Vzdelávanie sluchovo postihnutých na Slovensku: Legislatíva a špecifiká

Život s poruchou sluchu v spoločnosti, ktorá sa dorozumieva zvukovým jazykom, je veľmi náročný. Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Sluchovo postihnutí vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Tento článok sa zaoberá legislatívnym rámcom pre vzdelávanie sluchovo postihnutých na Slovensku, s dôrazom na individuálne vzdelávacie programy, špecifiká vzdelávania a úlohy rôznych inštitúcií v tomto procese.

Identifikácia a počiatočná starostlivosť

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa je sluchovo postihnuté, pediater vás odporučí na foniatrické vyšetrenie (odborné vyšetrenie sluchu). Následne vyhľadáte najbližšie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (bývalé DIC alebo ŠPP), ktoré prevezme špeciálno-pedagogickú starostlivosť o vaše dieťa. Dieťa absolvuje psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, na základe ktorých mu bude odporučená ďalšia starostlivosť a neskôr zaškolenie.

Typy a stupne sluchových porúch

Existujú rôzne typy sluchových porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú (verbálnu) reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie:

• Prevodová porucha sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu.
• Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
• Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú reč a vzdelávať sa. Okrem stupňa rozhoduje aj typ sluchovej poruchy, funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.). Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje.

Charakteristika reči sluchovo postihnutých

U dieťaťa s vrodenou tzv. prelingválnou hluchotou (hluchota vznikla pred vybudovaním jazykových a rečových máp v mozgu dieťaťa) sú už predverbálne (pred vznikom reči) zvukové prejavy typicky deformované. Postupne sa význam pojmov upresňuje. Výslovnosť je narušená, realizuje sa s prehnanou silou, vyskytuje sa dysgramatizmus (neschopnosť používať správne gramatické tvary).

U detí so získanou tzv. postlingválnou hluchotou (hluchota vznikla po vybudovaní jazykových a rečových máp v mozgu dieťaťa) je dôležitý vek, v ktorom ku strate sluchu došlo. Ak stratilo dieťa sluch pred dovŕšením siedmeho roku života, získaná úroveň hovorenej reči sa bez včasnej špeciálno-pedagogickej starostlivosti postupne znižuje. Ak ku strate sluchu došlo po tomto období, dieťa má už pomerne dobre osvojený slovník, schopnosť hovorenej reči je dostatočne zafixovaná, veľmi pozitívnu úlohu má aj osvojenie písania a čítania.

Problémy v rôznych oblastiach reči:

• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavu je ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Nie je možné dobre vnímať, a preto ani napodobniť melódiu reči. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný. Aj v prípade neskôr ohluchnutého človeka sa kvalita reči po zvukovej stránke zväčša postupne zhoršuje. Možnosť sluchovej kontroly vlastného verbálneho prejavu je dôležitá aj pre primeranú hlasitosť reči.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu. Obmedzený býva hlavne aktívny slovník.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu. Preto nepoužívajú správne rôzne gramatické tvary a nezachovávajú slovosled. Ich verbálny, ale aj písaný prejav často býva veľmi zjednodušený.
• Pragmatická zložka: Ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu.

Všetky tieto obmedzenia majú často za následok, že si sluchovo postihnutí neosvoja hovorený jazykový systém natoľko dobre, aby mohli plne využívať jeho písanú a tlačenú podobu ako prostriedok účinnej komunikácie alebo zdroja informácií.

Kompenzačné pomôcky a komunikačné metódy

Načúvacie prístroje a kochleárne implantáty

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Prístroje sú rôzne, avšak ku každému je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje pískaním prístroja. Načúvací prístroj zosilňuje všetky zvuky okolia, takže v hluku triedy, ulice a pod. Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou. Má však tie isté nedostatky ako bežný načúvací prístroj, ide o operatívny zákrok a príjemca musí byť vhodný z medicínskeho aj psychologického hľadiska.

Komunikačné metódy

1. Artikulovaná, orálna (ústna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Jej zvládnutie je veľmi ťažké a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom. Má však výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.

Percepcia (vnímanie) reči a jej porozumenie:

Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny (očný) kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom. Sluchovo postihnutý človek je nútený využívať náhradný spôsob - odpozorovania kiném (pohyb úst pri artikulácii), eventuálne obmedzenú sluchovú percepciu. Obidve uvedené varianty sú psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce a ich efekt nie je taký, aby kompenzoval zvýšenú námahu. Táto skutočnosť ovplyvňuje postoj sluchovo postihnutého k orálnej komunikácii. Odzeranie je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy a za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky, niektoré znejú odlišne (p, m, b), aj keď ich kinéma vyzerá rovnako, iné nemajú žiadny viditeľný artikulačný pohyb (ch). Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.

2. Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Okrem polôh a pohybov celej ruky sa uplatňujú hlavne rôzne zmeny polôh prstov. Posunkový jazyk je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom, komunikácia prestáva byť záťažou, stáva sa normálnym zdrojom informácií. Ako každý jazykový systém má i posunkový jazyk lingvistickú úroveň svojich nositeľov. Zvyšovaním vzdelanostnej úrovne sluchovo postihnutých sa samozrejme rozvíja i posunkový jazyk. Cieľom vzdelaných sluchovo postihnutých je vytvoriť kodifikovaný posunkový jazyk. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Napriek tomu, že posunkový jazyk bol zákonmi našej republiky uznaný ako prostriedok dorozumievania sa a vzdelávania sluchovo postihnutých, a mal by byť zabezpečený dostatok tlmočníkov posunkovej reči. Posunky na dorozumievanie začínajú spontánne používať už veľmi malé deti. Posunkový jazyk sa sluchovo postihnuté deti obvykle učia neskôr, v kolektíve, hlavne ak nemajú rovnako postihnutých rodičov, ktorí by s nimi od začiatku ich života týmto spôsobom komunikovali.
3. Posunkovaná alebo znakovaná slovenčina: Je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka. Vyjadruje pomocou znakov aj jednotlivé gramatické kategórie príslušného jazykového systému. Pre nepočujúceho, ktorý dobre nepozná daný jazyk, nemusí byť dostatočne zrozumiteľná.
4. Prstová abeceda: Je založená na podobnom princípe. Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Individuálne vzdelávacie programy (IVVP)

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP). Riaditeľ školy je povinný zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie pri výchove a vzdelávaní takého žiaka. IVVP je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so ŠVVP, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy.

Úprava učebných osnov

Ak je žiakovi so ŠVVP potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu ako súčasť IVVP. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, nie o redukciu obsahu učiva. Vychádza sa pri tom z učebných osnov konkrétneho predmetu v zmysle úpravy učiva s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. IVVP sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka.

Práca špeciálneho pedagóga

V prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže školský špeciálny pedagóg na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom/žiakmi so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách podľa IVVP žiaka/žiakov. U žiakov so zdravotným znevýhodnením môže školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, logopéd, školský psychológ v rámci vyučovania pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia.

Voliteľnosť druhého cudzieho jazyka a hudobnej výchovy

U žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka. U tých žiakov so zdravotným znevýhodnením, u ktorých sa predpokladá, že po ukončení základných škôl budú pokračovať vo vzdelávaní na stredných odborných školách, sa na to prihliada.

Špecifiká vzdelávania

Dĺžka vyučovacej hodiny

U žiakov s viacnásobným postihnutím a žiakov, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak, trvá vyučovacia hodina 40 minút. Vyučovacia hodina sa skracuje z 45 minút na 15 až 30 minút, ak ide o žiakov nevidiacich, žiakov so zvyškami zraku a žiakov vzdelávacích sa podľa IVVP.

Vzdelávacie programy

Žiaci s telesným postihnutím sa vzdelávajú podľa vzdelávacieho programu pre deti s telesným postihnutím prostredníctvom Štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s telesným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v materskej a základnej škole. Program vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s telesným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Žiaci s autizmom alebo inou pervazívnou vývinovou poruchou sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

Záujmové útvary

Pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa zriaďujú záujmové útvary.

Úlohy a zodpovednosti inštitúcií

• Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (MŠ SR): Priamo riadi školy vo veciach výchovy a vzdelávania.
• Vyučujúci a špeciálny pedagóg: V spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu ako súčasť IVVP, ak je žiakovi so ŠVVP potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania.
• Inštitút pracovnej rehabilitácie občanov so ZP (IPR): Vykonáva neformálny dohľad a poradenstvo pre zdravotne postihnutých občanov v Slovenskej republike v zmysle ich nárokovateľného finančného zabezpečenia, a to v tesnej komunikácií so zdravotne postihnutým občanom a Sociálnou poisťovňou.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia je dôležitá pre klientov so zdravotným postihnutím, pretože sa klient stáva menej závislým na podpore štátu. Cieľom je pomôcť každému z klientov, aby sa napriek svojim zdravotným obmedzeniam dopracoval k samostatnému, nezávislému spôsobu života a znovu nadobudol svoju osobnú dôstojnosť.

Zákony a vyhlášky

• Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)
• Vyhláška MŠ SR č. 322/2008 Z.z.
• Zákon 245/2008 Z.z.

tags: #zakon #o #vzdelavani #sluchovo #postihnutych