Započítavanie príspevkov SZČO do príjmov a ich zdaňovanie

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa počas svojej podnikateľskej činnosti môžu stretnúť s rôznymi príspevkami a dotáciami. V súvislosti s týmito príspevkami často vyvstáva otázka, či sú predmetom dane a či sa započítavajú do príjmov. Vo všeobecnosti platí, že dotácie poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu EÚ a iných zdrojov sú predmetom dane a sú zdaniteľným príjmom.

Pri posudzovaní, či je príspevok poskytovaný SZČO s poklesom tržieb v období pandémie predmetom dane a či je zdaniteľným príjmom, sa postupuje podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. "Od dane sú oslobodené ... plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (podľa zákona č. 5/2004 Z. z.)."

Pritom je jedno, ako SZČO účtuje, resp. či si vedie daňovú evidenciu alebo uplatňuje paušálne výdavky, pretože nejde o dotáciu v zmysle § 17 ods. 3 písm. f) resp. písm. h) zákona o dani z príjmov. Na účely zisťovania výšky poklesu tržieb - jednak pri testovaní, či SZČO má odklad splatnosti odvodov - jednak pri stanovení výšky príspevku podľa projektu "Prvá pomoc" za aktuálny mesiac - sa príspevok do "tržby" nezapočítava, pretože v prípade SZČO sa za "tržbu" považuje príjem z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Podľa nariadenia vlády, ktoré vláda schválila 20.5.2020, sa príspevok nezapočítava do tržby.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti

V tejto súvislosti si pripomeňme príspevky, ktoré dostávajú niektoré SZČO z úradov práce na pomoc pri začatí podnikania. Ak dostane fyzická osoba príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, postupuje sa rovnako podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. Avšak na uvedený príspevok sa vzťahuje výnimka. Čiže príspevok pre SZČO prijatý podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti na rozbeh podnikania nie je oslobodený od dane z príjmov. Ide o zdaniteľný príjem SZČO.

Podmienky poskytnutia príspevku na SZČ

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním alebo vykonávaním SZČ UoZ, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa.

Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc (podľa príslušnej Schémy minimálnej pomoci) vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej SZČ. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu.

Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku na SZČ podľa § 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, v ktorej sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Použitie a vyplácanie príspevku

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ uvedených v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania SZČ, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody (odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania SZČ), t. j. odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ a zvyšnú časť príspevku.

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

Výška príspevku na SZČ od 1.7.2024:

Daňové povinnosti SZČO

Všetky SZČO, či už majú podnikanie ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť, musia raz ročne zaplatiť daň z príjmov. Po prechode na živnosť vás čaká množstvo nových povinností - jednou z nich je aj samostatné podanie daňového priznania a zaplatenie dane. Daňové priznanie ako SZČO podávate vždy, bez ohľadu na to, či svoje podnikanie vykonávate ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť (teda popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej a podobne). A to aj v prípade, že je vaša výsledná daňová povinnosť nulová.

V daňovom priznaní musíte uviesť všetky vaše príjmy. A to aj napriek tomu, že ste v priebehu roka prostredníctvom zamestnávateľa zo mzdy odvádzali preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Nezabudnite si od vášho zamestnávateľa vyžiadať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (zamestnávateľ by vám ho však mal poskytnúť automaticky zo zákona), pokiaľ ste okrem prevádzkovania živnosti v priebehu roka pracovali na pracovný pomer alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ide o povinnú prílohu daňového priznania.

Výpočet základu dane

Základ dane z príjmov fyzickej osoby sa skladá z piatich tzv. čiastkových základov dane.

1. čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP)
2. čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ZDP)
3. čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku (§ 7 ZDP)
4. čiastkový základ dane z ostatných príjmov (§ 8 ZDP)
5. osobitný základ dane z príjmov z kapitálového majetku (napr. podiel na zisku)

V podvojnom účtovníctve sa základ dane z príjmov určí ako súčet výnosov, od ktorých odpočítate náklady a výsledok ešte upravíte o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky. Pri jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii musíte starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky.

Po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, ktoré je v prípade fyzických osôb zhodné s kalendárnym rokom, vyčíslite všetky príjmy za uplynulý rok. Ak fakturujete online, napríklad prostredníctvom služby iDoklad, ročné príjmy vidíte ihneď. Následne z celkovej výšky príjmov vypočítajte, koľko činia výdavky.

Paušálne výdavky

Paušálne výdavky sú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac vo výške 20 000 eur. K takto vypočítaným paušálnym výdavkom môžete ešte pripočítať zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré ste boli povinný v súvislosti s vašimi príjmami platiť. Ak napríklad zarobíte 15 000 eur za rok, potom vaše výdavky pri uplatnení paušálnych výdavkov vo výške 60 % činia 9 000 eur.

Nezdaniteľné časti základu dane

Od vypočítaného základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti si ďalej môžete odpočítať tzv. nezdaniteľné časti základu dane.

1. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa znižuje o sumu vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.
2. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. III. pilier) a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt musia byť súčasne splnené tieto podmienky: a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013, alebo na základe zmluvy uzatvorenej podľa osobitného predpisu, alebo príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt zaplatil daňovník na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte, b) daňovník nie je poberateľom dôchodku, c) suma zaplatených príspevkov je v úhrne najviac do 180 eur ročne.

Daňové bonusy a preddavky

Vypočítaná daň nie je výslednou sumou, ktorú štátu zaplatíte. Môžete si totiž ešte uplatniť daňové bonusy. Pozor - nárok na všetky daňové bonusy je nutné preukázať v prílohách daňového priznania. Za vyživované dieťa, na ktoré je možné si uplatniť daňový bonus, sa považuje nezaopatrené dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.

Kópia rodného listu dieťaťa, výpisu z rodného listu dieťaťa, dokladu o osvojení dieťaťa, dokladu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo sobášneho listu a ak dieťa navštevuje školu v zahraničí, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Ak však už tieto doklady boli predložené daňovému úradu (napríklad pri podaní daňového priznania za uplynulé roky) a nedošlo k zmene údajov v nich uvedených, tak ich nie je potrebné znovu prikladať k daňovému priznaniu.

Ak vám na základe daňového priznania vychádza posledná známa daňová povinnosť vyššia ako 5 000 eur, potom vám vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov. „Ide o rozloženie úhrad daňovej povinnosti do niekoľkých splátok v priebehu roka,“ upozorňuje daňová poradkyňa Lucie Kořínková. „Ak začínate s podnikaním, je dobré už dopredu myslieť na skutočnosť, že vám po uplynutí zdaňovacieho obdobia vznikne povinnosť platiť daň z príjmov.

Príklad výpočtu dane pre SZČO

Pán Orieška, IT špecialista, začal v roku 2025 podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba. Jeho celkové príjmy za rok 2025 predstavovali 33 000 eur. Rozhodol sa, že výdavky bude uplatňovať percentom z príjmov.

• Príjmy: 33 000 €
• Paušálne výdavky (60 % z príjmov): 19 800 €
• Čiastkový základ dane: 33 000 € - 19 800 € = 13 200 €
• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka: 5 753,79 €
• Základ dane: 13 200 € - 5 753,79 € = 7 446,21 €
• Výsledná daň (15 % zo základu dane): 7 446,21 € * 0,15 = 1 116,93 €

Výsledná daň vo výške 1 116,93 eura, ktorú je nutné zaplatiť daňovému úradu.

Termíny podávania daňového priznania a platby

Ako SZČO podávate daňové priznanie typ B. Pri SZČO je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, preto lehota na podanie daňového priznania vychádza do 31. marca. Lehota sa môže predĺžiť:

• najviac o tri celé kalendárne mesiace, teda do 30. júna, ak daňovník oznámi daňovému úradu predĺženie lehoty,
• najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, teda do 30. septembra.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je potrebné oznámiť daňovému úradu na príslušnom formulári do uplynutia riadnej lehoty na podanie daňového priznania, teda do 31. marca.

Číslo účtu, na ktoré je potrebné daň z príjmov zaplatiť, je jedinečné pre každého daňovníka. Skladá sa z predčíslia označujúceho druh dane, základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a identifikačného kódu Štátnej pokladnice. Platbu dane z príjmov je potrebné označiť aj variabilným symbolom. Ak tak neurobíte a daňové priznanie podáte inak (napríklad v papierovej podobe), tak vás daňový úrad vyzve, aby ste ho podali správnym spôsobom a určí vám lehotu, v ktorej tak musíte urobiť.

Zahrňovanie dotácií do základu dane

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov, zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.

Príklad 1: Dotácia na prevádzkové výdavky

Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.

Príklad 2: Dotácia na obstaranie majetku

Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.

Príklad 3: Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške jej čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j. 1 200 eur.

Príklad 4: Skončenie podnikania a nepoužitá dotácia

Živnostníčka dostala z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR) dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 zákona.

Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP podnikateľa

Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvy o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom. Otázkou je či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok.

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp. v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na úhradu iných daňových výdavkov.

Podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, zahrnie prijatý príspevok do základu dane v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príspevku na úhradu výdavku (odmeny) pracovného asistenta.

Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 zákona.

Čo sú daňové výdavky pre živnostníkov a SZČO?

Daňovým výdavkom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11. Zákon o dani z príjmov § 19 ods. 2 písm. definuje, aké výdavky sú daňovo uznateľné. Pre živnostníkov a SZČO ide o osoby, dosahujúce tzv. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník sa môže rozhodnúť, že nebude viesť účtovníctvo ani daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov (čo je časté u živnostníkov, ktorí nevykonávajú zložitejšie činnosti alebo nemajú veľký počet operácií) a uplatní si výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) za príslušné zdaňovacie obdobie a rozhodnú sa, že neuplatnia preukázateľné daňové výdavky.

Typy daňových výdavkov

• Odvody: Odvody patria jednoznačne medzi daňové výdavky živnostníkov (SZČO). Daňovník môže odpočítať celú výšku preukázateľne zaplatených odvodov.
• Motorové vozidlá: K daňovým výdavkom patria pohonné látky, poistenie motorových vozidiel (napr. havarijné poistenie a iné), daň z motorových vozidiel, výdavky na technickú a emisnú kontrolu, iné výdavky súvisiace s autom, ak ho živnostník využíva na podnikanie.
• Bývanie a kancelárske priestory: Väčšina živnostníkov využíva pre svoje podnikanie vlastný byt či dom. Ak živnostník podniká z domu, môže si do výdavkov uznať aj pomernú časť nákladov na prevádzku domácnosti (napr. za elektrinu, plyn, platby do fondu opráv), ale len pomerne, podľa rozumne stanovených kritérií (napr. pomer podlahovej plochy využívanej na podnikanie k celkovej podlahovej ploche nehnuteľnosti). Taktiež si môže do daňových výdavkov zahrnúť aj časť plateného nájomného, vždy podľa percenta, resp. pomeru, v ktorom sa nehnuteľnosť využíva na podnikateľskú činnosť.
• Stravovanie: K výdavkom živnostníkov patria aj výdavky na stravovanie, tzv. stravné. Od 1.9.2022 si môže daňovník nárok uplatniť stravné za každý odpracovaný deň.
• Telekomunikačné a IT služby: Medzi výdavky SZČO patria aj poplatky za telefón, paušál, internet a pod., ak súvisia s podnikaním.
• Nákup majetku: Daňovým výdavkom je v čase kúpy drobný hmotný majetok (použiteľnosť dlhšia ako rok, ale obstarávacia cena nepresahuje 1 700 eur) alebo hmotný majetok do 1 700 eur. Pri majetku s obstarávacou cenou nad 1 700 eur sa uplatňujú odpisy.
• Reprezentácia a reklamné predmety: Tieto náklady môžu byť daňovými výdavkami a je možné uplatniť DPH.

tags: #zapocitava #sa #prispevok #na #szco #do