Zariadenie pre seniorov v Prievidzi, umiestnené na ulici M. Rázusa 17 a J. Okáľa 6, sa ocitlo v centre pozornosti pre desiatky pochybení, ktoré zistila ministerská kontrola. Komplex bytoviek určených pre seniorov stojí na prievidzskom sídlisku Necpaly a navonok pôsobí ako solídna inštitúcia. Súčasťou areálu je samostatné parkovisko, ohradený priestor na bezpečné prechádzky, lavičky a zeleň. Napriek tomu sa za múrmi domova pre seniorov odohrávali praktiky, ktoré sú podľa správy ministerstva práce za hranou zákona.
Závažné zistenia ministerskej kontroly
Kontrolóri ministerstva práce preverovali situáciu v zariadení pre seniorov v Prievidzi po prevalení prvých podozrení už v apríli tohto roka. Okrem ministerskej kontroly sa o praktiky v domove na hornej Nitre zaujímali tiež kancelária prezidentky Zuzany Čaputovej a Trenčiansky samosprávny kraj. Situáciu preverovala aj komisárka pre zdravotne postihnutých Zuzana Stavrovská, ktorá by mala v blízkej budúcnosti predložiť protokol o monitoringu. Správa ministerstva práce odhalila rozsiahle pochybenia, ktoré poukazujú na zlé zaobchádzanie so seniormi.
Porušovanie základných ľudských práv a dôstojnosti
Kontrolóri zistili, že v zariadení sa porušovali základné ľudské práva a ignorovala sa dôstojnosť seniorov. Najvážnejšie zistenia zahŕňali:
- seniorov priväzovali plachtou a pásmi,
- mali problém sa napiť,
- niektorí zo zariadenia ušli,
- zanedbávali sa individuálne potreby klientov,
- niektorí zamestnanci nemali dostatočne preukázané vzdelanie.
Pracovníci odboru pre dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb v správe konštatovali, že už samotné knihy hlásení zo zariadení na ulici M. Rázusa 17 a J. Okáľa 6, vypracované samotnými zamestnancami domova, „poukazujú na zlé formy zaobchádzania a manipulácie s prijímateľom, na telesné a psychické týrania prijímateľa či zanedbávania osobných potrieb.“
Príklady z knihy hlásení
Z dokumentu ministerskej kontroly ďalej vyplýva, že v dvoch budovách na uliciach M. Rázusa a J. Okáľa klientov pravidelne priväzovali, zabraňovali im vyjsť z postele a zamykali ich na izbách. Jedna z izieb dokonca nemala žiadne dvere, iba záves. V knihe hlásení možno nájsť nasledovné záznamy:
- „O. S. 16. 5. 2019: P. T... .Poobede bola v kresle priviazaná plachtou.“
- „O. S 17. 5. 2019: Dcéra si nepraje uväzovať mamičku plachtou…“
- „O. S. 20. 5. 2019: Je zakázané viazať (fixovať) plachtou!!! Používajte pásy, príkaz hlavnej už dávnejšie.“
Keď si chcel personál domova podľa kontrolórov uľahčiť prácu, zanedbával prebaľovanie i stravovanie klientov. Seniorom mali brániť v pohybe napríklad bočnice na posteli. „p. (mená sú anonymizované, pozn. red) išla zatvárať okno a našli sme ju zvesenú dole z postele na fixačnom páse, ktorý bol zapnutý. Pre sústavné preskakovanie bočnice a demontovanie fixačného pásu (…) dali sme jej magnetický,“ píše sa v knihe hlásení samotného zariadenia.
Kontrolóri po preštudovaní záznamov v knihe hlásení konštatovali, že pomôcky, ktoré sa majú používať len v určitých prípadoch na zabránenie úrazu, sa v Prievidzi používali na to, aby seniorom znemožnili pohyb. Spomínané bočnice na posteli mohli pritom klientom spôsobiť väčší úraz, ako keby tam neboli: pri ich preliezaní môžu totiž spadnúť z ešte väčšej výšky.
Nedostatočná hygiena a stravovanie
Ministerská kontrola odhalila porušenie dovedna štyroch odsekov ústavy a vyše 20 odsekov rôznych paragrafov viacerých zákonov vrátane Občianskeho zákonníka, zákona o sociálnych službách či o sociálnej práci. V správe sa píše aj o prenikavom zápachu moču v dôsledku nesprávnej hygieny. Kontrolóri priamo na mieste zistili, že imobilní klienti mali tekutiny naliate v pohárikoch alebo plastových fľašiach, ale nemohli na ne dočiahnuť. „Pre prijímateľov s poruchou hybnosti a citlivosti hornej končatiny bolo nemožné, aby na tekutinu dočiahli. Títo prijímatelia nemali možnosť sa napiť.“
V knihe hlásení samotného zariadenia skončila napríklad aj nasledovná poznámka: „Dcéra si praje, aby mala p. X celý deň otvorené dvere a aby mala prisunutý servisný stolík, aby sa mohla napiť, keď je smädná.“ Kontrolóri zhodnotili, že stravovanie a dodržiavanie pitného režimu neprebieha na odbornej úrovni a vo všeobecnosti sa v zariadení neprihliada na potreby jednotlivých seniorov. Klientov podľa autorov správy vysádzali do kresla iba v určitom čase, podľa harmonogramu. Domovy sú pritom povinné vysadiť či meniť polohu seniora podľa jeho vlastných potrieb. Za nedostatočné označili kontrolóri aj prebaľovanie, ktoré bolo na takej slabej úrovni, že niektorým klientom spôsobovalo kožné problémy.
Problémom bolo aj poskytovanie ubytovania v priechodných izbách či izbách, ktoré mali menej než zákonom stanovených desať metrov štvorcových.
Nedostatočná kvalifikácia zamestnancov
Ministerstvo práce tiež zistilo, že nie všetci z 98 zamestnancov zariadenia mali potrebnú kvalifikáciu: „Nebolo dostatočne preukázané plnenie potrebných kvalifikačných predpokladov niektorých zamestnancov na vykonávanie pracovných odborných činností v oblasti sociálnych služieb.“ Príkladom je sanitárka, ktorá spĺňala podmienky na ošetrovateľku či ergoterapeutka s absolvovanou vysokoškolskou školou, ale bez vzdelania potrebného pre ergoterapeutického pracovníka. Viaceré pochybenia však boli len formálne. Kontrola však odhalila chaos, ktorý v zariadení panoval.
Reakcia mesta a zodpovednosť
Mesto Prievidza, ktoré je zriaďovateľom zariadenia, tvrdí, že o škandalóznych pomeroch v domove netušilo. Vedenie mesta trvá na tom, že o katastrofálnych pomeroch v zariadení nevedelo. Hoci sa tak stalo ešte pred prevalením prvých podozrení, pričom Fodor dostal štyristoeurovú odmenu ako darček pri príležitosti 50. narodenín, mesto rozdávalo z verejných peňazí bez znalosti situácie či skutočných zásluh riaditeľa. Odmeny navyše dostali aj zamestnanci zariadenia, a to za zvládnutie prvej vlny pandémie. V akej výške, mesto nezverejnilo.
Radnica na čele s primátorkou Katarínou Macháčkovou (Spolu) zatiaľ nepovedala, či a akú zodpovednosť vyvodí za preukázané zaobchádzanie so seniormi voči vedeniu zariadenia. Keď sa redakcia Aktuality.sk zaujímala o situáciu v zariadení v apríli tohto roka, vedenie mesta nás ubezpečovalo, že odsudzuje každé násilie páchané na starších ľuďoch. „Určite netolerujeme žiadne hrubé a nevhodné správanie zamestnancov v zariadení pre seniorov. Po prešetrení všetkých sťažností sa vždy rázne koná,“ odpísal vtedy hovorca radnice Ďureje.
Ako často mesto kontrolovalo zariadenie či aké opatrenia prijalo na odstránenie zistených pochybení, sa však nedozvedeli. Vedenie Prievidze sa vyhlo aj odpovedi na priväzovanie seniorov. „Na vysvetlenie záverov z kontrolnej správy ako uväzovanie klientov atď. sa pokojne obráťte na vrchnú sestru zariadenia,“ odkázal nám hovorca mesta Ďureje. Riaditeľ zariadenia Fodor tvrdí, že po kontrole prijal 30 opatrení, ktoré s výnimkou zabezpečenia bezbariérovosti nešpecifikoval. Argumentoval, že zariadenie „čaká na protokol o výsledku monitoringu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a polície. Na základe tohto vyvodí sankcie a pracovnoprávnu zodpovednosť.“
Nekomunikácia so župou a prokuratúrou
Trenčiansky samosprávny kraj dostal ešte koncom apríla žiadosť z kancelárie prezidentky, na ktorú sa obrátil neznámy občan s podozrením, že v zariadení dochádza k porušovaniu zákonov. Trenčianska župa následne postúpila podnet na ministerstvo práce. Po výsledkoch kontroly požiadal kraj vedenie mesta o vysvetlenie vrátane konkrétnych opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Odpoveď ani po troch týždňoch nedostal. Župe na otázky týkajúce sa škandalóznych pomerov neodpovedá ani samotné zariadenie pre seniorov.
Ministerstvo zároveň podalo na Generálnu prokuratúru podnet na preverenie dodržiavania zákonnosti pri poskytovaní sociálnych služieb.
Moderná architektúra na Slovensku (TV film)
Karanténa len naoko a financovanie služieb
Mlčanie však nie je jediným problémom domova. Počas víkendu bola pred bránou zariadenia na ulici J. Okáľa celkom rušno. Pri bráne sa zhovárala skupina piatich ľudí. Po skončení rozhovoru si trojica seniorov zobrala od ženy s mladíkom obedáre a s igelitovými taškami sa vrátila do domova. O niekoľko minút neskôr sa starší muž spoza bránky zvítal s mladou matkou s dieťaťom, zobral si obedár aj igelitku a odkráčal do zariadenia. Hoci pre pandémiu sú zakázané akékoľvek návštevy, príbuzní klientov ani vedenia domova to zrejme neriešia.
Klienti si podľa cenníka za poskytovanie služieb v zariadení platia. Pri najmenšom stupni odkázanosti zaplatia za sociálnu službu 55 eur, pri najvyššom 119. Ceny za izby sa pohybujú od 84 do 242 eur mesačne, za stravu je to zhruba 125 - 130 eur podľa toho, či je človek diabetik alebo nie. Príplatky sú za používanie vlastnej televízie, kanvice či mikrovlnky, ale aj za rôzne liečebné rehabilitácie. Zariadenie pre seniorov poskytuje celodennú starostlivosť, 24 hodín denne.