Prerušenie dôchodkového poistenia a súvisiace zmeny v sociálnom poistení

Prerušenie dôchodkového poistenia a s ním súvisiace zmeny v systéme sociálneho poistenia sú pre občanov Slovenskej republiky kľúčové témy, ktoré ovplyvňujú ich nároky na rôzne dávky. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prináša zásadné zmeny, ktoré sa dotknú nielen poistencov, ale aj zamestnávateľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Cieľom novely je modernizácia procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov.

Ilustrácia zmien v sociálnom poistení

Zrušenie ročného zúčtovania a súvisiace úpravy

Jednou z najvýznamnejších zmien je zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré je súčasťou pripravovanej daňovo-odvodovej reformy. Táto právna úprava si vyžaduje premietnutie do iných súvisiacich ustanovení zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Všetky tieto zákony, ktoré boli predtým súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť. V rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. a ďalšími zákonmi novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania, ktorá sa taktiež navrhuje vypustiť.

Elektronizácia a zjednodušenie procesov

Novela prináša aj dôležité zmeny v oblasti elektronizácie a zjednodušenia procesov. Navrhuje sa zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), ktoré má významne znížiť administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne. V súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania DPN je potreba novelizovať aj Zákonník práce a ďalšie súvisiace zákony. Okrem toho sa navrhuje úprava možnosti poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, resp. na adresu, ktorú si určí príjemca dávky, s výnimkou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty. Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta budú aj naďalej vyplácané na účet príjemcu dávky v banke.

Dňa 9. septembra 2025 bola Národnou radou SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žiadosti o dávky sociálneho poistenia nie sú v súčasnosti stále plne elektronizované. Poistenec v súčasnosti má možnosť požiadať iba o dávku o tehotenské, okrem listinnej formy - tlačiva, aj elektronicky vyplnením elektronického formulára cez portál slovensko.sk. Pri ostatných dávkach musí zaslať naskenovanú lekárom potvrdenú žiadosť cez všeobecný formulár cez portál slovensko.sk, avšak v týchto prípadoch nejde o elektronické podanie v pravom slova zmysle. Cieľom novely zákona o sociálnom poistení a súvisiacich zákonov je zavedenie zmien, ktoré umožnia zásadnú modernizáciu procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov.

Rozšírenie okruhu poistencov štátu

Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem. Takáto osoba bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako poistenec štátu z iného dôvodu. Prihlásiť na dôchodkové poistenie sa môže aj za obdobie pred podaním prihlášky, ale len od splnenia podmienok na platenie poistného štátom, najskôr odo dňa účinnosti tejto navrhovanej úpravy. Účinnosť uvedených ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2024.

Opätovné plynutie ochrannej lehoty pre tehotné ženy

Navrhuje sa zaviesť opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli v období 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Takýmto ženám, ktorým zanikne nemocenské poistenie napr. z dôvodu straty práce, začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom prvýkrát. V zmysle návrhu sa takáto ochranná lehota nebude vzťahovať na ženy, ktorým v období od zániku pôvodného nemocenského poistenia do začatia plynutia navrhovanej ochrannej lehoty vznikne nové nemocenské poistenie.

Sprecizovanie podmienok nároku na nemocenské a materské

Pre účely posúdenia nároku na nemocenské sa v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe navrhuje, aby nárok na nemocenské vznikol pri nariadení karanténneho opatrenia alebo izolácie v prípade, ak bol poistenec z dôvodu tohto karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom. V súlade so zisteniami z aplikačnej praxe (najmä počas krízovej situácie) sa navrhuje, aby porušením liečebného režimu bolo aj porušenie nariadenej izolácie a karantény. Navrhuje sa tiež sprecizovať právna úprava posudzovania podmienky nároku na materské - získanie 270 dní nemocenského poistenia. Zároveň sa tiež navrhuje precizovať ustanovenie momentu, od ktorého sa splnenie tejto podmienky posudzuje.

Schéma posudzovania nároku na materské

Úprava podmienok nároku na dôchodkové dávky

Navrhuje sa, aby sa všetkým zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené sa navrhuje v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Obdobie výkonu služby policajta a vojaka, ktoré nezakladá nárok na výsluhový dôchodok, sa bude v prípade starobného dôchodku posudzovať ako obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

Výpočet československých dôchodkov

Navrhuje sa právna úprava spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika (česká doba poistenia, ktorá sa určila podľa sídla zamestnávateľa poistenca v čase rozdelenia ČSFR), avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa navrhuje určiť podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a aj československého obdobia dôchodkového poistenia.

Mapa bývalého Československa a jeho nástupníckych štátov

Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že v prípade, ak poistencovi vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, suma starobného dôchodku sa určí tak, že suma slovenského starobného dôchodku sa v zásade určí ako suma dovtedy vyplácaného dôchodku, od ktorého sa odpočíta suma starobného resp. invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. Navrhuje sa, aby sa suma teoretického starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma starobného dôchodku zo sociálneho poistenia.

Zrušenie zákazu súbehu dávok

Z dôvodu odstránenia nerovného postavenia poistencov sa navrhuje vypustenie § 80 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku (ďalej len „dôchodkové dávky“), ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že súbeh uvedených dôchodkových dávok a náhrady príjmu resp. nemocenského je opodstatnený.

Zmeny v posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné.

Vznik a zánik prerušenia poistenia

Podľa § 26 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení (ZSP), vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia. To znamená, že prerušenie má rovnaké dôsledky ako ukončenie poistného vzťahu, avšak s tým rozdielom, že po skončení dôvodu prerušenia sa poistenie automaticky obnovuje.

Dôvody prerušenia povinného poistenia

Prerušenie povinného poistenia môže nastať z rôznych dôvodov, medzi ktoré patria:

  • Práceneschopnosť (PN): Ak práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 52 týždňov, povinné sociálne poistenie sa preruší. Toto prerušenie je potrebné oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní od jeho vzniku. Ak PN trvá 52 týždňov alebo menej, poistenie sa neprerušuje, ale poistné sa odvádza aj za dni PN, ak má zamestnanec zúčtovaný príjem, ktorý je vymeriavacím základom (napr. odmena). V Registračnom liste FO sa uvedie ako dôvod prerušenia kód 8.
  • Ošetrovanie člena rodiny (OČR): Pri krátkodobej OČR, ktorá trvá viac ako 14 dní, sa poistenie prerušuje od 15. dňa. Pri dlhodobej OČR, ktorá trvá viac ako 90 dní, sa poistenie prerušuje od 91. dňa. V Registračnom liste FO sa označí ako dôvod prerušenia kód 4.
  • Materská dovolenka a rodičovská dovolenka: Počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni. Ukončenie materskej dovolenky a nástup na rodičovskú dovolenku sa oznamuje vznikom dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom nástupu na rodičovskú dovolenku do SP. Do ZP sa oznamuje odhláška s kódom 2K s dátumom predchádzajúcim nástupu na rodičovskú dovolenku.
  • Štrajk: Ak neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku nie je ospravedlnená, poistenie sa prerušuje.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnávateľ neoznamuje do SP, prejaví sa znížením počtu dní vo výkaze poistného pre SP. Vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v praxi znamená, že o tieto dni sa znižuje počet dní vykazovaných vo výkazoch poistného pre Sociálnu poisťovňu.

Od 1. januára 2024 nastali zmeny v podmienkach vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie pri starostlivosti o dieťa. Sociálna poisťovňa je od 1. januára 2024 povinná sprístupňovať zamestnávateľovi informácie o vylúčení povinnosti platiť poistné okrem prípadu, že k vylúčeniu došlo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu štrajku.

Zmeny v posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe novela upravila stav tak, aby posudkoví lekári prioritne posudzovali zdravotný stav poistenca alebo poškodeného na základe údajov z jeho elektronickej zdravotnej knižky, doplnených o ďalšie potrebné informácie podľa požiadaviek. Súčasne sa zabezpečuje možnosť osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak ju posudkový lekár považuje za nevyhnutnú, alebo ak o to poistenec písomne požiada. Novela ruší miestnu príslušnosť posudkových lekárov pri výkone lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového a úrazového poistenia bez osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Na základe toho zdravotný stav môže posúdiť ktorýkoľvek posudkový lekár Sociálnej poisťovne určený ústredím Sociálnej poisťovne. Miestnu príslušnosť v takých prípadoch určí ústredie Sociálnej poisťovne.

Rozšírený nárok na ošetrovné

Novela rozširuje a precizuje okruh osôb, ktoré môže poistenec osobne a celodenne ošetrovať. Rozšírenie spočíva v tom, aby nárok na ošetrovné mohol vzniknúť aj poistencovi, ktorý ošetruje chorého manžela alebo chorú manželku svojho rodiča alebo osvojiteľa (nevlastného rodiča). Novelizované ustanovenie zohľadňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného pre osoby, ktoré sú vo vzťahu dieťa (poistenec) a manžel, resp. manželka rodiča dieťaťa (poistenca).

Poukázanie dávok a pobehovateľ dávky

Z dôvodu zavedenia tzv. proaktívnych dávok (materského a tehotenského), pri ktorých nebude poistenec podávať žiadosť o priznanie dávky a zároveň s cieľom zjednodušiť aj výplatu ďalších dávok (všetky dávky nemocenského a úrazového poistenia, s výnimkou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) pre poistencov, aby nebolo potrebné opakovane dokladovať údaje, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, sa rozširuje okruh dávok, na ktoré sa vzťahuje špecifický postup poukazovania dávok pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby.

Zamestnancovi sa dávka poskytne na účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu, pokiaľ zamestnanec nepožiada o výplatu dávky na iný účet. SZČO a dobrovoľne poistenej osobe sa dávka poskytne na účet, ktorý si táto osoba nahlási sama, a to pri prvom vzniku nároku na nemocenskú dávku po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (t. j. od 1. apríla 2026). Následne bude SZČO, dobrovoľne poistená osoba a zamestnávateľ nahlasovať číslo účtu už len v prípade jeho zmeny, teda nie pri každom vzniku nároku na nemocenskú dávku alebo úrazový príplatok.

Začatie dávkového konania

V súvislosti s rozšírením možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronickým spôsobom sa precizuje, čo sa považuje za písomnú žiadosť v kontexte dávkového konania. Za žiadosť o priznanie ďalších nemocenských dávok (okrem nemocenského), a to tehotenské a materské, sa bude považovať vytvorenie elektronického záznamu v systéme elektronického zdravotníctva lekárom, ktorý potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne. Ak žena požaduje priznať materské skôr, než šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu (teda v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred pôrodom), alebo ak u ošetrujúceho lekára vyjadrila nesúhlas so zaznamenaním očakávaného dňa pôrodu do systému elektronického zdravotníctva, musí si podať žiadosť o materské sama.

Elektronické služby Sociálnej poisťovne (EUP)

Sociálna poisťovňa poskytuje širokú škálu elektronických služieb prostredníctvom svojho Elektronického účtu poistenca (EUP). Tieto služby umožňujú poistencom jednoduchší prístup k informáciám a vybavovanie záležitostí bez nutnosti osobnej návštevy pobočky.

Dostupné informácie a funkcie

Medzi dostupné informácie a funkcie patria:

  • Prehľad údajov na účely výpočtu dôchodku: Sociálnou poisťovňou evidované obdobia dôchodkového poistenia.
  • Prehľad zamestnávateľov: U ktorých Sociálna poisťovňa eviduje obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004.

tags: #prerusenie #dochodkoveho #poistenia