Dočasná pracovná neschopnosť (PN) nastáva, keď zamestnanec alebo živnostník nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Od 1. januára 2024 platí pre všetkých lekárov povinnosť vystavovať práceneschopnosť elektronicky (ePN).
Ako získať PN a ePN
PN vypisuje na žiadosť pacienta príslušný praktický lekár, s ktorým má poistenec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Iba v prípade neodkladného prijatia do nemocnice vystavuje PN príslušná nemocnica.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dlh na zdravotnom poistení a PN
Na dočasnú pracovnú neschopnosť môžete ísť aj v prípade, ak máte dlh na zdravotnom poistení. Dôležité je, že nárok na nemocenské dávky posudzuje Sociálna poisťovňa, a nie zdravotná poisťovňa. Rozhodujúce je splnenie podmienok pre nemocenské dávky stanovených zákonom č. 461/2003 Z. z.
Ak je však dlh na zdravotnom poistení príliš vysoký, nárok na nemocenské dávky vznikne až po vyrovnaní dlhu alebo po dohode o splátkovom kalendári so Sociálnou poisťovňou.
Dlh na zdravotnom poistení a zdravotná starostlivosť
Dlh na zdravotnom poistení ovplyvňuje rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ako dlžník máte nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť (napr. akútne ošetrenie, život ohrozujúce stavy).
Povinnosti zamestnanca pri ePN
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Dodržiavať liečebný režim.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“ (ak je to potrebné):
- Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
- Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
- Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
- Zamestnávateľ oznamuje do príslušnej zdravotnej poisťovne začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
- Ukončenie poberania náhrady príjmu oznámi kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
- Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
- Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
- Ak ide o ePN, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia po uplynutí 52. týždňa ePN.
Náhrada príjmu a nemocenské
Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
- Náhrada príjmu od zamestnávateľa: Vypláca sa od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne: Vzniká obvykle nárok od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Výška nemocenského
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa je to 55% DVZ alebo PDVZ.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ
Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ je obdobie od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka do dňa, v ktorom vznikla dočasná PN.
Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).
Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa za obdobie od 15.05.2025 do 24.05.2025 (10 dní) a na nemocenské od Sociálnej poisťovne za obdobie od 25.05.2025 do 28.05.2025 (4 dni).
Zánik nároku na nemocenské
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas PN je dôležité dodržiavať liečebný režim. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN počas pobytu v inom štáte EÚ alebo zmluvnom štáte
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne
Potrebné dokumenty pri uplatňovaní nároku na nemocenské
- Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
- Predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
- Iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).
Úrad práce a jeho funkcie
Strata práce môže prísť nečakane. Podpora v nezamestnanosti je dočasná dávka, ktorá vám pomôže preklenúť obdobie bez práce. Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka.
Podpora v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dĺžka podpory je maximálne pol roka.
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
Zdravotné a sociálne poistenie počas evidencie na Úrade práce
- Zdravotné poistenie: Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.
- Poistenie v nezamestnanosti: Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.
Daňové priznanie a evidencia na Úrade práce
Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni
Existujú rôzne situácie, kedy máte voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. Nižšie uvádzame prehľad najčastejších prípadov:
Samoplatiteľ
Ak ste sa po odchode zo zamestnania alebo po ukončení podnikania nezaregistrovali na úrade práce, stávate sa samoplatiteľom. Túto zmenu je potrebné nahlásiť zdravotnej poisťovni do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom. Samoplatitelia majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné. V roku 2026 má povinnosť platiť minimálne odvody vo výške 121,92 €. Samoplatitelia so zdravotným postihnutím platia 60,96 €.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
Ak si otvárate živnosť, nemusíte o tom informovať zdravotnú poisťovňu. Ak sa však stávate SZČO, ale živnosť si neotvárate (napríklad advokát, psychológ, znalec, tlmočník, samostatne hospodáriaci roľník), túto zmenu oznámte zdravotnej poisťovni do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali SZČO. SZČO majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné. V roku 2026 je to vo výške 121,92 €. SZČO so zdravotným postihnutím platia 60,96 €.
Zamestnanec
Ak ste sa po odchode z pôvodnej práce hneď zamestnali, nemusíte zdravotnej poisťovni nič oznamovať. To isté platí, ak máte viac pracovných úväzkov alebo ak začínate pracovať na dohodu. Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ.
Dôchodca
Ak odchádzate do dôchodku, túto zmenu v zdravotnej poisťovni hlásiť nemusíte. Ako starobný dôchodca sa stávate poistencom štátu, ktorý za vás platí zdravotné poistenie.
Evidovaný uchádzač o zamestnanie
Ak ste sa zaregistrovali na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotnej poisťovni nemusíte nič oznamovať. Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie ste poistencom štátu. Zdravotné poistenie za vás platí štát.
Doktorandské štúdium
V študent doktorandského štúdia v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka štúdia neprekročila štandardnú dĺžku doktorandského štúdia, ak neprekročil vek 30 rokov a ak nezískal už VŠ vzdelanie III. stupňa.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov
Zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť a oznamuje vznik, zmenu alebo zánik platiteľa poistného v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak zamestnávate aspoň jedného poistenca VšZP, máte povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného.
Od 1. 1. 2021 máte povinnosť komunikovať so zdravotnou poisťovňou elektronickou formou. Zasielanie mesačných výkazov, hromadných oznámení alebo nahlásenie iných zmien platiteľa poistného realizujete prostredníctvom ePobočky. Od 1. 1. 2021 máte povinnosť hlásiť zmenu platiteľa u poistencov do zdravotnej poisťovne výlučne elektronicky.
Zamestnávateľ si plní oznamovaciu povinnosť aj za osoby PN, OČR, na materskej dovolenke (1O, 1U) v prípade, ak tieto údaje nie sú poskytované v zmysle § 24 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Mesačný výkaz (dávka 514) zasielate každý mesiac, ak máte aspoň jedného zamestnanca poisteného vo VšZP.
Príklady oznamovacej povinnosti zamestnávateľa:
- PN trvá viac ako 10 dní: Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje.
- PN trvá menej ako 10 dní: Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní.
- Dohodári: Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Oznamuje sa len začiatok poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.
- PN dlhšia ako 52 týždňov: Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.