Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote ho nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, zamestnávanie zdravotne postihnutých je rôzne podporované. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 garantuje občanom so zdravotným postihnutím právo na pomoc štátu pri zabezpečovaní ich prípravy na povolanie alebo zamestnanie a pri ich pracovnom uplatnení.
Kto je občan so zdravotným postihnutím?
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Dôležité je rozlišovať medzi pojmami osoba so zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý, ktoré nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.
Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
Za zamestnanca so zdravotným postihnutím je podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce považovaný zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, Zákonník práce a ďalšie súvisiace predpisy.
Zákonom č. 151/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. Dňa 05.10.2022 bol v MPK zverejnený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Cieľom návrhu zákona je posilniť zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom zmeny právnej úpravy, ktorá umožňuje zamestnávateľovi splniť povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu aj prostredníctvom zadania zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Návrh zákona vychádza z aplikačnej praxe z dôvodu, že stanovuje výhodnejšie podmienky na zákazky na poskytnutie služby. Návrh zákona zavedie výhodnejšie podmienky pre zákazky na poskytnutie služby. Zatiaľ čo výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím v prípade zákazky na dodanie tovaru zostáva vo výške 0,8-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve, výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím v prípade zákazky na poskytnutie služby bude po novom stanovená vo výške 0,7-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a zmien):
- zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch.
- viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.
- poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2024.
- zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
- prispôsobiť pracovné miesto a pracovné podmienky zamestnancom so zdravotným postihnutím.
- ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2023 predkladané do 31. 03. 2024. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 predkladané najneskôr do 31. 03. 2026.
Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je už možné len elektronicky a to, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Zamestnávateľ preukazuje splnenia tzv. povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím. T. j. preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. splnenia tzv. náhradného plnenia pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. 03. nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom:
- doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti,
- doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Podpora zamestnávania ZŤP - príspevky
Štát sa snaží podporovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych finančných príspevkov a iných nástrojov. Cieľom je motivovať zamestnávateľov k vytváraniu pracovných príležitostí pre túto skupinu obyvateľstva a zabezpečiť im rovnaké príležitosti na trhu práce.
Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
Konkrétne:
- ak je priemerný mesačný zárobok zamestnanca - nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, príspevok predstavuje 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
- ak je priemerný mesačný zárobok zamestnanca - vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, príspevok predstavuje 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom (v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto) a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1.9.2025 môže zamestnávateľ podať Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona č. 5/2004 Z. z.
Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.
Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. energie, nájomné a pod.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Príspevok na činnosť pracovného asistenta
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Ďalšie benefity a úľavy
Odvody do zdravotnej poisťovne
Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Rekvalifikácia
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.
Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Napríklad, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.
Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
Opatrovateľský príspevok
Mnohí z Vás ste sa neraz nečakane, či možno tušiac, že raz k tomu príde, ocitli v situácii, kedy ste sa museli postarať alebo zohnať niekoho dôveryhodného, kto sa postará o Vášho ťažko zdravotne postihnutého (ďalej ŤZP/ZŤP) rodinného príslušníka - manželku, manžela, starú mamu či dedka, vnúča, súrodenca, nevestu, zaťa, švagrinú, švagra, neter, synovca a pod. Pokiaľ ste sa na túto úlohu podujali, máte nárok na peňažný, tzv. „opatrovateľský“ príspevok, čiže akúsi náhradu príjmov z klasického zamestnania, ktorého sa zväčša opatrovatelia vzdávajú. Otázky ohľadne peňažného príspevku na opatrovanie upresňuje Zákon č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, najmä posledných novelizácií účinných od 1.1.2024.
Opatrovanie je veľmi náročná činnosť - tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Dosť výrazne človeka oberá o sily, energiu a čas. Ide o finančnú podporu (peňažný príspevok), ktorá slúži na zabezpečenie pomoci človeku s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej ŤZP), resp. tento príspevok sa vypláca človeku, ktorý sa o osobu s ŤZP/ZŤP stará, čiže tzv. opatrovateľovi. Pokiaľ ste priamo Vy človekom s ŤZP/ZŤP, pozrite si prehľad finančných benefitov, na ktoré máte nárok.
Opatrovateľom však môžete byť aj v prípade, ak nie ste rodinným príslušníkom osoby so zdravotným znevýhodnením, resp. s ŤZP/ZŤP. V tomto prípade však musíte žiť s opatrovanou osobou v jednej domácnosti, tzn. ideálne by ste mali mať rovnaký trvalý pobyt. Ak je Váš rodinný príslušník (resp. akákoľvek iná osoba s ŤZP/ZŤP) podľa komplexného posudku odkázaný na opatrovanie, tzn. na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach (tzn. pri jedení, pití, osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, polohovaní, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či rovine, potrebujete pomoc s orientáciou v prostredí, dodržiavaním liečebného režimu), pričom rozsah tejto pomoci je minimálne 8 hodín denne, a dohodli ste sa, že mu ju...
tags: #zamestnavanie #pracovnika #zo #ztp