Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku pre zamestnávateľov nad 25 zamestnancov

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované a upravené legislatívou. Cieľom zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je vyrovnať znevýhodnenie na trhu práce, motivovať firmy k inklúzii a zároveň umožniť, aby si zamestnávatelia splnili zákonné povinnosti čo najpraktickejšie.

Definícia a postavenie občana so zdravotným postihnutím v pracovnom práve

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité správne definovať pojem "občan so zdravotným postihnutím". V pracovnom práve sa za takého považuje občan uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Občan so ZP preukazuje zamestnávateľovi invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodnutím, alebo potvrdením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

Dôležité je rozlišovať túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.

Legislatívny rámec a povinnosti zamestnávateľa

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektora. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím (ďalej len „občana so ZP“) upravuje § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov.

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný:

• zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach,
• umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie,
• vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená,
• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti,
• poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.

Výpočet povinného podielu

Na účely výpočtu povinného podielu sa do celkového počtu zamestnancov započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere. Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so ZP, ktorý má mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyššiu ako 70%, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP započítava ako keby zamestnával troch takýchto občanov so ZP. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%) sa teda počíta za troch.

Výpočet povinného podielu sa vykonáva k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ nepreukáže v stanovenej lehote splnenie povinností, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o uložení povinnosti zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu.

Príklad na výpočet počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ dňa 15. decembra 2021 zamestnával 20 zamestnancov. Z toho sa vypočíta povinný podiel 3,2%, čo je 0,64. Výsledok sa zaokrúhľuje na celé číslo smerom nahor, čo bude 1. Zamestnávateľ v tomto prípade mal k 15. decembru 2021 povinnosť zamestnávať 1 občana so zdravotným postihnutím. Ak by mal zamestnávateľ 30 zamestnancov, povinný podiel by bol 0,96, čo po zaokrúhlení nahor je 1. Ak by mal 40 zamestnancov, povinný podiel by bol 1,28, čo po zaokrúhlení nahor je 2.

Náhradné plnenie

Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so ZP plniť aj náhradným plnením v zmysle § 64 zákona o službách zamestnanosti, a to zadaním zákazky chránenej dielni, chránenému pracovisku zriadenému ZP občanom, resp. integračnému podniku. Zákazka na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením. Na naplnenie účelu tohto náhradného plnenia je nevyhnutné zadať zákazku a odobrať tovar, resp. prijať službu.

Výška zákazky na započítanie jedného ZP občana je v rozsahu 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za 1. až 3. štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak ide o dodanie tovaru. Pri prijatí služby je to 0,7 násobok celkovej ceny práce. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty. Na preukázanie náhradného plnenia je potrebné predložiť faktúry, doklad o zaplatení a fotokópiu rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, resp. integračného podniku, ktorý realizoval zákazku.

Príklad na výpočet občanov so zdravotným postihnutím započítaných zákazkou

Zamestnávateľ v priebehu roka 2021 nakúpil od chránených dielní výrobky v hodnote 3 000 eur (z toho 2 500 eur cena bez DPH). Zamestnávateľ je platiteľom DPH a z nakúpených výrobkov si môže odpočítať DPH vo výške 500 eur. Z ceny zákazky vo výške 2 500 eur tvorili výrobky zhotovované chránenými dielňami 2 000 eur a výrobky nezhotovované chránenými dielňami 500 eur (iba nakupované a ďalej bez zmeny predávané). Do celkovej sumy platieb za nadobudnuté výrobky sa preto započíta 2 000 eur za výrobky zhotovované chránenými dielňami a 50 eur za výrobky nezhotovované chránenými dielňami (za výrobky v hodnote 500 eur nezhotovované chránenými dielňami sa započíta 10 %). Celková suma platieb za nadobudnuté výrobky a prijaté služby v roku 2021 bola 2 050 eur. Výška zákazky na jedného občana so zdravotným postihnutím v roku 2021 je 1 185 eur. To znamená, že zamestnávateľ si môže započítať 2 050 / 1 185 = 1,73, po zaokrúhlení matematicky to sú 2 občania so zdravotným postihnutím.

Odvod za neplnenie povinného podielu

V prípade, že zamestnávateľ nezamestnáva občana so ZP a túto povinnosť neplní ani náhradným plnením, je povinný za každého občana so ZP, ktorý zamestnávateľovi chýba do splnenia povinného podielu, najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Ako variabilný symbol zamestnávateľ uvádza IČO svojej spoločnosti, ako špecifický symbol uvádza: 6521 a konštantný symbol: 0058. Odvod sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Ak zamestnávateľ nepreukáže v stanovenej lehote splnenie povinností, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o uložení povinnosti zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu. V takomto prípade hrozí aj pokuta do výšky 33 193,91 eura.

Výhody a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné. Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami a úľavami.

Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v minimálnych preddavkoch na zdravotné poistenie pre SZČO (od 1. januára 2025)

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

• Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
• Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

tags: #zamestnavanie #ztp #nad #25 #zamestnancov