Zdaňovanie príjmov slobodných umelcov, športovcov a artistov, vrátane dôchodcov, je komplexná oblasť, ktorá podlieha špecifickým pravidlám zákona o dani z príjmov a medzinárodným zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako sa zdaňujú príjmy nerezidentov SR z umeleckých a športových činností na území Slovenska, ako aj o povinnostiach rezidentov SR voči týmto osobám.
Definícia a typy príjmov
Príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta SR) sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjmy, ktoré dosahuje ako umelec, športovec alebo artista na našom území. Sem patria aj príjmy spoluúčinkujúcej osoby alebo príjmy z ďalšej podobnej činnosti, ktorú nerezident SR osobne vykonáva alebo zhodnocuje na území SR. Nie je podstatné, či mu tieto príjmy plynú priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu. Príjmami z podnikania (podľa § 6 ods. 1) sú príjmy advokátov, audítorov, lekárov, veterinárov. V daňovom priznaní typu B sa zapisujú do tabuľky číslo 1 na riadok 3. Príjmy umelcov, spisovateľov, autorov, tlmočníkov, znalcov či športovcov patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 2). Ide o "aktívne príjmy" a títo daňovníci si môžu uplatniť v daňovom priznaní nezdaniteľnú sumu a daňový bonus. Umelec, autor, novinár honoráre zapíše do tlačiva B, do tabuľky číslo 1, na riadok 5. Pri pasívnych príjmoch ide o zárobok z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4). Ak má napríklad spisovateľ príjem z ďalšieho vydania knihy, nemôže si uplatniť nezdaniteľnú sumu a ani daňový bonus. Príjmy zapíše na riadok 11.
Príjmami zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že aj osoba vykonávajúca slobodné povolanie sa podľa Obchodného zákonníka považuje za podnikateľa, pretože podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia. Avšak nie vždy je možné pri slobodných povolaniach hovoriť o podnikaní v zmysle Obchodného zákonníka, keďže medzi slobodné povolania patria aj činnosti majúce základ v autorskom zákone. Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h).
Zdaňovanie príjmov nerezidentov SR
Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade so zákonom o dani z príjmov a v súlade s príslušnou zmluvou (v prípade jej existencie). Zrážková daň sa v prípade daňovníkov zmluvných štátov vyberie vo výške 19 % a v prípade daňovníkov nezmluvných štátov vo výške 35 %.
Túto daň nerezidentovi SR z odmeny zrazí platiteľ príjmu (platiteľ dane). Ak na území SR nerezident SR dosahuje uvedené druhy príjmov a z týchto príjmov mu bola vybraná daň zrážkou, môže sa rozhodnúť, či bude považovať tieto príjmy za vysporiadané (nakoľko z nich daň už bola zrazená), alebo či zrazenú daň bude v zmysle zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň.
Príklad: Český umelec na Slovensku
Slovenská spoločnosť si v marci 2025 objednala vystúpenie českého umelca, ktorý vystúpil na firemnom večierku tejto spoločnosti na Slovensku. Príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjmy, ktoré dosahuje ako umelec, športovec alebo artista na našom území. Uvedené príjmy podliehajú na území Slovenskej republiky zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov. V zmysle § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa daň vyberaná zrážkou z týchto príjmov vyberie vo výške 19 %.
Podľa článku 16 ods. 1 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku môžu byť príjmy, ktoré poberá rezident Českej republiky (umelec) z jeho osobne vykonávaných činností (umeleckého vystúpenia) v Slovenskej republike, zdanené v Slovenskej republike. Príjmy umelcov, ktoré sa vysporadúvajú zrážkovou daňou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník (umelec) rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Príklad: Taliansky športovec v SR
Taliansky športovec (rezident Talianska) sa aktívne zúčastnil športového podujatia v SR ako lyžiar. V súlade s ustanoveniami príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Talianskom, príjmy, ktoré poberá rezident Talianska ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v Slovenskej republike sa môžu zdaniť v Slovenskej republike (článok 17 ods. 1 zmluvy s Talianskom uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 19/1987 Zb.).
Z uvedeného vyplýva, že príjem športovcov za športový výkon na území Slovenskej republiky je zdaniteľným príjmom [§ 2 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Daň z predmetných príjmov sa podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyberá zrážkou. V súlade s § 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov je základom dane pre daň vyberanú zrážkou hrubý príjem. Podľa § 43 ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov sa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorému plynú príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, môže rozhodnúť, že zrazenú daň bude považovať za preddavok na daň a uvedie tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR.
Príklad: Umelec z USA v SR
Slovenská príspevková organizácia uzavrela zmluvu s umelcom z USA na vykonanie umeleckého výkonu na území SR. V odpovedi vychádzame z predpokladu, že rezident SR (slovenská príspevková organizácia) vypláca príjem rezidentovi USA za jeho umelecký výkon na území SR, ktorý predstavuje príjem daňového nerezidenta zo zdrojov v SR v zmysle § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Podľa článku 18 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Z. z. pod číslom 74/1994 Z. z.) príjmy, ktoré poberá rezident USA ako na verejnosti vystupujúci umelec, zo svojich osobne vykonávaných činností v Slovenskej republike, môžu byť zdanené v Slovenskej republike okrem prípadov, keď suma hrubých príjmov plynúcich tomuto umelcovi alebo športovcovi vrátane výdavkov, ktoré mu boli hradené priamo alebo boli hradené v jeho mene z takýchto činností, nepresiahne dvadsaťtisíc dolárov Spojených štátov (20 000 USD) alebo ekvivalentnú sumu v slovenských korunách za príslušný daňový rok.
Z uvedeného vyplýva, že ak rezident SR vypláca príjem umelcovi, ktorý je rezidentom USA za činnosť, ktorú vykonáva na území SR a hrubé príjmy tohto amerického rezidenta v kalendárnom roku nepresiahnu sumu 20 000 USD, tento príjem je na Slovensku oslobodený od dane a platiteľ príjmu (dane) - t.j. slovenská príspevková organizácia - mu daň z príjmu nezrazí.
Nakoľko slovenský platiteľ dane nemôže v priebehu zdaňovacieho obdobia vedieť, či hrubé príjmy amerického umelca za výkon činnosti na území SR presiahnu sumu 20 000 USD a tiež vzhľadom na zodpovednosť platiteľa dane za správne zrazenie a odvedenie dane podľa § 43 ods. 12 zákona o dani z príjmov, odporúčame platiteľovi dane zraziť daň aj v prípade, ak vypláca príjem nižší ako suma stanovená v ods. 1.
Príjem hudobného umelca z Bosny a Hercegoviny
Slovenská spoločnosť vypláca príjem hudobnému umelcovi zo štátu Bosna a Hercegovina. Podlieha tento príjem v SR zrážkovej dani? V zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy medzi SR a BaH, príjmy, ktoré poberá rezident Bosny a Hercegoviny ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v Slovenskej republike sa môžu zdaniť v Slovenskej republike.
V zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov príjmom sa rozumie peňažné a nepeňažné plnenie. Ak sa usporiadateľ podujatia zmluvne dohodol s nerezidentným umelcom, ktorý na území SR podal umelecký výkon, na zabezpečení a poskytnutí ubytovania, stravy a iných plnení v prospech tohto umelca, ich hodnota je súčasťou honoráru umelca, tzn., je jeho zdaniteľným príjmom v zmysle § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Takýto príjem je podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou a to bez ohľadu na skutočnosť, či plynie umelcovi priamo alebo prostredníctvom tretej osoby (napr. sprostredkujúca agentúra, agent a pod.), ak sa nepostupuje podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov a nadväzne podľa ods. 14.
Platiteľ dane je povinný zraziť daň z celého príjmu (peňažného aj nepeňažného), na ktorom sa s umelcom zmluvne dohodol a ktorý mu vypláca v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane tak umelcovi reálne vyplatí len príjem znížený o zrazenú daň, ktorú je povinný odviesť správcovi dane v súlade s § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Príjmy umelcov, ktoré sa vysporadúvajú zrážkovou daňou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník (umelec) rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Možnosti zdaňovania príjmov a ich dopady
Príjem z aktivít umeleckej tvorby môže daňovník vysporiadať cez daňové priznanie alebo zrážkovou daňou. Zdaňovanie zrážkovou daňou pri aktívnych a pasívnych príjmoch sa použije vtedy, ak autor uplatní postup zdaňovania príjmov zrážkovou daňou, resp. ak autor s platiteľom príjmu neuzatvorí dohodu o nevykonaní zrážkovej dane.
Od 1.1.2016 sú všetky príjmy, ktoré spadajú pod ustanovenia autorského zákona (autori, umelci) zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, pričom však autor/umelec sa môže dopredu písomne dohodnúť (môže byť aj jednoduchá klauzula priamo v zmluve), že sa mu daň zrážať nebude, čo znamená, že bude podávať daňové priznanie, kde potom zaradí takto dosahované príjmy medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Výhody a nevýhody zrážkovej dane vs. daňové priznanie
| Aspekt | Zrážková daň | Príjem v daňovom priznaní |
|---|---|---|
| Registrácia na DÚ | Nevzniká povinnosť | Vzniká povinnosť (pridelenie DIČ) |
| Podanie daňového priznania | Nie je potrebné | Je potrebné |
| Sociálne a zdravotné odvody | Nevzniká povinnosť | Vzniká povinnosť (nad určitú hranicu príjmov) |
| Nezdaniteľné časti základu dane | Nie je možné uplatniť | Možné uplatniť (na seba, manželku) |
| Daňový bonus na dieťa | Nie je možné uplatniť | Možné uplatniť |
| Uplatnenie výdavkov | Nie je možné uplatniť (daň z hrubého príjmu) | Možné uplatniť (skutočné alebo paušálne) |
| Výška daňovej povinnosti | Vyššia (z hrubého príjmu) | Potenciálne nižšia (vďaka výdavkom a bonusom) |
| Daňová strata | Nie je možné vykázať | Možné vykázať a umoriť |
Uplatňovanie paušálnych alebo skutočných výdavkov
Paušálne výdavky sa viac oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú dostatok skutočných výdavkov, t. j. tým, ktorí nemajú dostatok dokladov, ktoré by si mohli zaúčtovať do výdavkov (nenakupujú materiál, zásoby). Dá sa zjednodušene povedať, že paušálne výdavky sa oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú skutočné výdavky vyššie ako 20 tisíc eur, t. j. cca 33 tisíc eur príjmov.
Paušálne výdavky sa väčšinou vyplatia daňovníkom, ktorí poskytujú služby (účtovníci, podnikatelia poskytujúci poradenstvo, programátori, … ale aj autori pri príjmoch z aktivít umeleckej tvorby). Na uplatnenie maximálnej sumy paušálnych výdavkov (20 tisíc eur) dosiahnu tí daňovníci, ktorí mali v roku 2022 príjmy vyššie ako 33 333,34 eur. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov odpadá povinnosť viesť účtovníctvo, resp. daňovú evidenciu a stačí viesť len jednoduchú evidenciu pohľadávok, príjmov a zásob.
Ďalšou výhodou paušálnych výdavkov je, že sumu 20 000 si môžete uplatniť ak ste v roku 2022 podnikali aj jeden mesiac. Sumu 20.000 (5.040) si môžete uplatniť bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku ste činnosť vykonávali.
Cestovné náhrady a stravné
Daňovými výdavkami sú aj výdavky (náklady) na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2024 Z. z., čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka, od 1.4.2025 do 31.11.2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.12.2025 vo výške 5,12 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti.
Registrácia a odvody
Slobodné povolanie v tomto roku už zďaleka nie je také slobodné. Umelcom, hudobníkom, autorom, novinárom, spisovateľom pribudli povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej a zdravotnej poisťovni.
Registrácia na daňovom úrade
Povinnosť zaregistrovať sa na daňovom úrade majú všetky osoby vykonávajúce slobodné povolania. Urobia tak prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“, ktoré vyplnené odovzdajú miestne príslušnému správcovi dane, príp. podajú elektronicky. Po úspešnej registrácii pridelí daňový úrad osobe vykonávajúcej slobodné povolanie daňové identifikačné číslo (DIČ). Povinnosť registrácie si musia fyzické osoby splniť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získali povolenie na podnikanie, resp. začali vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak si honoráre nechali zdaňovať zrážkovo, registračná povinnosť sa ich netýka. Ak sa nezaregistrujú, hrozí pokuta.
Zdravotné odvody
Osoba v slobodnom povolaní sa podľa zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, keď dovŕši 18 rokov veku a má pridelené DIČ. Tu nastáva ďalšia povinnosť pre umelca či autora - musí to do 8 dní oznámiť zdravotnej poisťovni a potom začne platiť zdravotné odvody. Ak umelcovi daňový úrad pridelí DIČ 15. februára, do 23. februára to musí oznámiť zdravotnej poisťovni. Prvé zdravotné odvody zaplatí do 8. apríla. Zdravotné odvody mu za celý rok zúčtuje poisťovňa. Tí, ktorým strháva zamestnávateľ z honorárov zrážkovú daň, zdravotné odvody neodvádzajú a nemajú ani žiadne povinnosti voči zdravotnej poisťovni.
Sociálne odvody
Slobodné povolanie sa už pokladá za samostatne zárobkovú činnosť. Ak autor podpísal autorskú zmluvu na písanie článkov v minulom roku a na článkoch vlani zarobil (v hrubom) viac ako 4 830 eur, stáva sa z neho povinný platiteľ sociálnych odvodov. V marci tohto roku podá daňové priznanie, daňový úrad potom poskytne údaje z priznania Sociálnej poisťovni. Ak by sa do Sociálnej poisťovne neprihlásil do 8. júla, Sociálka by mu sama poslala výzvu, že má platiť odvody. Koľko bude odvádzať sociálke závisí od jeho príjmov - najmenej však 133,22 eura. Od januára 2015 sa mu odvody (do sociálky a aj do zdravotnej) zase zvýšia, lebo sa zvýši najnižší vymeriavací základ. V júli 2015 sa však už nebude musieť do sociálky prihlasovať a ani odhlasovať a aj výšku poistného Sociálna poisťovňa zaňho vypočíta. Tieto zmeny priniesla novela sociálneho poistenia od januára tohto roku.
Umelecké fondy
Zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov hovorí o zriadení Literárneho fondu, Fondu výtvarných umení a Hudobného fondu. Do týchto fondov sa platia príspevky z hrubých príjmov povolaní, ktoré s nimi súvisia. Príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzajú fondom príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov. Tieto príspevky odvádza právnická, resp. fyzická osoba, ktorá vypláca odmenu, napríklad vydavateľstvo, filmový producent alebo eventová spoločnosť. Zrazené príspevky z hrubých príjmov vyúčtuje a musí odviesť do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po vyplatení príjmu príslušnému fondu. S účinnosťou od 21. mája 2020 sa príspevky do umeleckých fondov povinne neodvádzajú a dňa 24.11.2021 bola platnosť tejto novely predĺžená aj na rok 2022. V období od 21. mája 2020 do 31. decembra 2022 sa príspevky do umeleckých fondov povinne neodvádzali.
tags: #zdanovanie #prijmov #slobodnych #umelcov #dochodcov