Sociálny pedagóg v škole: Kľúčová úloha pre rozvoj a prevenciu v školskom prostredí

Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v modernom školskom systéme. Jeho prítomnosť je čoraz dôležitejšia v kontexte narastajúcich sociálno-patologických javov a potrieb žiakov. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na prácu sociálneho pedagóga v škole, jeho vývoj, špecifiká, aktuálne problémy a možnosti rozvoja.

Vývoj a špecifiká sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika na Slovensku prešla dlhým vývojom, ktorý bol ovplyvnený európskymi trendmi a špecifickými potrebami slovenskej spoločnosti. Základy sociálnej pedagogiky boli položené v 70. rokoch 20. storočia, pričom sa inšpirovala zahraničnými skúsenosťami a poznatkami.

Banskobystrická škola sociálnej pedagogiky zohrala významnú úlohu pri formovaní tejto disciplíny na Slovensku. Jolana Hroncová sa dlhodobo venuje problematike sociálnej pedagogiky a profesii sociálneho pedagóga na Slovensku. Vo svojich prácach analyzuje vývoj, špecifiká a problémy tejto oblasti, s osobitným zreteľom na Banskobystrickú školu sociálnej pedagogiky. Hroncová tiež poukazuje na vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na Slovensku, pričom analyzuje historické reflexie a súčasnosť.

Definície sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika je hraničná pedagogická veda, ktorá vznikla integráciou poznatkov z pedagogiky a sociológie do jednej novej pedagogickej disciplíny a je integrálnou súčasťou vedy o výchove.

• Baláž: Sociálna pedagogika je jednou z pedagogických disciplín, ktorá na základe exaktných poznatkov rieši vzťah výchovy a spoločnosti (prostredia).
• Bakošová: Sociálna pedagogika je súčasťou vied o človeku a patrí do sústavy pedagogických vied. Je to vedná disciplína, ktorej cieľom je premena ľudí, v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí, hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov.
• Schilling: SP je pedagogickým presadzovaním zákonných administratívnych verejných opatrení na pomoc deťom a mládeži. SP je verejná starostlivosť o deti a mládež s cieľom pred zanedbávaním pomocou preventívnych a výchovných opatrení.
• Poláčková: SP je interdisciplinárny vedný odbor, ktorý integruje a rozvíja poznatky vied o človeku a spoločnosti do edukačného, preventívneho a reedukačného prostredia.
• Vašek: SP je pedagogická disciplína, ktorá skúma vplyv sociálneho prostredia na výchovný proces. SP je pedagogika, ktorá sa koncentruje na sociálne (humanitné, štátnoobčianske, národné, náboženské ap.) aspekty a ciele výchovy a vyučovania, teda na socializáciu jednotlivca.
• J. Levická: Úlohou sociálnej pedagogiky je skúmanie príčin vzniku asociálneho správania a súčasne hľadanie možností ako výchovne predchádzať vzniku nežiaducich odchýlok a tiež možnosti nápravy pedagogickými prostriedkami.

Stručné dejiny sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika vznikla v 19. storočí. Objektom výchovy je človek ako príslušník konkrétnej skupiny. Výchova má plniť sociálnu funkciu. Zo začiatku orientácia na riešenie praktických sociálno-výchovných problémov a pomoc ľuďom v núdzi. Za krajinu zrodenia sociálnej pedagogiky sa považuje Nemecko, pričom niektorí autori uvádzajú, že po prvý krát použil tento pojem nemecký pedagóg K. Mager, a druhýkrát nemecký pedagóg Fridrich Adolf Wilhelm DIESTERWEG.

Tri základné prúdy sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika sa vyvíjala v troch základných prúdoch:

1. Teoretický: Paul NATORP - nemecký filozof, sa považuje za zakladateľa teoretického smeru SP. Bol toho názoru, že cieľom spoločenského vývoja má byť ideálna sociálna jednota, k dosiahnutiu ktorej musí prispieť výchova zušľachťovaním človeka. P. Natrop podobne ako K. Mager kládol sociálnu pedagogiku do protipólu k individuálnej pedagogike a interpretoval ju ako výchovu a vzdelávanie pre spoločnosť a pomocou spoločnosti.
2. Praktický: Johann Heinrich PESTALOZZI - švajčiarsky pedagóg a sociálny reformátor - sa považuje za zakladateľa praktického smeru SP. Svoje myšlienky o človeku, rodine, spoločnosti, vzdelávaní a výchove spracoval v diele “Postovníkova večerná hodinka”.
3. Empirický: P. BERGEMANN - predstaviteľ empirického smeru kritizoval Natropovo ponímanie sociálnej pedagogiky. Vo svojej práci “Sozialpädagogik” napadol myšlienku sociálnej pedagogiky ako normatívnej vedy. Zdôrazňoval, že aj výchovu možno pdporiť empírii, pričom do popredia kládol práve vzťah medzi výchovou človeka a spoločnosťou. V tejto súvislosti použil aj prirovnanie, že človek bez spoločnosti je ako vlny bez vody.

Tretí veľmi dôležitý smer SP vychádzal z praktických potrieb členov spoločnosti. Vznikali školy, ktoré poskytovali výchovu a vzdelávanie chudobným a osirelým deťom, zriaďovali sa sirotince a nápravno-výchovné zariadenia. V 19. storočí dochádza k obrovskému pokroku v oblasti predškolskej výchovy - zásluho F. Frobela vznikli tzv. “detské záhradky”.

Rôznorodosť názorov chápania sociálnej pedagogiky sa zjednotila v konštatovaní, že všetky smery majú spoločný predmet záujmu a tým je - výchovno-vzdelávacie pôsobenie školy v konkrétnom prostredí a význam tohto pôsobenia pre jedinca a spoločnosť.

Úloha a činnosti sociálneho pedagóga v škole

Sociálny pedagóg pôsobí ako súčasť školského poradenského pracoviska a jeho úlohou je pomáhať žiakom, učiteľom a rodičom pri riešení rôznych problémov. Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Jej cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy, proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti.

Medzi hlavné činnosti sociálneho pedagóga patrí:

• Prevencia sociálno-patologických javov: Sociálny pedagóg sa aktívne podieľa na prevencii šikanovania, závislostí, násilia a iných negatívnych javov.
• Poradenstvo: Poskytuje individuálne a skupinové poradenstvo žiakom, rodičom a učiteľom.
• Intervencia: Rieši konkrétne problémy žiakov a pomáha im prekonávať ťažkosti.
• Sociálno-pedagogická diagnostika: Identifikuje rizikové faktory a potreby žiakov. Vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.
• Spolupráca s rodinou: Podporuje spoluprácu medzi školou a rodinou pri výchove a vzdelávaní žiakov.
• Práca so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia: Pomáha žiakom prekonávať bariéry a dosahovať úspech v škole.
• Riešenie nevhodného správania žiakov: V spolupráci s učiteľmi a rodičmi hľadá efektívne spôsoby riešenia problémového správania. Miroslav Procházka a jeho kolegovia sa venujú úlohe školy v súvislosti s riešením prevencie kázeňských problémov z pohľadu začínajúcich učiteľov a sociálnych pedagógov. Hynek, Najmonová a Procházka sa venujú riešeniu nevhodného chovania žiaka učiteľom v spolupráci so sociálnym pedagógom.
• Socioterapie: Využíva socioterapeutické metódy na zlepšenie sociálnych zručností a psychickej pohody žiakov. Karolína Veselá a Peter Kusý sa zaoberajú možnosťami využitia socioterapie sociálnym pedagógom v školskom zariadení.
• Prevencia online rizikového správania: Vzhľadom na narastajúce riziká vo virtuálnom priestore sa sociálny pedagóg zameriava aj na prevenciu online šikanovania, závislostí a iných negatívnych javov.

Prevencia sociálnopatologických javov

Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami:

• Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
• Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých.

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí.

Aktuálne problémy a výzvy

Problematika pôsobenia školských sociálnych pedagógov ani po desiatich rokoch jej existencie nie je v teoretickej, metodickej a metodologickej rovine dostatočne rozpracovaná. Problémy sociálnych pedagógov v škole boli prvýkrát monitorované na medzinárodnom odbornom seminári pod názvom "Sociálny pedagóg v škole" (2012), ktorý sa konal na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

Sociálni pedagógovia poukazovali na tri vážne problémy, s ktorými sa stretávajú pri výkone svojej profesie:

1. Absencia profesiogramu, resp. profesijného štandardu "Sociálny pedagóg".
2. Absencia metodických príručiek pre sociálno-výchovnú prácu.
3. Absencia kontinuálneho vzdelávania pre sociálnych pedagógov.

Absencia profesijného štandardu

Profesijný štandard vymedzuje činnosti školských sociálnych pedagógov ako odborných zamestnancov. Bolo to dôležité, pretože ani vedenie školy, ani iní odborní a pedagogickí zamestnanci túto profesiu nepoznali, v dôsledku čoho boli kompetencie sociálnych pedagógov nejasné, ich činnosti rôznorodé a diferencované. Často boli využívaní ako pedagogickí asistenti, prípadne na riešenie aktuálnych porúch v správaní žiakov, ako dozor na chodbách, na suplovanie hodín a pod.

Profesijný štandard "Sociálny pedagóg" bol vypracovaný Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave v rámci projektu "Profesijný a kariérový rast" v operačnom programe "Vzdelávanie" za spolupráce J. Hroncovej a I. Emmerovej z Katedry pedagogiky PF UMB a bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Od roku 2017 je zverejnený na stránke MŠVVaŠ SR v Pokyne ministra č. 39/2017 v prílohe č. 1.

Absencia metodických príručiek

Problém absencie metodických materiálov sa čiastočne riešil na Katedre pedagogiky PF UMB vo viacerých výskumných projektoch KEGA, výstupmi ktorých boli aj publikačné aktivity metodického charakteru. Autorský kolektív spracoval viaceré publikácie a metodické príručky určené sociálnym pedagógom v praxi.

Absencia kontinuálneho vzdelávania

Jedným z výstupov výskumnej úlohy pod názvom „Vypracovanie a overovanie koncepcie aktualizačného vzdelávania pre sociálnych pedagógov pôsobiacich v praxi s osobitným zreteľom na školských sociálnych pedagógov“ bolo aj vypracovanie koncepcie aktualizačného vzdelávania pre školských sociálnych pedagógov. Program bol predložený MŠVVaŠ SR na akreditáciu pod názvom „Prípravné atestačné vzdelávanie pre prvú atestáciu pre odborných zamestnancov - sociálnych pedagógov v školách a školských zariadeniach“, ktoré bolo schválené MŠVVaŠ SR 9. februára 2016 a platí do roku 2021.

Aj napriek úsiliu o vypracovanie vzdelávania, je zo strany školských sociálnych pedagógov o toto vzdelávanie nedostatočný záujem. Príčiny nezáujmu sú viaceré. Väčšina sociálnych pedagógov pôsobí v základných školách iba v rámci projektov (predtým PRINED, v súčasnosti Škola otvorená všetkým), teda dočasne. Nevedia, či sa im absolvovanie vzdelávania oplatí. Jednou z príčin nedostatočného záujmu môže byť aj skutočnosť, že vedenie škôl sociálnych pedagógov nechce uvoľňovať počas pracovných dní na vzdelávacie aktivity, pretože musia plniť úlohy vyplývajúce z projektu v oblasti starostlivosti o žiakov.

Legislatívny rámec a novela zákona

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

V súčasnom období pedagogická verejnosť očakávala schválenie nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. V pripravovanom zákone mal byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie „Iní odborní zamestnanci“, teda nie samostatne pod názvom „Sociálny pedagóg“, ako je to v aktuálnom zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

V navrhovanej verzii zákona je činnosť sociálneho pedagóga v § 24 pod názvom „Iní odborní zamestnanci“ definovaná takto:

„Sociálny pedagóg pri výkone pracovnej činnosti v škole a školskom zariadení:

1. vykonáva preventívne činnosti,
2. poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia,
3. poskytuje poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
4. vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.“

Činnosť sociálneho pedagóga v navrhovanej verzii je značne oklieštená. Neobsahuje úlohy v oblasti sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania a reedukáciu správania, ktoré tradične patrili k základným kompetenciám sociálneho pedagóga a na ktoré sociálna pedagogika kladie veľký dôraz. Pripomienkovaný bol aj § 39 „Školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní“, ktorý nahrádza doterajšiu pozíciu školského „koordinátora prevencie sociálnopatologických javov“.

Skutočnosť, že sociálny pedagóg nemá byť ukotvený v samostatnom § 24 ako doteraz, sa považuje za podcenenie jeho významu oproti iným odborným zamestnancom, ktorí sú uvádzaní samostatne. Môže to mať vplyv aj na ďalší vývoj umiestňovania sociálnych pedagógov v školách.

Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov

Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov bolo Ministerstvom vnútra SR zaregistrované 24. apríla 2018 pod identifikačným číslom 51646692. Založenie asociácie so sídlom na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici predstavuje významný krok pre rozvoj a podporu sociálnej pedagogiky na Slovensku.

Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku je v súčasnosti podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období (Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní), avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN.

Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb. Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti.

V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť. Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov.

Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

tags: #zbornik #socialny #pedagog #v #skole #hroncova