Zamestnanci majú v zmysle čl. 36 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Túto oblasť bližšie špecifikuje najmä zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Tento zákon garantuje fyzickým osobám právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
V zmysle čl. 3 „Základných zásad“ ZP zamestnávatelia sú povinní okrem iného utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce. V uvedenom článku je zároveň uvedené, že zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. V zmysle čl. 8 zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.
Zákonník práce sa v siedmej časti zaoberá pracovnými podmienkami a životnými podmienkami zamestnancov. V zmysle § 1 ods. 6 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Základné princípy ochrany práce
Definícia ochrany práce a BOZP
§ 146 ods. 1 Zákonníka práce definuje pojem „ochrana práce“. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Primárne za ňu zodpovedá zamestnávateľ, ale aj zamestnanec ako spoluzamestnanec, ktorý musí dbať na bezpečnosť a zdravie ostatných.
V druhej vete § 146 ods. 2 Zákonníka práce sa definuje pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Spolupráca medzi subjektmi
Ustanovenie § 146 ods. 3 Zákonníka práce vo všeobecnosti stanovuje pravidlo spolupráce medzi viacerými subjektmi. Hoci toto ustanovenie explicitne nepokrýva celý rozsah zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce (príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada/zamestnanecký dôverník, aj táto by mala byť zapojená do otázok súvisiacich s opatreniami v oblasti ochrany práce. Uvedené možno odvodiť z ustanovení o povinnosti prerokovať so zástupcami zamestnancov, prípadne sa s nimi dohodnúť, resp. ich informovať o opatreniach, či už podľa Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 237 ods. 2 zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia.
Znalosť predpisov BOZP
Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Uvedené znamená, že pred zaradením zamestnanca na výkon práce má byť poučený o otázkach BOZP súvisiacich s prácou, ktorú má vykonávať a tieto znalosti má aplikovať aj počas trvania pracovnoprávneho vzťahu. Ak zamestnanec nepozná (z vlastnej viny) predpisy, ktoré sú spojené s bezpečnosťou práce, ktorú vykonáva, a táto neznalosť môže zapríčiňovať napr. škodu pre zamestnávateľa, riziko jeho úrazu alebo úrazu iných osôb, je to dôvod na to, aby sa so zamestnancom mohol skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. 1) v § 47 ods. 1 písm. a). Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. Pojem „právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ vymedzuje § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Vo väzbe na vetu, že znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov, ich dodržiavanie zamestnancom sa má zohľadniť aj v hodnotení pracovných výsledkov (posledná veta § 146 ods. 4). Z uvedeného vyplýva, že napríklad ak zamestnanec A dosiahol lepší výsledok ako zamestnanec B a zamestnanec A nedodržal pravidlá BOZP, malo by sa to premietnuť v jeho hodnotení.
Ochrana zamestnancov pri výkone práv BOZP
Zákonník práce v § 146 ods. 5 ustanovuje, že odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (pozri zákon o BOZP), zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (pozri § 19 zákona o BOZP) a zamestnancom (t. j. každému zamestnancovi) nesmie byť spôsobená ujma za to, že sa domáhajú dodržiavania opatrení alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Napríklad ak zamestnanec upozornil zamestnávateľa na nedodržanie bezpečnostných postupov, porušenie pravidiel BOZP (napr. nepridelenie osobných ochranných prostriedkov), nemôže byť za toto upozornenie (prípadne aj podnet na inšpekciu práce) postihovaný.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP
Sústavné zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia
Zákonník práce od zamestnávateľa požaduje v zmysle § 147 ods. 1, že zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Sústavnosť znamená, že otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je trvalá otázka a nie je možné v určitom čase nezabezpečovať zamestnancom bezpečnosť a ochranu ich zdravia. Prevencia: Zákonník práce nevymedzuje pojem prevencia. Na účely zákona o BOZP v zmysle § 3 písm. b) sa prevenciou rozumie systém opatrení alebo činností, ktoré majú za cieľ predchádzať ohrozeniu života a zdravia zamestnancov a znižovať výskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Zamestnávateľom je uložená povinnosť vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
Osobitný zákon o BOZP
V nadväznosti na všeobecné vymedzenie Zákonník práce v § 147 ods. 2 stanovuje, že ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Novela č. 154/2013 Z. z. účinná od 1. 7. 2013, ktorou sa novelizoval zákon o BOZP, v § 5 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný vypracovať, aktualizovať a pravidelne vyhodnocovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Práva a povinnosti zamestnanca v oblasti BOZP
Zamestnanec má v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práva aj povinnosti. Práva z titulu, že je potrebné ho chrániť pred rizikami, ktoré vyplývajú z práce, ktorú vykonáva, ako aj z prostredia, v ktorom sa práca vykonáva a zároveň je potrebné, aby si aj tieto riziká uvedomoval.
Práva zamestnanca
- Právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (t. j. majú vykonávať prácu v takých podmienkach, aby sa vylúčilo, resp. minimalizovalo riziko napr. pracovného úrazu, choroby z povolania a pod.).
- Právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (uvedené súvisí s konkrétnymi pracovnými procesmi a pracovnými prostrediami - napr. zamestnanec pracujúci s chemikáliami musí byť oboznámený s ich škodlivými účinkami).
- Právo na informácie o opatreniach na ochranu pred účinkami nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia (t. j. zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o tom, ako sa má chrániť pred nebezpečenstvami).
Povinnosti zamestnanca
Podľa druhej vety § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený, a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený. Povinnosti zamestnanca ďalej ustanovuje § 12 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. Zákonník práce zároveň v § 148 ods. 2 všeobecne stanovuje, že ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Zamestnanci majú na jednej strane právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na strane druhej sú povinní pri práci dbať o svoju vlastnú bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
Kontrola BOZP odborovým orgánom
Kontrolu odborovým orgánom upravuje § 149 Zákonníka práce. Aplikácia tohto ustanovenia nastáva len u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia (pozri § 230 Zákonníka práce o pôsobení odborovej organizácie). Kontrolu potom vykonáva odborový orgán odborovej organizácie. Zákonník práce upravuje práva odborového orgánu demonštratívne („najmä“).
Práva odborového orgánu pri kontrole BOZP
Odborový orgán môže kontrolovať napr.:
- aktuálnosť koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie,
- vnútorné predpisy a pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich aktuálnosť,
- postup, akým zamestnávateľ postupuje pri posudzovaní rizík spojených s vykonávanou prácou u zamestnávateľa,
- dodržiavanie ustanovení o rekondičných pobytoch,
- vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- vyšetrovanie a evidovanie pracovných úrazov.
Odborový orgán má právo fyzicky preveriť pracovisko a zariadenie zamestnávateľa (stroje, na ktorých sa pracuje, ich bezpečnosť a technický stav). Kontroluje sa bezpečnosť objektu zamestnávateľa, budovy (aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti, ako sú únikové cesty, označenie - informačné a výstražné značky), ich osvetlenie, schodiská, usporiadanie pracoviska (ergonómia), veľkosť pracovného priestoru (dostatočný), prístupové komunikácie. Kontroluje sa technický stav zariadení (strojov), bezpečnosť a revízne prehliadky vyhradených technických zariadení, dodržiavanie technologických postupov pri výrobe, používanie strojov v súlade s návodom a pod.
Pre vykonanie kontroly je dôležitá súčinnosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný byť súčinný. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa odborový orgán dohodol so zamestnávateľom (štatutárnym orgánom). Odborový orgán nahlásil zamestnávateľovi vykonanie kontroly podľa § 149 Zákonníka práce. Na tejto kontrole sa má zúčastniť aj osoba, ktorá má konať v mene odborovej organizácie, ale nie je zamestnancom zamestnávateľa.
Podľa § 230 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný umožniť vstup inej osobe. Zákonník práce nestanovuje, že v prípade § 230 ods. 3 Zákonníka práce nemôže ísť aj o vyšší odborový orgán (jeho zástupcu), pretože nevymedzuje, o ktorú osobu by malo ísť, a ani nešpecifikuje, o ktorú osobu môže ísť.
Na pracovisko v súlade s § 230 ods. 3 vstúpila iná osoba. Podľa § 240 ods. 6 zástupcovia zamestnancov, odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné.
Postup pri zistení nedostatkov
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný vyšetrovať príčiny vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania a prijímať opatrenia na ich odstránenie. V § 17 ods. 5 zákona o BOZP sa stanovuje oznamovacia povinnosť zamestnávateľa, napr. ak ide o závažný pracovný úraz, tak sa oznamuje inšpektorátu práce. Odborový orgán má právo zúčastniť sa na vyšetrovaní pracovného úrazu.
Ak boli zistené nedostatky, odborová organizácia má právo požadovať odstránenie nedostatkov:
- v prevádzke (napr. chýbajúce ochranné prvky),
- na strojoch a zariadeniach (napr. nefunkčné bezpečnostné zariadenia),
- pri pracovných postupoch (napr. nedodržiavanie technologických postupov).
O nedostatkoch podľa § 149 odseku 1 písm. c) Zákonník práce stanovuje, že sa spisuje protokol. Zákonník práce špecifikuje, čo má obsahovať tento protokol.
Ak odborový orgán požaduje prerušenie práce z dôvodu bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia zamestnancov a túto skutočnosť uviedol aj v protokole z kontroly, podľa § 149 ods. 3 Zákonníka práce o požiadavke na prerušenie práce podľa § 149 ods. 1 písm. c) bez zbytočného odkladu upovedomí inšpekciu práce. V nadväznosti na to podľa § 7 ods. 8 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je povinný bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu [§ 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce].
Školenie zástupcov zamestnancov o BOZP vo Vyhniach
Špecifické situácie a skupiny zamestnancov
Práca nadčas a nočná práca
Zákonník práce upravuje pravidlá týkajúce sa práce nadčas (§ 97) a nočnej práce (§ 98). Napríklad v § 97 ods. 11 Zákonníka práce sa stanovuje, že zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa § 97 ods. 11 Zákonníka práce.
Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť
Otázku účasti zástupcov zamestnancov na otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia upravuje napr. § 10 zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Toto právo sa realizuje voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný umožniť zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci účasť na všetkých rokovaniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo ich informovať o týchto rokovaniach.
Odborový orgán sa na otázkach bezpečnosti a ochrane zdravia zúčastňuje aj na základe § 39 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov.
Osobitné skupiny zamestnancov a ich ochrana
Podľa platnej právnej úpravy je možné rozoznávať určité kategórie zamestnankýň, ktorým sú vytvárané aj špecifické pracovné podmienky.
Zákonník práce v § 164 ods. 1 až 3 stanovuje, že zamestnávateľ je povinný prihliadať na potreby osamelých rodičov, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zároveň, ak je to z pohľadu pracovnej pozície zamestnanca možné, zamestnávateľ môže umožniť prácu z domu, podľa § 164 ods. 3 Zákonníka práce.
Pokiaľ ide o absenciu z dôvodu starostlivosti o dieťa, Zákonník práce v § 141 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno z dôvodov, ako je vyšetrenie či ošetrenie dieťaťa v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času, na nevyhnutne potrebný čas.
Osamelý zamestnanec starajúci sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 3.
Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti - zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.
tags: #zakonna #starostlivost #o #zamestnancov