Príjmy zo závislej činnosti sú dôležitou súčasťou daňového systému Slovenskej republiky. Nie všetky príjmy sú však automaticky zdaňované. Niektoré z nich sú od dane oslobodené alebo dokonca nie sú predmetom dane. V tomto článku sa budeme venovať príjmom zo závislej činnosti (t. j. zo zamestnania), ktoré sú oslobodené od dane a ktoré nie sú predmetom dane.
Daňová povinnosť a príjmy zo závislej činnosti
Podľa § 32 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) má povinnosť podať daňové priznanie a odviesť daň daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy, ktoré presahujú 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a).
V roku 2018 to znamenalo, že ak jeho zdaniteľné príjmy presiahli sumu 1915,01 €, alebo ak vykazuje daňovú stratu, daňovník mal povinnosť podať daňové priznanie. Daňovník však nemá povinnosť podať daňové priznanie, ak dosiahol príjmy, ktoré síce presahujú zákonom stanovenú hranicu, ale sú od dane oslobodené alebo predmetom dane nie sú. Z príjmov zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, daňovník neodvádza daň z príjmov.
Príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane
Z nižšie uvedených príjmov sa daň neplatí, a to bez ohľadu na ich výšku.
Ktoré príjmy zo závislej činnosti nie sú predmetom dane z príjmov v roku 2018?
Podľa § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane:
- Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
- Suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ (napr. preddavok na nákup tovaru).
- Suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca (napr. zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, pri ktorom sa predpokladá, že bude vykonávať prácu v zahraničí dlhšie ako šesť kalendárnych mesiacov, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela, detí, so sťahovaním vecí alebo poskytnutie komerčného zdravotného poistenia a pod.).
- Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov (náhrada sa poskytuje za podmienok dohodnutých v kolektívnej alebo pracovnej zmluve).
- Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovný odev, uniforma), vrátane ich udržiavania, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely (platí aj pre plnenia, ktoré sú poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa § 53 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“).
- Iné príjmy uvedené v § 5 ods. 5 a ods. 6.
Príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane
Ktoré príjmy zo závislej činnosti sú oslobodené od dane v roku 2018?
Podľa § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené tieto príjmy:
- Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
- Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ (zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného, ktoré sa poskytuje pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín).
- Náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi.
- Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktorá súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, taktiež aj takéto plnenie poskytnuté manželovi alebo manželka zamestnanca a deťom, ktoré sa považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky, či manžela.
- Poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktorý platí zamestnávateľ za zamestnanca.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (predovšetkým úmrtie príbuzného v priamom rade, t.j. súrodenec a manžel) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. Táto sociálna výpomoc má byť poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu a vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
- Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
- Náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.
- Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, ktorý plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Toto oslobodenie neplatí, ak ide o príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, či z ďalšej podobnej činnosti a príjmy z činností, ktoré sú vykonávané v stálej prevádzkarni.
Oslobodené nepeňažné plnenia v roku 2018
Od dane z príjmov sú v roku 2018 oslobodené tieto nepeňažné plnenia:
- Nepeňažné plnenie (produkty vlastnej výroby poskytnuté zamestnávateľom, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba) najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov.
- Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť (z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do majetku spoločnosti). Ide o nepeňažné plnenie vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu, ak dosiahne v úhrne výšku ustanovenú zákonom.
Oslobodené peňažné plnenia v roku 2018 (účinné od 1.5.2018)
Od dane z príjmov sú v roku 2018 oslobodené tieto peňažné plnenia:
- Suma peňažného plnenia (za prácu pri príležitosti letných dovoleniek zamestnancovi, zamestnancovi štátnej služby a zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme) vyplatená v termíne (mesiac jún príslušného kalendárneho roka) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov. Podmienkou na oslobodenie takéhoto príjmu je, že suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov. Tzv. 13. plat, čiže peňažné plnenie vyplatené v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka, bude oslobodené od dane počnúc vyplateným peňažným plnením v mesiaci jún 2019. Z uvedeného vyplýva, že 13. plat vyplatený v mesiaci jún 2018 nebude od dane oslobodený a z plnej výšky sa bude platiť daň.
- Suma peňažného plnenia (za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov zamestnancovi, zamestnancovi štátnej služby a zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme) vyplatená v termíne (mesiac december príslušného kalendárneho roka) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov. Podmienkou na oslobodenie takéhoto príjmu je, že suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 48 mesiacov. Tzv. 14. plat, čiže peňažné plnenie vyplatené v mesiaci december príslušného kalendárneho roka, bude oslobodené od dane počnúc vyplateným peňažným plnením v mesiaci december 2018. Toto peňažné plnenie bude oslobodené od dane z príjmov už v decembri 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bol zamestnancovi vyplatený aj 13. plat.
Sociálna výpomoc a práceneschopnosť (PN)
V tomto článku sa zameriame na to, ako sa posudzuje práceneschopnosť (PN) v kontexte príjmov zo závislej činnosti a aké sú pravidlá pre zdaňovanie sociálnej výpomoci poskytovanej zamestnávateľom počas PN. Zamestnávatelia majú možnosť poskytovať zamestnancom sociálnu výpomoc z prostriedkov sociálneho fondu.
Daňové aspekty sociálnej výpomoci pri PN
Kľúčovým aspektom pri poskytovaní sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu je jej zdaňovanie. V tomto smere je dôležité rozlišovať, či práceneschopnosť zamestnanca presiahla určitú dobu trvania.
- Oslobodenie od dane: Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
- Limit oslobodenia: Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená.
- Poskytnutie výpomoci len jedným zamestnávateľom: Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia: Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.
Tvorba a použitie sociálneho fondu
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Príspevky z fondu môže poskytnúť zamestnancom, rodinným príslušníkom zamestnancov, poberateľom dôchodku alebo odborovej organizácii. Sociálny fond sa tvorí najmä:
- z povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov,
- z ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov,
- z ďalších zdrojov fondu (napr. z darov, dotácií, z použiteľného zisku zamestnávateľa, atď.).
Zamestnávateľ by mal určiť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zásady tvorby a použitia sociálnej fondu. Prostriedky zo sociálneho fondu by mali byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov, ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca.
Peňažná pôžička zamestnancovi zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi návratnú peňažnú pôžičku z prostriedkov sociálneho fondu. Ak by za rovnakých alebo obdobných podmienok poskytla niektorá z komerčných bánk zamestnancovi pôžičku, zamestnávateľ by bol povinný zdaniť zamestnancovi fiktívny úrok, ktorý by zamestnanec musel zaplatiť, keby si bral pôžičku z banky.
Zdaniteľné príjmy a ich posudzovanie
Nie všetky príjmy sú automaticky oslobodené od dane. Je dôležité správne posúdiť, či ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
Odmena za produktívnu prácu žiaka
Príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov je aj odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Ak zamestnávateľ vyplatil mimoriadnu odmenu žiakovi v rámci produktívnej práce, aj túto možno považovať za príjem vymedzený podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Príjmy na základe mandátnej zmluvy
Príjmami zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov aj príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu. Príjem dosiahnutý aj na základe inej ako pracovnej zmluvy môže mať charakter príjmu zo závislej činnosti, ak práca bude vykonávaná vo vzťahu nadradenosti a podradenosti platiteľa, podľa pokynov a príkazov platiteľa, práca bude vykonávaná v pracovnom čase zamestnávateľa a pod.
Finančný príspevok na uspokojenie základných životných podmienok
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjem zo závislej činnosti považujú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy. To znamená, že ak na základe projektu nezamestnaní /resp. bezdomovci dodržiavajú pokyny právnickej osoby - neziskovej organizácie pri čistení brehov Dunaja a za výkon práce je im vyplácaná odmena/ resp. finančný príspevok, tento sa považuje (podľa uvedeného ustanovenia § 5 zákona) za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Právnická osoba sa považuje za zamestnávateľa - platiteľa dane a príjemcovia finančných príspevok za zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť zdaňovať uvedený príjem preddavkovo (podľa § 35 zákona), a to v mesiaci vyplatenia zdaniteľného príjmu. Odvod preddavkov je povinný vykonať do 5 dní po ich zrazení. Rovnako má povinnosť (podľa § 49a zákona) registrovať sa u miestne príslušného správcu dane - daňového úradu podľa sídla právnickej osoby, a to najneskôr do konca mesiaca, nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň.
Podiel na zisku (dividenda) vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní
V zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016. Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31.12.2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca.
Keďže ide o podiely na zisku za rok 2016 vyplatené v roku 2025 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, tieto podiely sú vylúčené z predmetu dane v nadväznosti na § 52zi ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Odmena konateľa
Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka odmenu konateľovi spoločnosti. Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, zamestnávateľom je spoločnosť s ručením obmedzeným. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkom na daň pri jej vyplatení.
Náhrada mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru
Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň. Ak tento bývalý pracovník neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa (za predpokladu, že nie je poberateľom starobného dôchodku od 1.1.2025 a skôr) a podpíše tlačivo “Vyhlásenie k zdaneniu príjmov...“ uplatní sa pri zdanení náhrady mzdy v mesiaci jej vyplatenia nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 479,48 eur. Ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní daňovník pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti za rok 2025 pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. pri podaní daňového priznania. Náhrada škody - vyplatenie úroku z omeškania je príjmom od dane oslobodeným v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Vrátené poistné z dôvodu priznania invalidného dôchodku
V mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa vráti poistné za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, suma vráteného poistného bude zdaniteľným príjmom zamestnanca (aj bývalého), ktorý zdaní zamestnávateľ preddavkom na daň v úhrne jeho príjmov v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci vrátenia poistného. Zrazený preddavok bude súčasťou preddavkov uvádzaných v mesačnom prehľade za príslušný kalendárny mesiac, zvýši sa výška preddavku (na r. 0 prehľadu za príslušný kalendárny mesiac bude započítaná celá suma vráteného poistného a na r. 1 preddavok z úhrnu príjmov, t. j. vrátane celého vráteného poistného), čím sa príjem daňovo vysporiada. Prehľady za kalendárne mesiace rokov 2023 a 2024 boli vyplnené a podané v súlade so skutočnosťou, ktorá v nich nastala. Tzn., že nie je potrebné zasielať opravné prehľady ani hlásenie za rok 2023, 2024.
V prípade, že ide o bývalú zamestnankyňu, ktorej za rok 2023 a 2024 bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň, poisťovňou vrátené poistné je zdaniteľným príjmom bývalej zamestnankyne v roku 2025. Tento príjem zdaňuje zamestnávateľ v čase vyplatenia (v roku 2025 v mesiaci vyplatenia preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov), bez ohľadu na to, že ide o vrátené poistné (preplatok) za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré ovplyvnilo základ dane v týchto rokoch. V súlade s § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ vystaví Potvrdenie o príjme za rok 2025. V tlačive bude na r. 1 uvedený ako vyplatený príjem suma vráteného poistného, na r. 02 poistné (ak sa z tohto príjmu platí) a na r. 04 zrazený preddavok na daň.
Nezdaniteľné časti základu dane
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti, medzi ktoré patrí aj suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela).