Dôchodkový systém je verejne spravovaný systém s povinnou účasťou a cieľom znižovania chudoby. Dôchodkové poistenie vznikalo a rozširovalo sa v priemyselných krajinách od konca 19. storočia. Prieskopníkom povinného sociálneho poistenia bol Otto von Bismarck v Prusku, ktorý v roku 1889 zaviedol dôchodkový systém sociálneho poistenia.
Existuje niekoľko spôsobov klasifikácie penzijných systémov, pričom najčastejšie sa delia podľa prevádzkovateľa, typu financovania a typu penzijného plánu. Vo svete sa vyskytuje päť typov penzijných systémov. Medzi dva najčastejšie patria tzv. PAYG financovanie (Pay-as-you-go) a kapitálové (fondové) financovanie.
Financovanie dôchodkového systému
Pay-as-you-go (PRIEBEŽNÉ FINANCOVANIE)
Pay-as-you-go, alebo tiež priebežné financovanie, funguje väčšinou vo verejnom sektore. Jeho princíp spočíva v tom, že na dávky aktuálnych penzistov prispieva aktuálna pracujúca trieda. Výhodou tohto systému je jeho odolnosť voči ekonomickým zmenám štátu, pretože peniaze potrebné na dôchodky sa do systému dostávajú v aktuálnej dobe.
Kapitálové (fondové) financovanie
Metóda kapitálového financovania spočíva v tom, že poistenci platia poistné, ktoré sa používa na tvorbu kapitálových rezerv. Tieto rezervy sa neskôr použijú na výplatu ich vlastných dôchodkov. Nahromadené príspevky sa v priebehu času investujú a výsledné výnosy sa použijú na zvýšenie rezerv. Vytvorenie dostatočných rezerv na výplatu dôchodkov trvá dlho, preto trvá, kým sa systém stane plne funkčným. Výhodou tejto metódy je však záruka dosiahnutia určitej úrovne kapitálových výnosov. Zavedenie metódy kapitálového financovania so sebou nesie vyššie administratívne náklady v porovnaní s inými metódami financovania.
Prevádzkovatelia penzijných systémov
Penzijné schémy môžu byť prevádzkované súkromne alebo štátne. Väčšina krajín prevádzkuje svoje penzijné systémy ako kombináciu oboch.
Štátne dôchodkové systémy
V štátom prevádzkovanom dôchodkovom systéme je za výber príspevkov a vyplácanie dôchodkov zodpovedný štát. Štátne dôchodky sa zvyčajne delia do dvoch kategórií: paušálne dôchodky a dôchodky závislé od výdielku. Plošné dôchodky poskytujú všetkým dôchodcom rovnakú dávku bez ohľadu na ich výdielky počas produktívneho veku.
Súkromné penzijné systémy
Penzijné plány súkromného sektora spravujú súkromné subjekty, ktoré sú zodpovedné za výber príspevkov od účastníkov a výplatu dávok. V praxi existujú dva typy penzijných systémov súkromného sektora: systémy spravované zamestnávateľom a systémy individuálnych účastníkov. Systémy spravované zamestnávateľom sú spravované na úrovni zamestnávateľa, ktorý poskytuje penzijný plán ako zamestnanecký benefit svojim zamestnancom.
Penzijné plány s definovanými príspevkami vyplácajú penziu na základe toho, koľko peňazí bolo do fondu zaplatené počas vášho života, na základe rastu investícií v priebehu času, zaplatených poplatkov a spôsobu, akým sa rozhodnete peniaze v dôchodku vybrať. Vo väčšine systémov s definovanými príspevkami je na zamestnancovi, aby do fondu vkladal peniaze a podľa stanovených podmienok zamestnávateľ v nejakej miere zrkadlí tieto príspevky. Veľkou výhodou tohto systému je, že je vo väčšine prípadov prenosný medzi zamestnávateľmi.
Dôchodkový systém v Českej republike
Dôchodkový systém v Českej republike bol od januára roku 2013 rozdelený na tri penzijné pilieriky. Po zrušení II. piliera v roku 2016 zostali v platnosti I. a III. pilier.
I. pilier - Dôchodkové poistenie
Prvý dôchodkový pilier je pre každého občana Českej republiky povinný. Každý občan ČR v produktívnom veku odvádza štátu 28 % svojej hrubej mzdy. U osôb zamestnaných odvádza 6,5 % priamo zamestnanec a 21,5 % zamestnávateľ. Osoby samostatne zárobkovo činné (OSVČ) odvádzajú celú túto čiastku samy. U prvého piliera je tiež zachovaný súčasne princíp zásluhovosti a princíp solidarity.
I. pilier - povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne financované poistenie zabezpečované sociálnym poistením. Jeho podstatou je úzka prepojenosť na ekonomickú aktivitu občanov a ich príjmy. Prejavom výrazného prvku zásluhovosti v tomto systéme je prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok.
II. pilier - Dôchodkové sporenie (zrušený)
Druhý dôchodkový pilier bol pre každého občana Českej republiky dobrovoľný. Po vstupe do druhého piliera občan odvádzal už len 25 % (resp. 3,5 % priamo zamestnanec a 21,5 % zamestnávateľ) zo svojej hrubej mzdy štátu (namiesto pôvodných 28 %) a 5 % posielal do svojho vybraného penzijného fondu. Tento fond potom dané peniaze spravoval a zhodnocoval. Druhý pilier sa však stával častým terčom kritiky napr. kvôli nemožnosti z neho vystúpiť, nemožnosti predčasného výberu peňazí a nedostatočnému počtu klientov (iba cca 85 000). Z týchto dôvodov bol nakoniec druhý pilier 1. januára 2016 zrušený.
II. pilier - starobné dôchodkové sporenie je príspevkove definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré zabezpečujú dôchodcovské správcovské spoločnosti. Druhý pilier je príspevkove definovaný, t.j. výška dôchodkovej dávky závisí od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Prostriedky sporiteľov spravujú penzijné fondy (tzv. DSS-ky). Starobné dôchodkové sporenie má spolu s penzijným poistením (I. pilierom) zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia.
III. pilier - Doplňkové penzijné sporenie a Penzijné pripoistenie
Tretí dôchodkový pilier je pre každého občana Českej republiky dobrovolný. Penzijné pripoistenie so štátnym príspevkom fungovalo do konca roka 2012. Po dôchodkovej reforme boli jeho členovia od 1. januára 2013 prevedení do tzv. transformovaných fondov. V týchto fondoch im zostali zachované ich nároky, čo znamená napríklad garanciu nezáporného zhodnotenia (t.j., že pri nepriaznivom vývoji na finančných trhoch nesmie byť ročné zhodnotenie príspevkov účastníkov menej ako nula). Napriek tomu reálna hodnota vkladu klesá. Do týchto fondov už od 1. januára 2013 nesmie vstúpiť žiadny nový klient.
Novým systémom III. piliera sa stalo doplnkové penzijné sporenie vedené v tzv. účastníckych fondoch (klienti transformovaných fondov do nich môžu kedykoľvek prejsť). Rozdielom oproti penzijnému pripoisteniu v transformovaných fondoch je strata garancie nezáporného zhodnotenia a nároku na výsluhovú penziu, avšak na druhej strane umožňuje výber medzi jednotlivými typmi fondov. Klient si tak môže podľa svojho uváženia (raz ročne zdarma) meniť investičnú stratégiu svojho sporenia a zvoliť si tak konzervatívny fond s nízkym rizikom, alebo dynamický fond s vyšším potenciálom výnosu.
III. pilier - dobrovolné penzijné sporenie je príspevkove definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré zabezpečujú doplnkové dôchodcovské spoločnosti. Penzijné sporenie má umožniť účastníkom získať penzijný príjem v starobe a penzijný príjem v prípade skončenia výkonu v tzv. rizikových prácach. Vstup do tretieho piliera je povinný pre zamestnanca, ktorý takéto rizikové práce vykonáva, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác. Pre ostatných zamestnancov a osoby staršie ako 18 rokov je vstup do III. piliera dobrovoľný.
História dôchodkového systému v Českej republike
Prvý zákon o sociálnom poistení v Československu bol prijatý v roku 1924 a prvýkrát zahrnoval všetkých zamestnancov. Nepodarilo sa do neho zahrnúť iba osoby samostatne zárobkovo činné. Vek odchodu do dôchodku bol stanovený na 65 rokov, napriek tomu, že stredná dĺžka života bola menšia. Ďalší zákon o sociálnom poistení bol prijatý v roku 1948. Pripravovali ho predovšetkým sociálnodemokratickí odborníci.
Zákon z roku 1965 stanovil rozdielny vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy. Muži tak mali jednotnú hranicu 60 rokov, zatiaľ čo bezdetné ženy odchádzali do dôchodku v 57 rokoch, s jedným dieťaťom v 56 rokoch, s dvoma deťmi v 55 rokoch, s tromi a štyrmi deťmi v 54 rokoch a s piatimi a viac deťmi v 53 rokoch. Išlo o medzinárodnú raritu, ktorá bola mienená ako opatrenie motivujúce k rodeniu detí, keď neboli v štáte financie na detské prídavky. Tento stav pretrval až do roku 1996, kedy bol naštartovaný stály rast veku odchodu do dôchodku.
Veľké zmeny nastali po páde komunistického režimu v roku 1989. V prvých slobodných voľbách zvíťazilo Občianske fórum. V roku 1992 sa po víťazstve neoliberálnych a konzervatívnych politických strán v politike Klausových vlád začali presadzovať tendencie k obmedzovaniu úlohy sociálneho štátu. Pre obe Klausove vlády (1992-1997) bol charakteristický veľmi rezervovaný prístup k sociálnemu štátu, sprevádzaný jeho oslabovaním v praxi. V roku 1992 tiež došlo k zrušeniu pracovných kategórií, ktoré by umožnili ľuďom pracujúcim v namáhavom a zdravie poškodzujúcom zamestnaní odísť do dôchodku skôr a tiež s vyšším dôchodkom. Petrovi Millerovi (vtedajšiemu ministrovi práce a sociálnych vecí) im bol prisľúbený preklenovací dôchodok, ktorý by bol financovaný zamestnávateľmi.
V roku 2009 vláda prišla s tzv. Topolánkovým balíčkom - tento balíček obsahoval rad zmien, predovšetkým sprísnenie podmienok nároku na dôchodok. V roku 2011 nadviazala Nečasova vláda s ďalšími zmenami. Tretine dôchodcov (okrem tých s najvyššími alebo najnižšími dôchodkami) nechala schváliť zníženie výšky priznaných dôchodkov vo vzťahu k odvedeným príspevkom na sociálne poistenie. Bol odstránený horný limit veku odchodu do dôchodku. Od roku 2012 bola pôvodne stopercentná valorizácia dôchodkov podľa rastu cien znížená na tretiny.
Po nežnej revolúcii bolo jednou z hlavných priorít prispôsobiť existujúcu sociálnu sieť (vrátane dôchodkového systému) trhovému hospodárstvu. Po zostavení 1. vlády Václava Klausa v roku 1992 vláda v programovom vyhlásení uviedla, že medzi jej základné úlohy patrí okrem iného transformácia dovtedajšieho systému sociálneho zabezpečenia, t.j. oddelenie jeho financovania od štátneho rozpočtu a transformácia na sústavu samostatných poisťovacích ústavov, financovaných z príspevkov zamestnávateľov, zamestnancov a samostatne podnikajúcich osôb, prípadne štátu. Tieto sľuby vláda postupne z časti splnila, napr. zákonom č. 42/1994 Zb. o zavedení penzijného pripoistenia či zákonom č. 155/1995 Zb.
V rokoch 1995-1996 sa v reakcii na reformy v Maďarsku a Poľsku rozpútala odborná diskusia nad možnými scenármi dôchodkovej reformy, vrátane zavedenia tzv. povinného fondového piliera. Tento spôsob financovania bol spomenutý aj v vyhlásení 2. Klausovej vlády z roku 1996. Avšak táto vláda vydržala pri moci iba rok a pol, pričom nasledujúca úradnícka vláda Jozefa Tošovského avizovala, že nebude usilovať o žiadne konkrétne opatrenia a po víťazstve ČSSD vo voľbách v roku 1998 bol tento prístup odsunutý na neurčito.
Prelom tisícročia priniesol stále intenzívnejšiu debatu okolo nutnosti dôchodkovej reformy, avšak všetci zúčastnení si uvedomovali, že takáto reforma bude vyžadovať konsenzus naprieč stranami. O jeho dosiahnutie bolo za vlád ČSSD medzi rokmi 1998-2006 usilované niekoľkokrát, napr. vytvorením komisie pre dôchodkovú reformu v Poslaneckej snemovni, alebo tzv. Bezděkovou komisiou, ktorá priniesla okrem iného záver o nutnosti dôchodkovej reformy. O to isté sa pokúšali aj vlády ODS medzi rokmi 2006-2010, tiež prevažne neúspešne.
Petr Nečas, predseda vlády medzi rokmi 2010-2013, nadviazal na svoje pôsobenie vo funkcii ministra práce a sociálnych vecí a spolu s opozičnou ČSSD vytvoril pracovnú expertnú skupinu, ktorá priniesla hmatateľné výsledky v oblasti tzv. "Malé a Veľkej dôchodkovej reformy". Malá dôchodková reforma, ktorá okrem iného zväčšovala dôchodky pre ľudí s vyšším príjmom, bola kritizovaná predovšetkým ČSSD ako nedostatočná a elitárska. Aj napriek tomu však vstúpila v októbri 2011 do platnosti.
Veľká dôchodková reforma (ktorou je označované zavedenie II. piliera dôchodkového systému), ktorá vošla do platnosti v roku 2013, prechádzala podobnou kritikou, a to nielen zo strany opozície, ale aj odborníkov. Navyše prieskumy ukázali, že vyše 70 % občanov so zavedením II. piliera nesúhlasí. Reforma prešla snemovňou väčšinou iba jedného hlasu, čo viedlo prezidenta Václava Klausa k jej nepodpísaniu. Dôvodom bola podľa neho absencia odborného konsenzu. ČSSD deklarovala, že ak vyhrá voľby, II. pilier zruší, a keďže sa tak po páde Nečasovej vlády a vyhlásení volieb naozaj stalo, II. pilier bol k 1. 1. 2016 zrušený.
Minimálny dôchodok
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tiež zaviedlo od prvého júla 2015 do dôchodkového systému minimálny dôchodok, ktorý prispieva k zvýšeniu životnej úrovne dôchodcov s nízkymi dôchodkami a zároveň zabezpečuje ľuďom, ktorí celý život pracovali, aby sa po odchode do dôchodku neocitli v hmotnej núdzi. Poistenci, ktorí získajú minimálne tridsať rokov dôchodkového poistenia, splnia podmienky nároku na dôchodok a po dovŕšení dôchodkového veku je ich priznaný dôchodok nižší ako minimálny, dostávajú automaticky minimálny dôchodok. Dôchodcom sa započítava iba doba dôchodkového poistenia, počas ktorej bol ich príjem približne na úrovni štvrtiny priemernej mzdy v danom roku. Výška minimálneho dôchodku sa mení v závislosti od dĺžky takéhoto obdobia dôchodkového poistenia.
Dôchodkové správcovské spoločnosti
Dôchodkové správcovské spoločnosti boli založené s cieľom inštitucionálne zabezpečiť II. pilier dôchodkového systému. Ich zakladateľmi mohli byť iba renomované finančné inštitúcie ako banky či poisťovne. Hlavnou náplňou činnosti DSS-iek je správa a investovanie prostriedkov na osobných dôchodkových účtoch svojich sporiteľov. Každá dôchodková správcovská spoločnosť je zo zákona povinná vytvoriť tri penzijné fondy.
Čo by ste mali vedieť o dôchodkoch v EÚ
Štátny dôchodkový systém poskytuje základnú úroveň príjmu, ktorá je zaručená, avšak nemusí stačiť na udržanie rovnakého životného štýlu v dôchodku. Individuálne sporenie alebo investície ponúkajú potenciál výnosu a potenciál vybudovania väčšieho penzijného fondu. Ak by človek investoval 45 rokov mesačnú čiastku 12 000 Kč so 4% investičným výnosom, získal by celkom cez 18 miliónov korún.
tags: #ceska #republika #dochodkovy #system