Zákonné právo na náhradu škody a procesné aspekty jeho uplatnenia

Pojem „zákon priznáva nárok“ sa vzťahuje na situácie, keď právny predpis priamo určuje, že určitá osoba má právo na niečo, napríklad na náhradu škody. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme a vzniká ako sekundárna, následná povinnosť subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu

Pre uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné splniť predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Táto generálna prevencia sa vzťahuje aj na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov (§ 1 ods. 2 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) a určuje povinnosť predchádzať škodám zamestnancovi aj zamestnávateľovi v zmysle § 177 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Príčinná súvislosť

Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením. Kľúčová je pritom príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Výnimkou sú situácie, keď škoda vznikla pri odvrátení priamo hroziaceho nebezpečenstva, ktoré páchateľ sám nevyvolal, alebo v nutnej obrane proti hroziacemu či trvajúcemu útoku.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010 skonštatoval, že základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Tento vzťah musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou (zásada „ante hoc, propter hoc“ neplatí), ako potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. R 21/1992.

Pojem a druhy škody

Škodou sa podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe formy sú rovnocenné.

• Skutočná škoda (damnum emergens): Majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na iných majetkových hodnotách, zdraví či živote. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
• Ušlý zisk (lucrum cessans): Majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.

Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a je to účelné a možné, zákon umožňuje uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu (naturálna náhrada).

Nemajetková ujma

Ujma môže nastať aj v nemajetkovej sfére poškodeného, napríklad pri vytrpených bolestiach v dôsledku ujmy na zdraví. Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu, ale predstavuje spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zanikne smrťou oprávneného, pretože je viazané na jeho osobu.

• Bolesť: Ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov.
• Sťaženie spoločenského uplatnenia: Stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb poškodeného alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Tieto pojmy sú vymedzené v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 73/2006 zo dňa 30. januára 2007 zdôraznil, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a protiprávnym konaním škodcu nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania škodcu.

Náhrada straty na zárobku

Pri náhrade straty na zárobku má poškodený nárok iba na tú časť straty, ktorá nie je pokrytá dávkami nemocenského alebo sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa má však právo požadovať náhradu od toho, kto svojím zavineným konaním spôsobil, že dávky museli byť poskytované.

Procesné konanie pri uplatňovaní nárokov

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosť na obhajobu práv a záujmov, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Občania patriaci k národnostnej menšine majú právo konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny v obciach vymedzených osobitným predpisom.

Začatie a priebeh konania

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Podanie možno urobiť písomne (listinne alebo elektronicky) alebo ústne do zápisnice. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Ak správny orgán nie je príslušný, postúpi podanie príslušnému orgánu a upovedomí o tom účastníka konania.

Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Na ústne pojednávanie prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby uplatnili svoje pripomienky a námety.

Podklady pre rozhodnutie a dokazovanie

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a účastník konania ich nemusí preukazovať dokladmi. Ak je potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje.

Doručovanie písomností

Doručenie písomností sa vykonáva do vlastných rúk. Ak adresát nie je zastihnutý, doručovateľ ho upovedomí o opätovnom doručení, prípadne uloží písomnosť na pošte. Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná vyvesením písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu po dobu 15 dní.

Lehoty a trovy konania

Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne. Správny orgán môže zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon.

Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré vznikli účastníkovi, znáša účastník. Správny orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a ušlú mzdu.

Rozhodnutie

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa proti nemu možno odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis oprávnenej osoby, ak nie je vyhotovené elektronicky s autorizáciou.

Správny orgán je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. Lehota môže byť predĺžená odvolacím orgánom. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo.

Obnova konania a preskúmanie rozhodnutia

Návrh na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. V rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

Právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, správny orgán ho zruší alebo zmení. Pri preskúmavaní sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad).

Výkon rozhodnutia

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu vykonateľným rozhodnutím, alebo zmierom schváleným správnym orgánom, ich výkon sa uskutoční. Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Uskutočňuje sa na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Exekučné konanie

Výkon súdnych rozhodnutí v obchodných a občianskoprávnych veciach (s výnimkou maloletých) je predmetom zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekúcie vykonáva súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd náhodným výberom. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podáva sa elektronicky prostredníctvom určeného formulára a musí byť autorizovaný. Ak oprávnený nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno návrh podať prostredníctvom exekútora. Súdny poplatok (16,50 eur) je splatný podaním návrhu.

Po začatí exekúcie exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a vyzve povinného, aby splnil vymáhaný nárok. Povinný po doručení upovedomenia nesmie nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez písomného súhlasu exekútora, s výnimkou bežných právnych úkonov.

Povinný môže podať návrh na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

Spôsob vykonania exekúcie je exekútor povinný určiť tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti. Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré sú z exekúcie vylúčené (napr. prostriedky na účte do výšky 165 eur, prostriedky na výplatu miezd zamestnancov, niektoré veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde).

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa spravuje zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v ust. § 370 a nasl. Je oprávnený ho vykonávať len súd, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko. Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol zverený. Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.

Náhrada škody v trestnom konaní (adhézne konanie)

Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon definuje škodu ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom. Poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda. Zákon priznáva poškodenému právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania.

Poškodený je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Nárok si musí poškodený uplatniť riadne a včas, najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod a výšku uplatneného nároku, pričom súd je výškou viazaný. Ak sú obvinení, ktorí škodu spôsobili, viacerí, nárok je nutné si uplatniť voči každému z nich.

Súd môže v odsudzujúcom rozsudku zaviazať obžalovaného k náhrade škody. Ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie. V prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, súd odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Ak poškodený uplatnil nárok v trestnom konaní a riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví.

Ak poškodený nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil, môže tak urobiť v občianskom súdnom konaní do uplynutia príslušnej premlčacej doby. Orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

tags: #zakon #priznava #narok