Profesia sociálneho pedagóga bola v Slovenskej republike legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V roku 2018 uplynulo 10 rokov od jeho zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Napriek tomu ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne. Profesia sociálneho pedagóga patrí medzi pomáhajúce profesie, ktoré sa na Slovensku začali rozvíjať v 90. rokoch 20. storočia.
Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga v teoretickej a metodickej rovine sa zameriavalo najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyhávala rodina i škola. Pozitívne hodnotíme, že sociálny pedagóg na Slovensku je oproti situácii v Českej republike legislatívne ukotvený v školách od roku 2008. V Čechách sa však situácia legislatívne rieši a od roku 2021 bude musieť sociálny pedagóg pôsobiť v každej škole.
Legislatívne vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga
Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov a jeho činnosť sa vymedzuje v § 24:
„Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.“
Toto vymedzenie činnosti odráža zameranie sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch urobili veľký posun v profesionalizácii prevencie.
Kľúčové kompetencie sociálneho pedagóga: Prevencia sociálno-patologických javov
Na profesionálne vykonávanie preventívnej sociálno-výchovnej činnosti v škole je odborne pripravený iba sociálny pedagóg. Koordinátor prevencie, ktorý zatiaľ (viac formálne ako reálne) ťažiskovo pôsobí v oblasti školskej prevencie, nemá požadovanú odbornú erudíciu v oblasti primárnej a sekundárnej prevencie, ani pre poskytovanie sociálno-pedagogického poradenstva a diagnostiky, pretože nebol na takú činnosť pripravovaný. Koordinátor prevencie preventívne aktivity v školách najmä koordinuje, sociálny pedagóg ich však na odbornej úrovni aj realizuje.
Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.
Prevencia ako ťažisková kompetencia sociálneho pedagóga, či už v škole alebo v školských zariadeniach, musí byť komplexná a zároveň nadväzujúca. Hranice medzi jednotlivými druhmi prevencie sú veľmi pohyblivé a jednotlivé druhy prevencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.
Primárna prevencia
Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží.
Sekundárna a terciárna prevencia
Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať. Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole.
Spolupráca a komplexnosť prevencie
Prevencia sociálno-patologických javov v škole musí byť realizovaná, okrem sociálneho pedagóga a koordinátora prevencie, za participácie všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom osobitnú úlohu v tomto smere musí zohrávať triedny učiteľ. Aby prevencia bola úspešná, treba zabezpečiť jej komplexnosť, a to nielen zo strany odborníkov, ale hlavne zo strany pedagógov v školách a školských zariadeniach a prioritne rodičov.
Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina má veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Súčasný stav a perspektívy profesie
Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V. Zemančíkovej (2012, s.165), ktorá uvádza: „V podmienkach Slovenska je profesia sociálneho pedagóga „mladou“ a pre mnohých zároveň nepoznanou profesiou.“ Podľa Zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže sociálny pedagóg vykonávať nadstavbové odborné činnosti v oblasti sociálnych vecí a rodiny na účel ustanovený osobitným predpisom.
Pre výkon zamestnania sociálneho pedagóga sa vyžaduje odpis registra trestov (potvrdenie bezúhonnosti podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o PZ a OZ) a protokol o ukončení adaptačného vzdelávania podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 52 ods. 5).