: #zdravotna #starostlivost #v #madarsku