Zákonník práce, zákon č. 311/2001 Z. z., je kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku.
Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky pre zamestnancov, ako aj chrániť ich pred svojvoľným prepustením.
Okrem toho, Zákonník práce kladie dôraz na povinnú starostlivosť o zamestnanca, ktorá zahŕňa širokú škálu opatrení zameraných na ochranu zdravia, bezpečnosti a celkového blaha zamestnancov.
Základné Princípy Starostlivosti o Zamestnancov
Zákonník práce vychádza z niekoľkých základných princípov, ktoré tvoria základ povinnej starostlivosti o zamestnancov:
- Právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania: Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
- Rovnaké zaobchádzanie: Zákonník práce zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
- Právo na mzdu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, odpočinok a zotavenie: Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci.
- Ochrana života a zdravia pri práci: Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Povinnosti Zamestnávateľa v Oblasti Starostlivosti o Zamestnancov
Zákonník práce ukladá zamestnávateľom celý rad povinností, ktorých cieľom je zabezpečiť starostlivosť o zamestnancov:
Bezpečnosť a Ochrana Zdravia pri Práci (BOZP)
Sústavné zaisťovanie BOZP: Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci.
Sústavnosť znamená, že otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je trvalá otázka a nie je možné v určitom čase nezabezpečovať zamestnancom bezpečnosť a ochranu ich zdravia.
Prevencia: Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia v oblasti prevencie, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám a nebezpečenstvám pri práci.
Spolupráca so zástupcami zamestnancov: Zamestnávateľ je povinný spolupracovať so zástupcami zamestnancov, prípadne sa s nimi dohodnúť, resp. ich informovať o opatreniach v oblasti ochrany práce.
Znalosť predpisov BOZP: Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov.
Uvedené znamená, že pred zaradením zamestnanca na výkon práce má byť poučený o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiacich s prácou, ktorú má vykonávať.
Zabezpečenie priestoru pre regeneráciu a odpočinok: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť priestor pre regeneráciu, resp. odpočinok (prestávky v práci, odpočinok medzi pracovnými zmenami, v týždni, dovolenka).
Sociálna Politika
Zriaďovanie sociálnych zariadení: Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadení na osobnú hygienu pre ženy.
Konkrétne požiadavky na charakter týchto zariadení, ich kvalitu, ako aj povinnosti zamestnávateľov umožniť zamestnancom sociálne a hygienické zariadenia využiť sú ustanovené v nariadení vlády č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
Príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkostiach.
Stravovanie je zabezpečené, ak je zamestnancovi poskytnuté jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny (ak odpracoval viac ako 4 hodiny) vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo poskytne zamestnancovi stravné lístky (gastrolístky).
Príspevok na rekreáciu: Od 1. januára 2019 sa zaviedol inštitút s názvom „Príspevok na rekreáciu“.
Ochrana Špecifických Skupín Zamestnancov
Zákonník práce venuje osobitnú pozornosť ochrane špecifických skupín zamestnancov, ako sú:
- Tehotné ženy a matky: Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.
- Mladiství: Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.
- Zamestnanci so zdravotným postihnutím: Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.
- Zamestnanci starajúci sa o deti: Zákonník práce definuje zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa a priznáva mu určité práva a výhody, ako napríklad nárok na kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu pracovného času.
Povinnosti Zamestnávateľa Pred Vznikom Pracovného Pomeru
Ešte pred vznikom pracovného pomeru (pred podpísaním pracovnej zmluvy) je povinnosťou zamestnávateľa informovať potenciálneho zamestnanca o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplynú z pracovnej zmluvy, o pracovných a mzdových podmienkach.
V pracovnej zmluve musí zamestnávateľ so zamestnancom povinne dohodnúť druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce (deň vzniku pracovného pomeru) a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania - čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce, Antidiskriminačný zákon.
Povinnosti Zamestnávateľa od Dňa Nástupu do Práce
Odo dňa nástupu do práce je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu mzdu, utvárať vhodné podmienky na plnenie pracovných úloh.
Zamestnanec musí byť oboznámený s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.
Novoprijatých zamestnancov bez kvalifikácie musí zamestnávateľ na účely získania potrebnej kvalifikácie zaškoliť alebo zaučiť.
Je to adaptačný proces zamestnanca do nového pracovného prostredia, v ktorom získava teoretické vedomosti a praktické zručnosti vo vzťahu k práci, oboznamuje sa s pracovnými postupmi, technologickými postupmi a podobne.
Zamestnávateľ je tiež povinný oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Povinnosti v Súvislosti so Mzdou
Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu.
Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve alebo priamo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Mzda nemôže byť nižšia ako ustanovuje osobitný predpis - zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Mzdu je povinný zamestnávateľ vypočítať a vykonať z nej zrážky ako poistné na sociálne poistenie, preddavky na verejné zdravotné poistenie, preddavky na daň z príjmov, ako aj zrážky na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu.
Ak má zamestnanec pochybnosti o výške vypočítanej mzdy, môže zamestnávateľa požiadať o nahliadnutie do dokladov, na základe ktorých zamestnávateľ mzdu vypočítal.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyhovieť.
Mzdu vypláca zamestnávateľ za mesačné obdobie v termíne dohodnutom v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najneskôr však do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
V prvom rade je zamestnávateľ povinný vyplácať mzdu v hotovosti, v pracovnom čase a na pracovisku.
So zamestnancom však môže byť dohodnuté (napr. v pracovnej zmluve), že mzda mu bude vyplácaná na bankový účet, avšak zamestnanca nemožno nútiť k používaniu bezhotovostného spôsobu vyplácania mzdy.
Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad (listinný, prípadne po vzájomnej dohode aj elektronický) obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času.
V prípade platobnej neschopnosti má zamestnávateľ alebo iné povinné osoby informačnú povinnosť k zástupcom zamestnancov alebo priamo zamestnancom.
Dovolenka a Voľno Zamestnancov
Zamestnancovi v pracovnom pomere vzniká za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni alebo dodatkovú dovolenku.
Kedy bude zamestnanec čerpať dovolenku, resp. určenie čerpania dovolenky je povinnosťou zamestnávateľa, a to aj napriek tomu, že právo na dovolenku má zamestnanec.
Čerpanie dovolenky zamestnávateľ určuje po prerokovaní so zamestnancom a zohľadňuje pri tom oprávnené záujmy zamestnanca, ako aj svoje vlastné pracovné úlohy.
Zamestnávateľ je povinný zostaviť plán dovoleniek a prerokovať ho so zástupcami zamestnancov.
Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, plán dovoleniek zostaví sám.
Plán dovoleniek by mal byť spravidla nastavený tak, aby si mohol zamestnanec vyčerpať dovolenku vcelku a do konca kalendárneho roka.
V praxi je tiež zvykom, že o určenie dovolenky žiada zamestnanec.
Je ale potrebné zdôrazniť, že právom a zároveň aj povinnosťou určovať čerpanie dovolenky je na strane zamestnávateľa a svojvoľné čerpanie dovolenky zamestnancom, aj keď má na ňu nárok, je porušením pracovnej disciplíny.
Inak povedané, zamestnanec nemôže len oznámiť čerpanie dovolenky.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Kratšie obdobie je akceptovateľné len výnimočne, ak s tým súhlasí zamestnanec.
Povinnosťou zamestnávateľa je tiež poskytovať platené alebo neplatené voľno pri dôležitých osobných prekážkach zamestnanca v práci.
Ide napríklad o narodenie dieťaťa, preventívne prehliadky, vyšetrenia alebo pohreb.
Pracovný Čas a Minimálna Mzda
Povinnosťou zamestnávateľa je ustanoviť pracovný čas v súlade s maximálnou dĺžkou pracovného dňa a pracovného týždňa, vrátane poskytovania prestávok na odpočinok a jedenie.
Rozvrhnutie pracovného času musí rešpektovať nárok zamestnanca na nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý týždenný odpočinok.
Pracovníci, ktorí sú zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda) nemajú rovnaké zákonné nároky ako zamestnanci v pracovnom pomere.
Od 1. januára 2013 sa na dohody vzťahuje aj nárok zamestnancov na minimálnu mzdu.
Rozsah pracovného času je špecifický pre každý typ dohody, povinnosť zamestnávateľa rešpektovať ustanovenia, ktoré pojednávajú všeobecne o rozsahu denného pracovného času, o nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom týždennom odpočinku týmto nie je dotknutá.
„Dohodárom“ nie je zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie, avšak napríklad v tejto oblasti poskytuje Zákonník práce zmluvnú voľnosť a záleží na podmienkach, ktoré si v dohode určia zamestnávateľ a zamestnanec.
Právne Povinnosti Zamestnanca
Zákonník práce upravuje v § 81 základné povinnosti zamestnanca.
Ich zavinené porušenie zamestnancom má za následok porušenie pracovnej disciplíny, a to buď závažne alebo menej závažné.
Z hľadiska osobného rozsahu sa súbor právnych povinnosti upravený v § 81 Zákonníka práce vzťahuje na všetkých zamestnancov.
Povinnosť zamestnanca plniť pokyny nadriadených sa v zmysle Zákonníka práce výslovne vzťahuje len na plnenie pokynov nadriadených, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Z uvedeného vyplýva, že plnenie pokynov nadriadených zamestnancov, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, netvorí obsah pracovnej disciplíny.
Typickým pokynom zamestnávateľa je pracovná náplň, ktorá smeruje ku konkretizácii druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Zamestnanec nie je povinný splniť pokyn zamestnávateľa, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi.
Základným predpokladom plnenia základnej povinnosti zamestnanca je včasný príchod na pracovisko a presný odchod z pracoviska.
Uvedená povinnosť zamestnanca vyplýva zo skutočnosti, v zmysle ktorej zamestnanec je povinný byť k osobnej dispozícii zamestnávateľovi počas pracovného času určenom zamestnávateľom.
Povinnosť zamestnanca upravená v Zákonníku práce sa vzťahuje nielen na plné využitie pracovného času, ale aj na plné využitie výrobných prostriedkov na vykonávanie zverených prác.
Povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa sa vzťahuje nielen na radových zamestnancov, ale aj na vedúcich zamestnancov.
Uvedené ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi postihovať zamestnanca aj v prípade iných aktivít, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou zamestnanca, ktorá by mohla mať konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa.
Zavinené porušenie základnej povinnosti zamestnanca nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, napríklad pri zneužití informácií pre iného podnikateľa, možno kvalifikovať aj ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom najmä v závislosti od právnych následkov.
Povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone svojho zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, výrazne ochraňuje záujmy zamestnávateľa.
Avšak obsah právnej povinnosti sa nevzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone svojho zamestnania.
Uvedené ustanovenie Zákonníka práce zahŕňa základnú povinnosť zamestnanca, ktorou je dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu k obsahu vykonávanej práce zo strany zamestnanca, pričom s uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi nemusí byť zamestnanec zamestnávateľom oboznámený.
Avšak riadny výkon práce podľa pracovnej zmluvy nevyhnutne vyžaduje znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ich neznalosť by neumožnila riadny výkon práce.
Pracovné povinnosti zamestnanca vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú nevyplývajú len zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ale aj z iných predpisov, ktoré nemajú všeobecne záväzný charakter.
Povinnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu oznamovať zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré súvisia s jeho osobou je rovnako právnou povinnosťou zamestnanca.
Práva zamestnancov podľa Zákonníka práce
Kontrola Dodržiavania Povinnej Starostlivosti o Zamestnancov
Dodržiavanie povinnej starostlivosti o zamestnancov kontrolujú:
- Odborové orgány: Odborový orgán môže kontrolovať napr. aktuálnosť koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie, vnútorné predpisy a pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich aktuálnosť, postup, akým zamestnávateľ postupuje pri posudzovaní rizík spojených s vykonávanou prácou u zamestnávateľa, dodržiavanie ustanovení o rekondičných pobytoch, vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovanie a evidovanie pracovných úrazov.
- Inšpektorát práce: Ochrana zamestnancov pri práci sa presadzuje prostredníctvom inšpekcie práce, ktorú bližšie upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
Ustanovenie upravilo všeobecné povinnosti zamestnávateľov na úseku prevencie i ochranných opatrení v oblasti BOZP.
Povaha, množstvo a kvalita opatrení, ako aj spôsob ich zabezpečovania sú determinované charakterom práce, veľkosťou podniku, počtom zamestnancov a inými jeho charakteristikami.
Ustanovenie § 146 ods. 1 Zákonníka práce obsahuje zhutnenú podobu modernej filozofie prístupu k ochrane zamestnancov.
Z vymedzenia pojmu ochrana práce vyplýva, že systematická starostlivosť zamestnávateľa o zamestnancov by nemala byť orientovaná výlučne len na bezprostredné zabezpečenie BOZP.
V širších dimenziách sa jeho pozornosť musí sústrediť na vytvorenie a udržiavanie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia aj celkové a dlhodobé zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.
Vykonanie účinných opatrení na zabezpečenie uspokojivých pracovných podmienok vrátane opatrení na zaistenie BOZP vyžaduje dlhodobejšie a cieľavedomé aktivity.
Preto Zákonník práce v § 146 ods. 2 ustanovuje, že určovanie rozsahu, kvality, povahy, postupnosti použitia potrebných opatrení, napríklad organizačných, technických, personálnych, výchovných, je súčasťou celkového plánovania zamestnávateľa.
Ustanovuje, že starostlivosť o BOZP a stále zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh.
To má zásadný právny význam aj v tom smere, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadné neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP alebo zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody pri pracovných úrazoch, sankcií orgánmi inšpekcie práce a pod.
Nemôže sa dovolávať rôznych „objektívnych” ťažkostí, napríklad nedostatku finančných a iných prostriedkov, odborných zamestnancov, potreby urýchleného plnenia výrobných úloh a z toho dôvodu nevykonaných školení, odborných prehliadok a odborných skúšok technických zariadení, pravidelných kontrol dodržiavania predpisov BOZP.
Pri zostavovaní a určovaní hospodárskych, prevádzkových a pracovných ukazovateľov musí rátať s vyčlenením dostatočných finančných a iných prostriedkov na revíznu činnosť, na nákup a údržbu OOPP, z hľadiska časového fondu musí rátať s tým, že zamestnanci musia absolvovať predpísané školenia, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, rekondičné pobyty a pod.
Zamestnávateľ musí pri zabezpečovaní týchto základných úloh tiež zabezpečiť ich premietnutie do vnútorných predpisov a noriem, ako sú organizačné a pracovné poriadky, štatúty, až po pracovné zmluvy a pracovné náplne jednotlivých zamestnancov.
Nevyhnutným, aj keď doteraz často nedoceneným predpokladom bezpečnej a zdravie neohrozujúcej práce je, podľa § 146 ods. 3.
Na predchádzanie konfliktným situáciám § 146 ods. 4.
Ustanovením § 147 ods. 1 Zákonníka práce sa upravuje najzákladnejšia povinnosť zamestnávateľa - sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci.
V rámci nej je povinný vykonávať všetky nevyhnutné opatrenia vrátane opatrení na prevenciu rizík, na zabezpečovanie vhodného systému na riadenie ochrany práce a na zabezpečovanie potrebných prostriedkov, a to finančných, materiálnych, personálnych a iných.
V súlade s týmto ustanovením musí potrebné opatrenia sústavne vykonávať každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca, a to pri všetkých ním zabezpečovaných činnostiach a súčasne zásadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca.
V spojitosti s ďalšími právami a povinnosťami v tejto oblasti Zákonník práce odkazuje na osobitné predpisy, patrí k nim napríklad tento zákon a zákon č. 355/2007 Z.
Požiadavky na zaistenie BOZP sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch a Slovenských technických normách, a preto je odôvodnená požiadavka, aby zamestnávateľ v prvom rade dodržiaval všetky povinnosti ustanovené týmito osobitnými predpismi na zaistenie BOZP, ktorými sú v zmysle § 39 ods. 1.
Zákon uložil zamestnávateľovi vykonávať všetky potrebné preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce.
Technické opatrenia spočívajú v udržiavaní objektov, pracovísk, strojov a zariadení v takom technickom stave, ktorý zaručuje ich bezpečnú prevádzku, a to najmä pravidelnými prehliadkami a skúškami, údržbou, odstraňovaním nedostatkov, prispôsobovaním strojov, zariadení a technológií novým poznatkom vedy a techniky.
Organizačné opatrenia spočívajú vo vhodnej úprave celého pracovného režimu a organizácie práce tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo pôsobenie škodlivých alebo nepriaznivých vplyvov práce a pracovného prostredia.
Tieto opatrenia sa realizujú napríklad vzájomným rozložením pracovísk tak, aby sa zamestnanci na nich pracujúci navzájom neohrozovali, rozvrhnutím pracovnej doby a prestávok v práci, poskytnutím dostatočného oddychu medzi pracovnými zmenami, poskytnutím bezpečnostných prestávok, skracovaním doby pobytu v zdraviu škodlivom prostredí.
Organizačné opatrenia sú využívané, ak požiadavky BOZP nemožno splniť technickými prostriedkami.
Personálne opatrenia spočívajú napríklad vo výbere vhodných zamestnancov s ohľadom na ich odborné zručnosti, fyzické a psychické schopnosti, zahrnujú aj opatrenia na zlepšovanie medziľudských vzťahov a pod.
Výchovno-vzdelávacie opatrenia spočívajú v ovplyvňovaní povedomia zamestnancov s cieľom vytvárať ich schopnosť rozoznávať alebo uvedomovať si riziká a pracovať tak, aby neohrozovali život a zdravie svoje alebo iných osôb.
Ustanovenie upravilo povinnosť skvalitňovať pracovné podmienky a harmonizovať ich s fyzickými a psychickými danosťami zamestnanca.
Všetky aspekty práce je potrebné navrhovať, vykonávať a udržiavať s ohľadom na požadované zaistenie BOZP, aby sa predchádzalo nepriaznivým vplyvom práce, napríklad z monotónnej práce, práce s vnúteným tempom a pod.
Termín „pracovné podmienky” je potrebné vnímať v jeho najširšom obsahu.
Pracovné podmienky vymedzuje široký okruh predpisov, napríklad tento zákon, Zákonník práce, zákon č. 314/2001 Z. z., zákon o ochrane pred požiarmi a ich vykonávacie predpisy i ďalšie predpisy.
Stav pracoviska, pracovných prostriedkov i konania zamestnanca sa z hľadiska BOZP menia a vyvíjajú, aj túto skutočnosť musí zamestnávateľ zohľadňovať pri vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP.
Povinnosti zamestnávateľa upravuje celý rad ustanovení Zákonníka práce.
Medzi tie základné patria povinnosti pred a po uzatvorení pracovnej zmluvy.
tags: #zakonnik #prace #povinna #starostlivost #o #zamestnanco