Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca, s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca. Keďže výkon zdravotnej starostlivosti takmer vždy predstavuje zásah do telesnej integrity človeka, je kľúčové dodržiavanie práv pacienta, najmä práva na informovaný súhlas.
Informovaný súhlas ako základné právo pacienta
Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Poučenie pacienta je v konkrétnych prípadoch nesmierne dôležité a výrazným spôsobom zapája pacienta do procesu liečby, pričom zvyšuje jeho právne a zdravotnícke vedomie.
Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, obsahom poučenia je informácia o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Informovaný súhlas zároveň poskytuje ochranu ošetrujúcemu lekárovi pred možnými právnymi následkami, ktoré môžu nastať v dôsledku poskytnutej/neposkytnutej liečby. Ak lekár nedostane od pacienta riadny informovaný súhlas a pacientovi spôsobí zdravotná starostlivosť poškodenie zdravia, môže mať pacient dôvod požadovať od lekára náhradu škody za poškodenie zdravia.
Informovaný súhlas je prejavom práva pacienta spôsobilého na právne úkony, alebo ich zákonného zástupcu na slobodné rozhodnutie o tom, či vôbec a ako chce naložiť so svojou fyzickou integritou. Zásah do integrity pacienta bez riadneho informovaného súhlasu je protiprávny.
Aby vôbec mohol byť pacientom udelený informovaný súhlas, je nevyhnutné, aby mu predchádzalo poučenie. Lekár je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Poučenie lekárom musí byť poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť. Zákon ukladá lekárovi povinnosť poskytnúť informácie vo forme, ktorá je primeraná rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.
Lekár je povinný poučenie poskytnúť vo vybraných prípadoch v písomnej forme, ktorá je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Uvedené sa najčastejšie vykonáva pri invazívnych zákrokoch v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze, alebo pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu.
Súhlas pacienta so zákrokom je právnym úkonom, ktorému predchádzalo riadne poučenie. Ak pacient síce súhlasil s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ale na základe prejavu vôle, ktorý vychádzal z nedostatočného poučenia zo strany lekára, ide o neplatný súhlas.
Výnimky z požiadavky informovaného súhlasu
Otázka však znie, či lekár môže, resp. musí poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj napriek tomu, že pacient s navrhovanou liečbou nesúhlasí. Aj v prípade informovaného súhlasu existujú určité výnimky, ktoré pacienta chránia pred sebou samým a zároveň zohľadňujú záujem spoločnosti. Spomínané výnimky sú obsiahnuté v zákone č. 576/2004 Z.z.
1. Neodkladná zdravotná starostlivosť
Prvú výnimku, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta, predstavuje skutočnosť, že pacient je vo vážnom ohrození života, a teda pôjde o neodkladné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na zdravotný stav pacienta teda nemožno získať tento súhlas včas, ale je zároveň možné jeho súhlas s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou predpokladať.
Informovaný súhlas bez stresu: Praktické ukážky a tipy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
2. Nútená hospitalizácia a ústavná starostlivosť
Ďalší zásah do integrity pacienta pri rozhodovaní o poskytnutí zdravotnej starostlivosti predstavuje nútená hospitalizácia, resp. nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti, a to bez pacientovho súhlasu. Zákon striktne obmedzuje prevzatie pacienta do ústavnej zdravotnej starostlivosti bez jeho súhlasu na 3 situácie:
- ak ide o pacienta, ktorý šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jeho okolie;
- ak ide o pacienta, ktorý v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie;
- alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu.
Nútená hospitalizácia alebo nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti vo veľkej miere zasahuje do základných práv pacienta ako je sloboda pohybu alebo osobná sloboda. Je dôležité, aby prevzatie podliehalo prísnej kontrole a vylúčilo sa tak svojvoľné obmedzenie práv pacienta. Preto každé prevzatie do ústavnej starostlivosti bez súhlasu pacienta podlieha kontrole súdu.
Zdravotnícke zariadenie, ktoré pacienta prevezme, má povinnosť do 24 hodín oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu, v obvode ktorého sa zariadenie nachádza. Súd v podobných prípadoch rozhoduje na základe výpovede ošetrujúceho lekára, výpovede pacienta a zdravotnej dokumentácie pacienta.
Ak je pacient prevzatý do ústavnej starostlivosti, súd do 5 dní uznesením rozhoduje o prípustnosti prevzatia, a v prípade, ak je prevzatie odôvodnené, následne do 3 mesiacov rozhodne o prípustnosti držania v ústavnej starostlivosti. V prípade, ak zistí, že držanie je neprípustné, umiestnená osoba bude okamžite prepustená zo zdravotníckeho zariadenia. V opačnom prípade sa v uznesení uvádza aj doba, po ktorú bude daný umiestnený držaný v zdravotníckom zariadení.
Súd má povinnosť najneskôr do uplynutia 1 roka od právoplatnosti uznesenia znova „otvoriť vec“ a začať konanie o prípustnosti ďalšieho držania, samozrejme za predpokladu, že umiestnenie stále trvá. Umiestnený nemusí čakať na uplynutie tejto lehoty, sám môže podať návrh skôr (taktiež tak môže urobiť jeho zákonný zástupca, blízka osoba, resp. opatrovník).
3. Ochranné liečenie uložené súdom
Informovaný súhlas sa taktiež nevyžaduje v prípade ochranného liečenia uloženého súdom. Toto opatrenie je aplikované v situáciách, keď je to nevyhnutné na ochranu spoločnosti alebo samotného pacienta pred dôsledkami jeho konania.
Zodpovednosť za škodu pri nedostatočnom poučení
Ako pri každom spore zo zodpovednosti za škodu, nestačí, aby sa preukázalo, že lekár porušil svoju povinnosť riadne poučiť pacienta. Nedostatočné poučenie musí byť vecnou a právnou príčinou škody na zdraví. Poškodený musí v spore bezpečne preukázať, že by liečbu alebo zákrok nepodstúpil, ak by vedel o rizikách s tým spojených.
tags: #zdravotna #starostlivost #bez #suhlasu #solen