Komplexný prehľad legislatívy a podpory pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku

Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, venuje značnú pozornosť občanom so zdravotným postihnutím. Cieľom je zabezpečiť ich plnohodnotné začlenenie do spoločnosti a kompenzovať bariéry, ktoré im stoja v ceste. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o legislatíve a opatreniach, ktoré upravujú oblasť telesného postihnutia na Slovensku, s dôrazom na zákon č. 447/2008 Z. z. a zákon č. 376/2024 Z. z.

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Definícia a druhy zdravotného postihnutia

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Kombinované zdravotné postihnutia - viaceré druhy postihnutia naraz.

Legislatívny rámec a novinky v posudzovaní

Základným právnym predpisom upravujúcim oblasť kompenzácií pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje okruh osôb, ktorým sa poskytujú peňažné príspevky na kompenzáciu, ako aj podmienky ich poskytovania.

Dôležitým právnym predpisom je aj zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon prináša zásadné zmeny v procese posudzovania zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Cieľom je zjednotenie posudzovania, lepšia koordinácia procesov a zefektívnenie celého systému. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. a zákona č. 447/2008 Z. z.

Kto je osoba s ŤZP?

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. a ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Zjednotenie posudzovania

• Cieľom je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti.
• Zavádza sa lepšia koordinácia procesov posudzovania.
• Celý systém posudzovania sa má zefektívniť.
• Jeden posudok pre viaceré účely: Jeden posudok bude slúžiť na posudzovanie v oblasti ŤZP, sociálnych služieb a sociálnej ekonomiky.
• Postup posudzovania: Vždy sa bude vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť.

Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. Až následne posudkový lekár posúdi zdravotný stav v rámci lekárskej posudkovej činnosti.

Lekárska posudková činnosť

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto činnosť sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku, o preukaze fyzickej osoby s ŤZP a o parkovacom preukaze. Posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ŤZP a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Kompenzácia je definovaná ako zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov alebo sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Podmienky poskytovania peňažných príspevkov

Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňuje príjem osoby s ŤZP a jej rodiny. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok.

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok, je povinná vyhlásiť, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako táto suma, s výnimkou príspevku na opatrovanie.

Preukazy pre osoby s ŤZP a súvisiace výhody

Osoby s ŤZP majú nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP, preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a parkovacieho preukazu. Tieto preukazy im umožňujú uplatňovať si rôzne výhody a zľavy. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.

Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale patria medzi ne:

• Zľavy na dopravu
• Vstupenky do kultúrnych zariadení
• Parkovanie na vyhradených miestach
• Oslobodenie od koncesionárskych poplatkov
• Zníženie dane
• A ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Invalidný dôchodok

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zákaz diskriminácie

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou.

K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.

Príklad: K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.

Prístup k zamestnaniu

Pri výkone určitých povolaní sa môžu vyžadovať určité fyzické predpoklady, napríklad pri práci na stavbe. Existujú však určité situácie, keď je zamestnávateľ povinný prijať určité opatrenia, ktoré uľahčia osobám so zdravotným postihnutím prístup k zamestnaniu alebo výkon určitej činnosti v zamestnaní. (V angličtine sa to nazýva reasonable accommodation, čiže primerané prispôsobenie pracovných podmienok.)

Príklad: Žalobca bol zamestnaný, pričom bol osobou so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta sťažovateľa.

Príklad: Zamestnankyňa v spoločnosti opakovane požadovala od zamestnávateľa, aby ju pridelil na pracovisko s pevným pracovným časom, pričom požadovala kvalifikáciu, ktorá by jej umožnila starať sa o maloletého syna, ktorý má vážne zdravotné postihnutie.

Príklad: Nemecká spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytovanie asistenčných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, hľadala osobného asistenta pre 28 ročnú študentku. Pracovný inzerát uvádzal preferenciu osôb vo veku 18 až 30 rokov.

Prístup k tovarom a službám

Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation).

Príklad: Sťažovateľka, arménska žiačka s mentálnym postihnutím, bola znásilnená svojím učiteľom, ktorý bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený. Sťažovateľka sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy na civilných súdoch.

Príklad: Pacientka s ťažkým mentálnym postihnutím žila od detstva v štátnych ústavoch. Najskôr ju zastupovala matka, neskôr štátna opatrovníčka, ktorá o jej zdravotnom stave nebola informovaná a s pacientkou nekomunikovala. V roku 2017 zistila mimovládna organizácia, že je dlhodobo pripútaná k posteli, podvyživená, má zranenia a nereaguje.

Príklad: Žalobkyňa podala správnu žalobu z dôvodu neposkytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pretože úkony spojené s prácami v domácnosti, osobnou hygienou, nákupmi a prepravou zabezpečuje jej syn.

Právo na vzdelávanie

Príklad: Sťažovateľ, narodený v roku 2004, mal problémy so správaním na základnej škole. Škola sa na začiatku jeho prvého školského roka snažila situáciu riešiť rôznymi úpravami. Napriek tomu sťažovateľ v prvom ročníku narúšal vyučovanie a bol agresívny voči svojim spolužiakom. Škola sa rozhodla situáciu riešiť disciplinárnym opatrením - varovaním, že sťažovateľ bude musieť prestúpiť na inú školu. Na začiatku ďalšieho školského roka bola sťažovateľovi diagnostikovaná hyperkinetická porucha a špecifická vývinová porucha učenia. Škola sa spoločne s rodičmi opäť pokúšala nájsť také úpravy, ktoré by zodpovedali vzdelávacím potrebám sťažovateľa. Incidenty však naďalej pretrvávali a sťažnosti podávali aj rodičia ostatných žiakov. Z tohto dôvodu sťažovateľ najprv prerušil školskú dochádzku a následne dokončil vzdelávanie na inej škole. Vo svojom podaní na Komisiu pre ochranu pred diskrimináciou sťažovateľ tvrdil, že ho na škole, ktorú navštevoval počas prvých dvoch rokov, diskriminovali triedna učiteľka a riaditeľka. Mali ho šikanovať a neposkytli mu vzdelávanie spôsobom, ktorý by zohľadňoval jeho špeciálne vzdelávacie potreby.

Opatrovníctvo a rodinné záležitosti

Príklad: Sťažovateľkami sú dcéra a jej matka. Druhá sťažovateľka je vdova a má štyri deti vrátane prvej sťažovateľky. Prípad sa týka konania o obmedzení svojprávnosti a nadväzujúceho opatrovníckeho konania, ktoré prvá sťažovateľka iniciovala vo vzťahu k svojej matke.

Príklad: Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku.

Bezbariérovosť

Bezbariérovosť je kľúčovou podmienkou pre integráciu osôb s ŤZP do spoločnosti. Znamená to, že verejné priestranstvá, budovy a dopravné prostriedky musia byť prispôsobené tak, aby ich mohli bez problémov využívať aj osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Legislatíva o bezbariérovosti

Bezbariérový prístup bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Dovtedy boli ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vo výraznej nevýhode. Prvého decembra 2002 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Táto vyhláška rieši len aktuálny stav, tzn. budovy, ktoré sa idú stavať. Staršie budovy prispôsobené byť nemusia, avšak ak prechádzajú rekonštrukciou, musia už zohľadniť aj bezbariérovosť.

Praktické aspekty bezbariérovosti

• Schodiská: Každé podlažie okrem podlažia, ktoré je prístupné priamo z upraveného terénu, a každý užívaný povalový priestor budovy musia byť prístupné najmenej jedným schodišťom - hlavným. Každý schodišťový stupeň v jednom schodišťovom ramene musí mať rovnakú výšku. V jednom schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov. Sklon schodišťových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35°, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33°.
• Rampy: Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm.
• Zábradlia: Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami.
• Ubytovacie zariadenia: V hoteli alebo v inom ubytovacom zariadení (určenom na krátkodobý pobyt) musia minimálne 2 % izieb byť prispôsobené pre potreby imobilnej osoby.

V prípade, že nejde o novú budovu, ktorá vyhovuje aktuálnym smerniciam, riešenie sa dá vždy nájsť. Odborníci vedia navrhnúť a realizovať riešenia "šité na mieru" pre konkrétne potreby.

Sociálne služby

Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Ak obec alebo vyšší územný celok na základe výberu fyzickej osoby požiada neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie sociálnej služby, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s touto fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak má voľné miesto na poskytovanie sociálnej služby.

Poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu.

Formy sociálnych služieb

1. Ambulantná sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
2. Terénna sociálna služba: Možno ju poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
3. Pobytová sociálna služba: Poskytuje sa v zariadení, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Poskytuje sa ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu službu poskytovať aj počas týchto dní.

Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Individuálny plán a štandardy kvality

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“).

Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len „kľúčový pracovník“).

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby a na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie.

Zakázané prostriedky obmedzenia

Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Nevyhnutné telesné obmedzenie písomne nariaďuje, schvaľuje alebo ho dodatočne bezodkladne schvaľuje a potvrdzuje ho svojím podpisom lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje a potvrdzuje ho svojím podpisom sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov nemožno dodatočne schvaľovať.

Konkrétne sociálne služby

Medzi činnosti, ktoré poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať alebo zabezpečovať, patria:

• Pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
• Bežné úkony starostlivosti o dieťa.
• Odborné činnosti vrátane ošetrovateľskej starostlivosti.

Stravovanie

Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny.

Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera.

Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant. Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných úkonoch a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť.

Utváranie podmienok

• Utváranie podmienok na prípravu stravy v rozsahu zodpovedajúcom celodennému stravovaniu v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou.
• Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.
• Vzdelávanie.
• Záujmová činnosť.
• Osobné vybavenie: šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby.
• Nevyhnutné ošatenie a obuv sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá si nevie alebo nemôže zabezpečiť nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Sociálne poradenstvo

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.

Stimulácia komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím

Stimuláciu komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím vykonávajú odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačný predpoklad v príslušnom študijnom odbore.

Rozvoj rodičovských zručností

Rozvoj rodičovských zručností je odborná činnosť zameraná na podporu zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, ktorá je poskytovaná tehotnej žene, rodičovi dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Rozvoj rodičovských zručností ako samostatnú odbornú činnosť možno vykonávať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby má prednosť pred ambulantnou sociálnou službou.

Sociálne služby krízovej intervencie

Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.

• Nízkoprahové denné centrum
• Integračné centrum
• Komunitné centrum
• Nocľaháreň
• Útulok
• Domov na polceste: Poskytuje sa sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu
• Zariadenie núdzového bývania: Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii, zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita. To platí aj vtedy, ak fyzická osoba v nepriaznivej sociálnej situácii. Ak je to vhodné a účelné, sociálnu službu v zariadení núdzového bývania možno poskytovať aj oddelene len pre niektorú vybranú cieľovú skupinu.

tags: #zakon #o #telesne #postihnutych