Dlhodobá práceneschopnosť (PN) je realitou, ktorá môže ovplyvniť každého zamestnanca. Okrem zdravotných aspektov prináša táto situácia aj otázky týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov, nároku na odstupné a ďalších súvisiacich záležitostí. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto otázkach, s dôrazom na slovenskú legislatívu a s využitím informácií a právnych rád poskytnutých advokátmi v rôznych relevantných situáciách.
Ukončenie pracovného pomeru počas PN
Práceneschopnosť môže nastať v rôznych fázach pracovného pomeru a má odlišný vplyv na jeho ukončenie v závislosti od spôsobu ukončenia.
Vplyv PN na skončenie pracovného pomeru dohodou
Ak zamestnanec a zamestnávateľ podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru k určitému dátumu a zamestnanec nastúpi na PN pred týmto dátumom, pracovný pomer sa skončí v dohodnutý deň. PN nemá vplyv na platnosť dohody. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 10 dní. Následne prechádza zamestnanec na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Dĺžka PN nepredlžuje trvanie pracovného pomeru ani nemení jeho skončenie dohodou.
Vplyv PN na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
Ak zamestnanec podá výpoveď a počas výpovednej doby nastúpi na PN, výpovedná doba sa nepredlžuje ani neprerušuje. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby bez ohľadu na to, či je zamestnanec počas tejto doby na PN. Zamestnanec nemá povinnosť „dopracovať“ dni, počas ktorých bol na PN. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a zamestnanec nastúpil na PN, pracovný pomer sa predlžuje o trvanie PN podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce. Výška odstupného závisí od konkrétneho dňa, na ktorý pripadne posledný deň pracovného pomeru.
Vplyv PN na skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Ak má zamestnanec pracovnú zmluvu na dobu určitú a počas jej trvania nastúpi na PN, pracovný pomer sa skončí uplynutím dohodnutej doby, bez ohľadu na to, či je zamestnanec na PN. Ochranná doba sa na toto ukončenie neuplatňuje. Ak vám pracovnú zmluvu nepredĺžia z dôvodu uplynutia doby určenej v zmluve, zo zákona vám spravidla nevzniká nárok na odstupné.
Nárok na odstupné: Kedy vzniká a v akej výške?
Odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu pre zamestnanca pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za určitých podmienok, zatiaľ čo odchodné je odmena pre zamestnanca pri odchode do dôchodku. Základnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je dôvod ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd. Dôležité je hneď na začiatku upozorniť, že zákon stanovuje minimálnu výšku pre vymedzené okruhy ukončenia pracovného pomeru - zmluvne (popr. vnútorným predpisom zamestnávateľa či v kolektívnej zmluve) je možné domluviť sa na vyššom odstupnom alebo dokonca na odstupnom z iného než zákonného dôvodu.
Musíme si upratať aby sme mohli odísť 🤦♂️ Balenie a odloženie 4m pre pohodlnejšie odchod lanovkou.
Podmienky nároku na odstupné
- Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa: Nárok na odstupné vzniká, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Medzi tieto dôvody patrí napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie zamestnávateľa alebo nadbytočnosť zamestnanca v dôsledku organizačných zmien. Ak by nastala totožná situácia, avšak zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, zamestnancovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny.
- Ukončenie pracovného pomeru dohodou: Nárok na odstupné vzniká aj v prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V dohode o skončení pracovného pomeru je potrebné uviesť ako dôvod skončenia konkrétny výpovedný dôvod a výšku odstupného. Ak by ste sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou, odporúčam trvať na tom, aby v dohode bol uvedený dôvod skončenia (napr. z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa), čím si zabezpečíte nárok na odstupné.
- Pracovný úraz alebo choroba z povolania: Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ a zamestnanec ukončili pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, patrí zamestnancovi odstupné v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, náleží zamestnancovi jednonásobok priemerného výdělku. Ak zamestnanec pracoval súvisle dva roky (aj na dve zmluvy), a pracovný pomer ste ukončili dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c), máte nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.
Tabuľka výšky odstupného podľa dĺžky trvania pracovného pomeru a spôsobu ukončenia:
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného (výpoveď zamestnávateľom alebo dohoda z dôvodov § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c)) |
|---|---|
| menej ako 1 rok | jednonásobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 1 rok a menej ako 2 roky | dvojnásobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | trojnásobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | štvornásobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | päťnásobok priemerného mesačného zárobku |
| najmenej 20 rokov | šesťnásobok priemerného mesačného zárobku |
| Pracovný úraz alebo choroba z povolania | najmenej desaťnásobok priemernej mzdy zamestnanca |
Kedy nárok na odstupné nevzniká
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká, ak skončí pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnanca. Pri ukončení pracovného pomeru dohodou vo väčšine prípadov nárok na odstupné nevzniká, pokiaľ to nebolo dohodnuté priamo v texte dohody o ukončení pracovného pomeru. Ak vám pracovnú zmluvu nepredĺžia z dôvodu uplynutia doby určenej v zmluve (teda zmluva je na dobu určitú), zo zákona vám spravidla nevzniká nárok na odstupné. Ak dôvod v dohode o ukončení pracovného pomeru nie je uvedený, alebo ide o iný dôvod než uvádza zákon (napr. na vlastnú žiadosť), nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká.
Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa počas PN
Počas práceneschopnosti majú zamestnanec aj zamestnávateľ určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.
Povinnosti zamestnávateľa
- Náhrada príjmu: Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 10 dní PN. Od 1. do 3. dňa PN zamestnancovi patrí 25 % denného vymeriavacieho základu a od 4. do 10. dňa PN patrí 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky: Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu PN, zamestnávateľ je povinný mu ju preplatiť pri skončení pracovného pomeru.
- Výpoveď: Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď počas ochrannej doby, teda počas PN, ktorá vznikla pre chorobu alebo úraz, ak si ju zamestnanec nespôsobil úmyselne. Existujú však výnimky, napríklad ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje. Po skončení PN Vám môže dať výpoveď, ale len z taxatívne uvedených dôvodov v § 63 Zákonníka práce.
Práva zamestnanca
- Nárok na nemocenské dávky: Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ak spĺňa podmienky.
- Odstupné: Zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (napr. nadbytočnosť, zrušenie pracovného miesta).
- Právo na informácie: Zamestnanec má právo byť informovaný o svojich právach a povinnostiach, ako aj o dôvodoch skončenia pracovného pomeru.
Špecifické situácie
PN počas tehotenstva
Ak je zamestnankyňa tehotná a na PN, zamestnávateľ ju nemôže prepustiť, pokiaľ sa neruší alebo premiestňuje. Ak zamestnávateľ končí s firmou, musí dať zamestnankyni výpoveď v zmysle § 63 a nasl. Zákonníka práce.
Pracovný úraz počas skúšobnej doby
Ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz počas skúšobnej doby, zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, avšak zamestnanec má nárok na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom.
Zrušenie pracovného miesta počas PN
Ak zamestnávateľ zruší pracovné miesto zamestnanca počas jeho PN, nemôže mu doručiť výpoveď počas trvania PN. Po skončení PN mu môže dať výpoveď z dôvodu organizačných zmien (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
Ochranná lehota a nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru
Po skončení pracovného pomeru existuje tzv. ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Nárok na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru vzniká, ak bol zamestnanec nemocensky poistený aspoň 270 dní za posledné dva roky. Ak zamestnanec spĺňa túto podmienku a jeho PN vznikla počas trvania pracovného pomeru alebo v ochrannej lehote, má nárok na nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Po skončení pracovného pomeru je zamestnanec povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné.
Postup pri žiadosti o preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov
Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať svoju prácu uvedenú v zmluve, môže požiadať svojho zamestnávateľa o preradenie na inú vhodnú prácu. V zmysle § 55 ods. 2 písm. a) zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Dôležité je, že lekárska správa alebo lekárske doporučenie na splnenie predošlých podmienok nebudú postačujúce, lebo zákon výslovne vyžaduje lekársky posudok.
Odchodné
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Zamestnanec požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.