Zdravotná starostlivosť predstavuje súbor pracovných činností, ktoré sú vykonávané zdravotníckym pracovníkom s cieľom predĺžiť život a zvýšiť kvalitu života fyzickej osoby (pacienta). Zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná za vopred stanovených podmienok a len za predpokladu, že bude pacient o rizikách a následkoch liečby dostatočne informovaný. Ošetrujúci lekár je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas, zároveň primerane zdravotnému stavu, rozumovej a vôľovej vyspelosti osoby, ktorú má poučiť.
V zásade platí, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti predpokladá súhlas pacienta. Tomuto súhlasu predchádza poučenie pacienta, prípadne, ak to zákon výslovne nezakazuje, aj odmietnutie poučenia pacientom, preto hovoríme o „informovanom súhlase“ a nie o „súhlase“. Po takomto poučení sa pacient rozhodne, či chce, aby mu bola zdravotná starostlivosť zdravotníckym pracovníkom poskytnutá, alebo nie.
Informovaný súhlas ako základný pilier poskytovania zdravotnej starostlivosti je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Podstata informovaného súhlasu spočíva v tom, že pacient má byť informovaný o svojom zdravotnom stave, o tom čo sa bude diať, či už v rámci diagnostiky alebo terapie, aké má možnosti, aké rizika daný výkon obnáša, a aký by mal byť jeho výsledný efekt. Udelenie informovaného súhlasu pacienta je povinné pri každom jednom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to tak preto, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza k zásahu do telesnej či psychickej integrity pacienta. Nezáleží pritom ani na intenzite zásahu do tela pacienta alebo druhu zásahu.
Legálnu definíciu informovaného súhlasu možno nájsť v § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti: „Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.“ Zákon o zdravotnej starostlivosti a Európsky dohovor o ľudských právach a biomedicíne nepoužívajú spojenie pojmov „informovanie“ a „súhlas“ náhodne. Aby bol súhlas udelený platne, mal by ho pacient dať až na základe svojho slobodného rozhodnutia učineného po zvážení všetkých kladov a záporov navrhovaného zákroku, o ktorom ho informoval zdravotnícky pracovník. Súhlas teda dáva „informovaný pacient“.
Právo dať informovaný súhlas zdravotníckemu pracovníkovi je právo, nie povinnosť pacienta. Ak pacient informovaný súhlas odmietne dať, znamená to, že navrhovaná zdravotná starostlivosť nebude pacientovi poskytnutá. Zároveň by mal byť pacient zo strany zdravotníckeho pracovníka poučený o tom, aké riziká pacientovi hrozia v prípade odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Súhlas je nevyhnutný aj v prípadoch, kedy zdravotnícky výkon nezasahuje do práva na telesnú integritu, ale zasahuje napr. do práva na súkromie, resp. iných práv. Podľa čl. 5 Dohovoru: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“
Výnimky, kedy informovaný súhlas nie je potrebný
Sú situácie, kedy informovaný súhlas nie je potrebný, a tie sú definované v ust. § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V týchto prípadoch sa informovaný súhlas nevyžaduje vôbec. Výnimky, ktoré sú v právnej úprave vymedzené majú svoje opodstatnenie pri ochrane života jednotlivca aj celej spoločnosti. Zákon o zdravotnej starostlivosti umožňuje poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta v štyroch prípadoch:
1. Neodkladná zdravotná starostlivosť
Prvú výnimku, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta, predstavuje skutočnosť, že pacient je vo vážnom ohrození života, a teda pôjde o neodkladné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na zdravotný stav pacienta teda nemožno získať tento súhlas včas, ale je zároveň možné jeho súhlas s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou predpokladať, napr. bezvedomie pacienta, nemožnosť zohnať zákonného zástupcu pri náhlom ochorení maloletého dieťaťa. Centrálny príjem zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Podľa Princípov práv pacientov v Európe možno súhlas pacienta predpokladať, ak pacient nie je schopný vyjadriť svoju vôľu, lekársky výkon je urgentný a z predchádzajúceho výslovného vyjadrenia vôle pacienta nie je zrejmé, že by v danej situácii súhlas odmietol dať.
V tejto súvislosti uvedieme rozhodnutie súdu provincie Ontário v Kanade vo veci Malette vs. Shulman (1987). V tomto prípade pacientku po nehode, nespôsobilú dať súhlas k liečbe, doviezli do nemocnice. Mala pri sebe doklad preukazujúci odmietanie transfúzie, a túto skutočnosť potvrdila aj jej dcéra. Lekár, keďže pacientke hrozila smrť, sa pre transfúziu rozhodol a pacientku zachránil. Tá následne zdravotnícke zariadenie žalovala za porušenie jej práva na odmietnutie liečby. V spore bola úspešná.
Môže špecialista odmietnuť pacienta mimo svojho rajónu?
2. Ochranné liečenie uložené súdom
Ďalším prípadom je situácia, keď je osobe súdom uložené ochranné liečenie (psychiatrické, protialkoholické, protitoxikomanické, sexuologické alebo ochranné liečenie patologického hráčstva alebo detencia).
3. Ústavná starostlivosť o osobu, ktorá má prenosnú chorobu a závažne ohrozuje okolie
Ďalším prípadom, keď je osobe poskytovaná zdravotná starostlivosť bez informovaného súhlasu, teda proti vôli osoby, je situácia, keď osoba šíri prenosnú chorobu a závažným spôsobom ohrozuje okolie. Takejto osobe je bez informovaného súhlasu poskytovaná ústavná starostlivosť, t. j. táto osoba môže byť umiestnená aj napriek jej nesúhlasu do zdravotníckeho zariadenia.
4. Duševné ochorenia, ktoré sa prejavujú automutiláciou alebo agresiou voči okoliu
Posledným prípadom poskytnutia zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu pacienta je situácia, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Nútená hospitalizácia a kontrola súdom
Ďalší zásah do integrity pacienta pri rozhodovaní o poskytnutí zdravotnej starostlivosti predstavuje nútená hospitalizácia, resp. nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti, a to bez pacientovho súhlasu. Zákon striktne obmedzuje prevzatie pacienta do ústavnej zdravotnej starostlivosti bez jeho súhlasu na 3 situácie. Nútená hospitalizácia, alebo nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti, ak chceme, veľkou mierou zasahuje do základných práv pacienta ako je sloboda pohybu alebo osobná sloboda. Je dôležité, aby prevzatie podliehalo prísnej kontrole a vylúčilo sa tak svojvoľné obmedzenie práv pacienta. Preto každé prevzatie do ústavnej starostlivosti bez súhlasu pacienta podlieha kontrole súdu.
Zdravotnícke zariadenie, ktoré pacienta prevezme, má povinnosť do 24 hodín oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu, v obvode ktorého sa zariadenie nachádza. Súd v podobných prípadoch rozhoduje na základe výpovede ošetrujúceho lekára, výpovede pacienta a zdravotnej dokumentácie pacienta. Ak je pacient prevzatý do ústavnej starostlivosti, súd do 5 dní uznesením rozhoduje o prípustnosti prevzatia a v prípade, ak je prevzatie odôvodnené, následne do 3 mesiacov rozhodne o prípustnosti držania v ústavnej starostlivosti. V prípade, ak zistí, že držanie je neprípustné, umiestnená osoba bude okamžite prepustená zo zdravotníckeho zariadenia. V opačnom prípade sa v uznesení uvádza aj doba, po ktorú bude daný umiestnený držaný v zdravotníckom zariadení.
No tým to celé nekončí - súd má povinnosť najneskôr do uplynutia 1 roka od právoplatnosti uznesenia znova „otvoriť vec“ a začať konanie o prípustnosti ďalšieho držania, samozrejme za predpokladu, že umiestnenie stále trvá. Umiestnený nemusí čakať na uplynutie tejto lehoty, sám môže podať návrh skôr (taktiež tak môže urobiť jeho zákonný zástupca, blízka osoba, resp. iná oprávnená osoba).
Informovaný súhlas v špecifických prípadoch
Maloletí pacienti a osoby zbavené spôsobilosti na právne úkony
Ak pacient, ktorému sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas, informovaný súhlas udeľuje zákonný zástupca. Za takú osobu zákon o zdravotnej starostlivosti považuje maloleté dieťa a osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, má súdom ustanoveného opatrovníka, ktorý je jej zákonným zástupcom. V takom prípade v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti udeľuje informovaný súhlas opatrovník - zákonný zástupca, ale len v prípade, ak rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony obsahuje výrok, že osoba nie je na tento typ právnych úkonov spôsobilá.
Aj maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má byť primeraným spôsobom zapojená do rozhodnutia, ktorým sa potenciálne zasahuje do jej integrity. Uvedené je však potrebné posúdiť aj z pohľadu poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá informovaný súhlas pacienta nevyžaduje. Takáto zákonná úprava predchádza prípadom, keď by pacient mohol odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti v život ohrozujúcich situáciách.
Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený podať návrh na súd, ak je to v záujme osoby, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, nespôsobilej dať informovaný súhlas. Do rozhodnutia súdu však možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby. Netreba zabúdať na situácie, keď sa informovaný súhlas nevyžaduje, t. j. v prípade poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Prítomnosť sprievodcu v nemocničnom zariadení
V zmysle Charty práv pacienta v Slovenskej republike je možné v situácii, ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, aby s ním na základe odporúčania jeho ošetrujúceho lekára bol do ústavnej starostlivosti prijatý aj sprievodca. V prípade detí od šesť rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky závisí prijatie sprievodcu od posúdenia psychického a fyzického stavu pacienta a od odporúčania jeho ošetrujúceho lekára a od súhlasu revízneho lekára.
V zmysle Charty práv hospitalizovaných detí však majú deti, okrem iných práv, právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu, čo však v podmienkach Slovenskej republiky nie je priamo upravené v legislatíve, a teda nie je na našom území riadne dodržiavané. Vzhľadom na prax, kapacitné a finančné možnosti slovenských nemocníc často dochádza k porušovaniu práv dieťaťa v zmysle Charty práv hospitalizovaných detí.
Pôrody a prítomnosť sprevádzajúcich osôb
Novela zákona o zdravotnej starostlivosti s účinnosťou od 1. júna 2024 bude výslovne upravovať právo ženy na prítomnosť ňou určenej sprevádzajúcej osoby, pričom ak to podmienky zdravotníckeho zariadenia budú umožňovať, žena bude mať právo na prítomnosť viacerých ňou určených sprevádzajúcich osôb. Obmedzenie prítomnosti sprevádzajúcej osoby môže byť iba v zákonom stanovených prípadoch, a to len v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas. Podľa aktuálne platnej a účinnej legislatívy prítomnosť ani počet sprevádzajúcich osôb pri pôrode nie sú nijakým spôsobom regulované.
Súhlas s darovaním orgánov
V zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti má každý právo na odmietnutie odberu ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek po svojej smrti, to znamená, že darovanie orgánov po smrti osoby je možné, pokiaľ osoba (alebo jej zákonný zástupca) počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie o nesúhlase s takýmto odobratím. Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať.
Charta práv pacienta v Slovenskej republike
Charta práv pacienta v Slovenskej republike sa vypracovala na základe Ústavy Slovenskej republiky a platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ako aj dokumentov medzinárodných organizácií. Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu. Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné.
Článok 1: Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Článok 2: Všeobecné práva pacientov
Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a má právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu. Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení.
Článok 3: Právo na informácie
Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky.
Článok 4: Súhlas pacienta
Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
tags: #zdravotna #starostlivost #bez #suhlasu #pacienta