Súdne poplatky sú plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
Súdne poplatky sú upravené zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch). V zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona sa súdne poplatky (ďalej len poplatky) vyberajú za úkony a konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh, a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Súdne poplatky tak predstavujú určité plnenie, ktoré sa poskytuje za úkony a konanie v citovanom ustanovení uvedených subjektov.
Funkciou súdneho poplatku je sčasti funkcia uhradzovacia, ale predovšetkým obmedzovacia funkcia. Obmedzenie plní súdny poplatok v tom zmysle, že odrádza „súduchtivých” žalobcov od nezmyselného zaťažovania súdov žalobami. Ak by v právnej úprave takýto inštitút absentoval, nič by neodrádzalo kohokoľvek, aby si podal žalobu pri každej maličkosti, nakoľko by ho nezaťažovalo finančné bremeno v podobe súdneho poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch v § 2 určuje, koho treba chápať ako poplatníka.
Možnosti oslobodenia od súdnych poplatkov
Oslobodenie od súdneho poplatku možno v podmienkach Slovenskej republiky diferencovať. V prvom rade hovoríme o zákonnom oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré upravuje priamo zákon o súdnych poplatkoch. Zákon o súdnych poplatkoch v § 4 upravuje možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov na základe zákonných dôvodov.
Zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov
Odsek 1 § 4 zákona o súdnych poplatkoch zakotvuje ako podmienku pre oslobodenie konkrétny typ konania. Niektoré súdne konania sú oslobodené od povinnosti zaplatiť poplatok zo zákona. To, že sú oslobodené zo zákona, znamená, že v nich súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník takéhoto konania nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. V odseku 2 predmetného ustanovenia zas zákonodarca upravil oslobodenie od súdneho poplatku na základe subjektu, ktorý má byť oslobodený. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Poplatok sa napríklad nevyberá od diplomatických zástupcov poverených v Slovenskej republike, konzulov z povolania a ďalších osôb, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť.
Individuálne oslobodenie na základe rozhodnutia súdu
Ak nie sú splnené podmienky na zákonné oslobodenie, do úvahy prichádza oslobodenie rozhodnutím súdu. Právnu úpravu predstavuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). Ten upravuje oslobodenie od súdnych poplatkov v § 254. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia: „Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.” Z uvedeného vyplýva, že subjekt, ktorý chce byť oslobodený od súdneho poplatku, musí dať na to súdu návrh. Podľa občianskeho súdneho poriadku (§ 138) môže na návrh súd priznať účastníkovi sporu oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Nakoľko rozhodnutie o oslobodení, resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov významným spôsobom determinuje ďalší osud veci, je nutné, aby sa súd vždy osobitne zaoberal otázkou, či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podmienky pre priznanie oslobodenia fyzickej osoby
Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov súd berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania a povahu žalobou uplatneného nároku. Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo zrejme bezúspešne. Nárok na oslobodenie od poplatkov musí občan preukázať dokladmi o svojich majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch. Je pritom na účastníkovi - žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov, doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa.
Žiadateľ má nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť - predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú. Súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod.
Ako vyplniť formulár oslobodenia od dane – kompletný sprievodca
Príklad z praxe: Vysporiadanie podielového vlastníctva
V špecifických prípadoch, ako je vysporiadanie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti po rozchode, je možné požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak chcete požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, musíte preukázať, že Váš príjem a celková sociálna situácia neumožňuje znášať tieto poplatky. Okrem príjmu a majetkových pomerov sa zohľadňuje aj to, že máte dieťa v škôlke, čo výrazne ovplyvňuje Vaše finančné možnosti.
Odporúča sa podať návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov alebo aspoň o zníženie spolu so žalobou na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. V návrhu je potrebné podrobne opísať Vašu finančnú a osobnú situáciu a priložiť relevantné doklady, ako sú potvrdenia o príjme, výdavkoch, investíciách do nehnuteľnosti a ostatné relevantné dokumenty, ktoré preukazujú Vašu finančnú situáciu.
Podnikatelia a oslobodenie od súdnych poplatkov
Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými.
Podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.
| Kritérium | Fyzická osoba | Podnikateľ |
|---|---|---|
| Majetkové/finančné pomery | Áno (nepriaznivé) | Áno (objektívna neschopnosť, ale nie následok bežného podnikateľského rizika) |
| Osobné/rodinné pomery | Áno | Nie (iba ak nesúvisia s podnikaním) |
| Svojvoľné/bezúspešné uplatňovanie práva | Nie | Nie |
| Dôkazná povinnosť | Áno | Áno |
| Podnikateľské riziko | Nezohľadňuje sa | Nie je dôvodom na oslobodenie |
Forma podania žiadosti
Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronicky a podpísaním elektronickým podpisom, telegraficky alebo telefaxom. Podanie, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Z návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Proces rozhodovania súdu a možné komplikácie
Podkladom pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemôže byť iba na základe údajov uvedených žiadateľom na predpísanom tlačive. Samotná skutočnosť, že podľa názoru sťažovateľa toto tlačivo má charakter miestoprísažného, resp. čestného vyhlásenia (s hrozbou trestnoprávnej sankcie pre prípad uvedenia nepravdivých údajov) nemôže znamenať, že súd je povinný touto formou uvádzané tvrdenia žiadateľa bez ďalšieho akceptovať. Súd je povinný vyzvať žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov na doplnenie jeho žiadosti predložením dokladov o tvrdených skutočnostiach.
V praxi sa však samotný žiadateľ ocitá aj v situácii, keď si riadne a v zmysle zákona uplatní oslobodenie od súdnych poplatkov spoločne s vyplneným predmetným tlačivom a deklarovaním svojho príjmu, hnuteľného a nehnuteľného majetku (prípadne iných relevantných skutočností uvedených v predmetnom tlačive). V prípade, že žiadateľovi to majetkové pomery odôvodňujú a nemôže preukázať svoje tvrdenia (keďže logicky to čo niekto nemá, nemôže ani preukázať hodnovernými dôkazmi), býva zo strany príslušného súdu návrh žiadateľa zamietnutý uznesením o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo strany vyššieho súdneho úradníka alebo konajúceho sudcu a to bez riadneho a hodnoverného zdôvodnenia.
Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Kým nie je o Vašej sťažnosti proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia právoplatne rozhodnuté, povinnosť zaplatiť poplatok je pozastavená. Ak súd aj po sťažnosti oslobodenie neprizná, spravidla Vám po právoplatnosti znova pošle výzvu na zaplatenie s novou lehotou, až ak poplatok v tejto lehote neuhradíte, konanie zastaví. Zastavenie bez opätovnej výzvy by bolo skôr výnimkou.
Ďalšie možnosti pre dlžníkov súdnych poplatkov
Možnosťou vo Vašom prípade je požiadať o odpustenie pohľadávky v zmysle ust. § 4 ods. 13 zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, resp. ak by neboli splnené podmienky na odpustenie pohľadávky z Vašej strany, potom požiadať o splátky podľa § 4 ods. 11 citovaného zákona.
Justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. V dohode o splátkach alebo o odklade platenia sa povinný zaviaže zaplatiť súdnu pohľadávku naraz vtedy, ak nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery. Justičná pokladnica môže za podmienky uvedenej v odseku 11 dočasne upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky, ktorú prechodne nemožno vymáhať. Rozhodnutie o odpustení súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky.