Ochrana zdravia pri práci je základným právom zamestnanca, avšak zamestnávateľ má obmedzené možnosti získavania informácií o jeho zdravotnom stave. Zamestnávateľ nemá priamo právo na informácie o zdravotnom stave zamestnanca, iba sprostredkovane. Právo na ochranu života a zdravia je jedným zo základných práv ľudského jedinca, jeho súčasťou je ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci (BOZP).
Prístup k informáciám a zdravotná dokumentácia
Nakladanie so zdravotnou dokumentáciou upravuje zákon o zdravotnej starostlivosti. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú vo forme výpisov revíznym lekárom zdravotných poisťovní, zdravotníckym zariadeniam a orgánom, ktoré posudzujú zdravotný stav na účely sociálneho zabezpečenia, alebo zdravotnú spôsobilosť na výkon služby v ozbrojených zboroch a ďalej inšpektorátom práce na účely vyšetrovania pracovných úrazov a chorôb z povolania a príslušným orgánom, ktoré posudzujú zdravotný stav na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.
V žiadnom prípade nesmie zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca vyžadovať predloženie lekárskej správy, ktorá obsahuje citlivé osobné údaje týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Lekár by na potvrdenie nemal uvádzať dôvod návštevy zamestnanca alebo jeho diagnózu ako údaj o jeho zdravotnom stave, pretože ide o citlivý osobný údaj.
Legislatívny rámec BOZP
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci upravuje vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Význam predmetu zákona je najmä v kontexte Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Povinnosť preradenia zamestnanca na inú prácu
Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku nie je spôsobilý naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu. Pri preradení zamestnanca zamestnávateľ musí prihliadať najmä na to, aby nová pozícia zamestnanca bola vhodná najmä z hľadiska jeho kvalifikácie a zároveň, aby zodpovedala jeho zdravotnej spôsobilosti.
| Situácia | Povinnosť zamestnávateľa |
|---|---|
| Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti | Preradiť zamestnanca na inú vhodnú prácu |
| Choroba z povolania | Preradiť zamestnanca alebo ukončiť pracovný pomer |
| Návšteva lekára (prekážka v práci) | Poskytnúť pracovné voľno na nevyhnutný čas |
Skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov
Ak zamestnávateľ pre zamestnanca nebude mať vhodnú prácu, na ktorú by ho mohol preradiť, môže mu dať výpoveď. Ak Vás zamestnávateľ po predložení lekárskeho posudku do 15 dní nepreradí na inú prácu, a Vy naďalej nemôžete vykonávať doterajšiu prácu bez toho, aby Vám hrozilo vážnejšie poškodenie zdravia, môžete dať zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť urobené písomne a musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to dostatočne určito, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi.
Návšteva lekára ako prekážka v práci
Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci. V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, a to v prípade, že sa návšteva lekára nedala absolvovať mimo pracovného času. Zamestnávateľ nemôže obmedzovať tento limit napríklad maximálne na 4 hodiny, ak lekár potvrdí dlhšiu dobu nevyhnutnú na vyšetrenie.