Zdaňovanie výsluhového dôchodku na Slovensku: Aktuálne informácie a legislatívne zmeny

Z hľadiska sociálneho zabezpečenia obyvateľstva nie je Slovensko s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov vo svete ničím mimoriadnym. Väčšina európskych krajín má podobné osobitné systémy pre vojakov, policajtov a ďalšie profesie, ktoré zabezpečujú ochranu života a majetku občanov, alebo je sociálne zabezpečenie zamestnancov v týchto profesiách súčasťou sociálneho zabezpečenia štátnych zamestnancov.

Výsluhový dôchodok a jeho podmienky

Obdobie najmenej 15 rokov služobného pomeru ako nároku na vznik výsluhového dôchodku je pomerne nový parameter, platí od účinnosti zákona číslo 328 v roku 2002. Predtým však bol nárok podmienený 25-ročným trvaním zamestnania a neskoršie 20-ročným obdobím zamestnania.

Novela zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú 14. marca 2013 schválili poslanci NR SR, mala hlavný zámer vytvoriť legislatívne prostredie na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Príjmy osobitných účtov pozostávajú predovšetkým z odvodov poistného zo služobných príjmov. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2013. Od tohto dňa policajti a vojaci odvádzajú zo služobných príjmov odvod na výsluhový dôchodok vo výške 7 % namiesto dovtedajších 5 %.

Výpočet výsluhového dôchodku

Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.

Pre policajtov a vojakov, ktorých služobný pomer trval do nadobudnutia účinnosti novely zákona (1. mája 2013), sa zachováva percentuálna výmera podľa vtedy platného zákona s tým, že za 31. až 35. rok sa zvyšuje percentuálna výmera výsluhového dôchodku.

Zdaňovanie výsluhových dôchodkov a legislatívne návrhy

V posledných rokoch sa často objavujú diskusie o možnom zdaňovaní výsluhových dôchodkov alebo zavedení špeciálneho odvodu. Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí o takýchto možnostiach. Z právneho hľadiska však ide o citlivú otázku. Ak by sa zdanili výsluhové dôchodky pred dovŕšením dôchodkového veku, mohlo by to byť považované za porušenie ústavy, rovnako ako zdaňovanie výsluhových dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku, keď starobné dôchodky zdaňované nie sú.

Výsluhový dôchodok má zabezpečiť príjem policajtovi či vojakovi vtedy, ak mu starnutie bráni vykonávať jeho prácu. Nie je to poistná dávka, ale zabezpečovacia dávka a ak po skončení služobného pomeru začne pracovať a vznikne povinné dôchodkové poistenie, potom by nárok na výplatu výsluhového dôchodku nemal trvať až do dovŕšenia dôchodkového veku.

V médiách a na rôznych sociálnych sieťach boli od 1. júla 2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácií sa pripravujú aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky), a to formou ich zdanenia, resp. odvodov. Ministerstvo vnútra však k týmto správam zaujalo stanovisko, že mu doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky. Zároveň dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a výsluhové dôchodky

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) môže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Toto právo si môžu uplatniť všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Avšak, poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.2025 (aktuálne platné od 1.7.2024), si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura. Ak daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.

Prehľad uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane pri rôznych typoch príjmov

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu) sa o nezdaniteľnú časť na daňovníka znižovať nemôže.

Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri podaní daňového priznania, ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy. Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Zamestnanec s príjmom len zo Slovenska. Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10 000 eur. Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 25 426,27 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 753,79 eura.
• Príklad 2: Študent brigádujúci v lete. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1 000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).
• Príklad 3: Študentka VŠ. Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura.
• Príklad 4: Poberateľ starobného dôchodku. Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. Vedela, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, prišla by o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2019. Preto požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020. Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.
• Príklad 5: Poberateľ výsluhového dôchodku. Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Keďže suma výsluhového dôchodku presahuje nezdaniteľnú časť základu dane, daňovníkovi nevzniká nárok na jej uplatnenie.
• Príklad 6: Spätne priznaný dôchodok. Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok. Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka. V apríli 2020 mu Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Je povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 do 31.5.2020 a zaplatiť daňový nedoplatok.

Nezdaniteľná časť a 13. dôchodok

S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok. Za rok 2025 sa vyplatený 13. dôchodok zohľadní pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

tags: #zdanenie #vysluhoveho #dochodku