Zákon o rodine a jeho prepojenie s úlohami Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR)

Zákon o rodine je kľúčový právny predpis, ktorý upravuje vzťahy v rodine, manželstve a medzi rodičmi a deťmi. Jeho ustanovenia majú priamy dopad na činnosť Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR), ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v ochrane práv detí a rodín na Slovensku. Tento článok sa zameriava na analýzu zákona o rodine a jeho prepojenie s úlohami a kompetenciami UPSVaR.

Základné princípy rodinného práva

Zákon o rodine vychádza z niekoľkých základných princípov, ktoré ovplyvňujú jeho interpretáciu a aplikáciu v praxi:

• Ochrana manželstva a rodiny: Manželstvo je definované ako zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.
• Rovnosť manželov: Manžel a manželka majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti.
• Prvoradý záujem dieťaťa: Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
• Rodičovstvo: Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
• Právo rodičov na výchovu: Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Uzavretie manželstva

Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením snúbencov pred matričným úradom alebo pred orgánom registrovanej cirkvi. Zákon stanovuje podmienky, za ktorých je možné uzavrieť manželstvo, a prekážky, ktoré uzavretie manželstva vylučujú. Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek mieste a predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje.

Snúbenec môže požiadať matričný úrad o upustenie od predloženia zákonom ustanovených dokladov, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Matričný úrad môže na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povoliť, aby vyhlásenie snúbenca urobil jeho zástupca, ak sú na to dôležité dôvody.

Prekážky uzavretia manželstva:

• Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami, medzi súrodencami a osobami v príbuzenskom vzťahu založenom osvojením.
• Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý, s výnimkou prípadov, keď súd v súlade s účelom manželstva výnimočne povolí uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov.
• Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov.

Práva a povinnosti manželov

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Obaja manželia sú povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach.

Zánik manželstva a úprava rodičovských práv

Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, alebo rozvodom. V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Zmeny v rodinnoprávnych vzťahoch v nadväznosti na zákon č. 36/2005 Z.z.

• Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
• Dohoda o styku rodičov s maloletými deťmi sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Súd môže upraviť styk aj s blízkymi osobami.
• Výkon rodičovských práv môže byť pozastavený, ak bráni niektorému z rodičov vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme dieťaťa.
• Súd môže priznať rodičovské práva aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov.

Rodičovské práva a povinnosti

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy, alebo ak bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Zastupovanie a správa majetku maloletého dieťaťa

Rodičia sú zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa a spravujú jeho majetok. Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku.

Ak sú ohrozené záujmy dieťaťa v súvislosti so spravovaním jeho majetku, súd ustanoví majetkového opatrovníka. Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie.

Úloha UPSVaR v kontexte zákona o rodine

UPSVaR zohráva kľúčovú úlohu pri aplikácii zákona o rodine v praxi. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:

Sociálnoprávna ochrana detí

UPSVaR vykonáva sociálnoprávnu ochranu detí, ktorej cieľom je chrániť práva a záujmy detí, predchádzať sociálnopatologickým javom a pomáhať rodinám v krízových situáciách.

Kolízny opatrovník

V súdnych konaniach týkajúcich sa maloletých detí, napríklad v konaniach o rozvod, úpravu rodičovských práv a povinností, zverenie dieťaťa do starostlivosti a pod., vystupuje UPSVaR ako kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník zastupuje záujmy dieťaťa v konaní a dbá na to, aby boli jeho práva a záujmy chránené. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhuje vykonanie dôkazov a predkladá súdu návrhy na rozhodnutie.

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.

Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.

Náhradná starostlivosť

Ak rodičia nemôžu alebo nechcú vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, UPSVaR zabezpečuje náhradnú starostlivosť o dieťa. Náhradná starostlivosť môže mať rôzne formy:

• Náhradná osobná starostlivosť: Predstavuje zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
• Pestúnska starostlivosť: Predstavuje zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti pestúna, ktorý je zapísaný do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
• Ústavná starostlivosť: Predstavuje starostlivosť o dieťa v zariadení ústavnej starostlivosti, napríklad v detskom domove. Súd nariadi ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Pestúnska starostlivosť

Osobitné postavenie v oblasti náhradných rodinnoprávnych vzťahov má pestúnska starostlivosť, ktorú riadi, kontroluje a príspevkami zabezpečuje štát. Zákon č. 265/1998 Z.z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch v pestúnskej starostlivosti. Z obsahu pestúnskeho vzťahu, práv a povinností pestúna a dieťaťa vyplýva, že pestún je povinný dieťa vychovávať a zastupovať ho v bežných veciach. Pestúnsku starostlivosť možno vykonávať v zariadení pestúnskej starostlivosti. Môže byť zariadené v byte alebo v dome pestúna, prípadne môže ísť o zariadenie samosprávneho kraja. Súd môže pestúnsku starostlivosť z dôležitých dôvodov predĺžiť až na 1 rok po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa.

Ústavná starostlivosť

Najmenej vhodnou formou náhradnej starostlivosti je ústavná výchova, ktorú súd nariadi až vtedy, keď je zrejmé, že ostatné prostriedky spoločenského pôsobenia neviedli k náprave. Prednosť pred ňou má náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. V súvislosti s nariadením ústavnej starostlivosti za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa nemožno považovať nedostatočné bytové a majetkové pomery rodičov v zmysle § 54 ods 2. V rozhodnutí, ktorým súd nariaďuje ústavnú výchovu, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej výchovy a najmenej 2 krát do roka hodnotí jej účinnosť. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu s telesným postihnutím, duševnými poruchami a poruchami správania a súčasne s telesným postihnutím a duševným poruchami a poruchami správania. Starostlivosť možno poskytovať od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia vzdelania za osobitných podmienok a v prípade ďalšej prípravy na povolanie, najdlhšie do 25 roku veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie. Dieťa do detského domova a domova sociálnych služieb pre deti možno prijať iba na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy. Ukončenie je možné len na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení ústavnej výchovy dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roka po dosiahnutí plnoletosti, najdlhšie do 25 roku veku. Od 1.1.1997 prešli detské domovy pod rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Poručníctvo a opatrovníctvo

Ak rodičia dieťaťa zomreli, boli pozbavení rodičovských práv a povinností, výkon ich rodičovských práv a povinností bol pozastavený alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony, súd ustanoví poručníka, ktorý bude zabezpečovať výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Pre ustanovenie poručníka musia byť splnené zákonné podmienky, a to ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, výkon rodičovských práv bol pozastavený, nemajú spôsobilosť na právne úkony. V prípadoch maloletých detí bez sprievodu súd ustanoví za poručníka orgán sociálnoprávnej ochrany. Poručník nie je povinný osobne sa starať o dieťa. Ak sú rodičia dieťaťa nažive, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia. Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť. Okrem osobitných prípadov môže súd ustanoviť aj opatrovníka aj obec, pričom vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel.

Výchovné opatrenia

Ak sa dieťa správa nevhodne alebo ak rodičia porušujú svoje povinnosti, súd môže uložiť výchovné opatrenia, napríklad:

• Uložiť maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
• Nariadiť dieťaťu pobyt v zariadení odbornej diagnostiky, pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na dobu 6 mesiacov a pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.

Medzinárodný aspekt rodinných dávok

Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky v rámci EÚ sa posudzuje výkon zárobkovej činnosti oboch rodičov a bydlisko dieťaťa. Dôležitá je aj skutočnosť, či rodič poberá dávku v nezamestnanosti, materské alebo dôchodok, ktoré sú postavené na úroveň zamestnania pre účely rodinných dávok.

Zákony, ktoré upravujú rodinné dávky v rámci EÚ sú napríklad: Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1231/2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009. Taktiež sem patrí Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.

Príklady posudzovania nároku na rodinné dávky:

1. Nezamestnaný rodič na Slovensku, druhý rodič pracuje v inom členskom štáte EÚ, bydlisko detí v jednom z týchto štátov:
   • Ak poberáte dávku v nezamestnanosti na Slovensku, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok bude štát bydliska detí.
   • Ak nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti, rodinné dávky bude prednostne vyplácať krajina, v ktorej druhý rodič vykonáva zárobkovú činnosť.
2. Nezamestnaná matka poberajúca materské na Slovensku, otec dieťaťa zamestnaný v inom členskom štáte EÚ:
   • V období poberania dávky v materstve (postavené na úroveň zamestnania) bude rodinné dávky prednostne vyplácať tá krajina, kde je bydlisko dieťaťa. Ak dieťa žije na Slovensku, primárne bude dávky vyplácať Slovenská republika. V štáte, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť otec dieťaťa, môžete požiadať o vyrovnávaciu dávku.
   • Ak je bydlisko dieťaťa v štáte, v ktorom pracuje otec dieťaťa, rodinné dávky bude vyplácať tento štát. Slovenská republika bude sekundárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok.
3. Dôchodca ako jediný zdroj príjmu rodiny:
   • Ak poberáte dôchodok a druhý rodič dieťaťa je nezamestnaný, nepoberá dôchodok, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani na materské, a tento dôchodok je jediný zdroj príjmu, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok bude štát, v ktorom poberáte dôchodok.
   • V prípade, ak poberáte dôchodok v jednom štáte a vykonávate zamestnanie v inom štáte EÚ, nárok na rodinné dávky máte v štáte zamestnania.
4. Obaja manželia pracujú v dvoch rôznych členských štátoch EÚ, deti majú bydlisko v treťom členskom štáte:
   • Rodinné dávky bude vyplácať jeden zo štátov zamestnania, a to ten, ktorý vypláca dávky vo vyššej sume.
5. Konateľ spoločnosti bez príjmu, matka dieťaťa zamestnaná v inom členskom štáte:
   • Ak ste v postavení konateľa a nemáte právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, nemožno vás považovať za zamestnanca. V tomto prípade budete posudzovaní ako neaktívna nezamestnaná osoba, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Rodinné dávky bude vyplácať štát, v ktorom matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť.
   • Ak ste v postavení konateľa a máte právo na príjem, zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť vás do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čím nadobudnete postavenie zamestnanca. V tomto prípade bude rodinné dávky primárne vyplácať tá krajina, v ktorej je bydlisko dieťaťa.
6. Prerušená živnosť z dôvodu starostlivosti o dieťa, otec dieťaťa pracuje v inom členskom štáte, dieťa žije na Slovensku:
   • Ak máte prerušenú živnosť z dôvodu starostlivosti o dieťa, podľa Rozhodnutia F1 o výklade článku 68 nariadenia (ES) č. 883/2004 o súbehu rodinných dávok, pre posúdenie nároku na rodinné dávky sa toto obdobie považuje za obdobie vykonávania samostatne zárobkovej činnosti. V prípade, že máte prerušený výkon živnosti na Slovensku a s dieťaťom žijete na Slovensku, Slovenská republika je primárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok.
7. Rozvedená matka s dieťaťom na Slovensku, bývalý manžel pracuje v inom členskom štáte, žiada o rozdielovú dávku:
   • Áno, vášmu spoločnému dieťaťu vzniká nárok na vyrovnávaciu dávku k prídavku na dieťa v členskom štáte, kde otec dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť.

tags: #zakon #o #rodine #upsvar