Publikácia s názvom „Základy sociálnej pedagogiky“ je súhrnom štúdií, ktoré poskytujú multidimenzionálny historicko-súčasný pohľad na metodologické východiská sociálnej pedagogiky. Jej cieľom je pochopiť teoretické východiská, spoznať problémové okruhy a špecifikovať obsahové paralely sociálno-pedagogických a výchovných aspektov, ktoré úzko súvisia so sociálnou pedagogikou.
Pre ucelený pohľad je potrebné poukázať na problematiku sociálnej pedagogiky pre sociálnych pracovníkov a pomenovať jednotlivé oblasti, v ktorých priamo alebo nepriamo pôsobí. Poznanie týchto oblastí je hlavným predpokladom pre úspešné aplikovanie sociálnej pedagogiky v praxi. Sociálna pedagogika je dynamicky sa rozvíjajúca vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním v kontexte sociálneho prostredia.
Súčasná spoločnosť je charakteristická rozvojom sociálnych vied v najširšom slova zmysle. Rozvoj odborov ako sociálna práca, sociálna pedagogika, sociálna andragogika, sociálna antropológia, sociálne lekárstvo, sociálna ekonómia a napríklad sociálna informatika je dôsledkom nového paradigmatu sociálnych vied. Tieto odbory reagujú na nové paradigmy sociálnych vied a odrážajú súčasné trhové prostredie.
Definícia a charakteristika sociálnej pedagogiky
Sociálna pedagogika je možné charakterizovať ako špeciálnu pedagogickú vednú disciplínu, ktorá sa zameriava nielen na sociálno-pedagogické problémy v rôznych prostrediach, ale aj na nové problémy sociálno-patologického charakteru, ktoré sa vyskytujú v ľudskej spoločnosti. Sociálno-pedagogickú charakteristiku sociálnej pedagogiky pre sociálnych pracovníkov chápeme ako sociálnu výchovnú pomoc pre všetkých ľudských jedincov v spoločnosti. Jej cieľom je ochrániť človeka pred škodlivými vplyvmi, naučiť ho zvládať ťažkosti a orientovať sa v rôznych životných situáciách.
Sociálna pedagogika sa zameriava na oblasť rodinného, školského prostredia, výchovy, vzdelávania a preventívnych aktivít. Je považovaná za takzvanú „pozitívnu pedagogiku“, ktorá sa zameriava na pomoc k svojpomoci, rozvoj osobnosti a zlepšenie životných podmienok. Ťažisko sociálno-pedagogickej práce spočíva v prevencii, ktorá je zameraná na deti, mládež, dospelých, teda na celú ľudskú populáciu.
Sociálna pedagogika je interdisciplinárna, biodromálna veda, ktorá si vo svojich špecializáciách vytvára vlastné školy a smery. Jej hlavnou úlohou je vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov.
Cieľom sociálnej pedagogiky je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Predstavuje vedný odbor transdisciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.
História a vývoj sociálnej pedagogiky
Sociálna pedagogika má svoju históriu. Vznikla v 19. storočí, keď nemecký pedagóg Adolf Diesterwing prvýkrát použil termín sociálna pedagogika. P. Natorp sa považuje za zakladateľa teoretického smeru sociálnej pedagogiky, zatiaľ čo J. H. Pestalozzi je považovaný za zakladateľa praktického smeru sociálnej pedagogiky. Položenie základov sociálnej pedagogiky na Slovensku bolo v 70. rokoch 20. storočia.
V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľnočasoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov, na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese a vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.
Pedagogika ako veda
Pedagogika je veda, ktorá rieši otázky výchovy a vzdelávania z praktickej aj teoretickej stránky. Označuje teóriu, ale aj prax výchovy, vyučovania a vzdelávania. Účel pedagogiky je v prvom rade v rozvíjaní seba samej ako vedy, samozrejme pri orientácii na predmet, ktorý je svojou povahou praktický. Medzi hlavné charakteristiky vedy patria: jasne vymedzený predmet, výskum a jeho metodológia, infraštruktúra s podpornými inštitúciami pre fungovanie vedy. Pedagogika je veda o výchove, skúmajúca podstatu a zákonitosti výchovy ako spoločenského javu.
V modernej pedagogike sa pojmy výchova a vzdelávanie označujú pojmom edukácia - činnosť ľudí, pri ktorej sa nejaký subjekt učí a iný objekt mu toto učenie sprostredkuje. Edukačné procesy prebiehajú v prostredí, ktoré je dané fyzikálnymi podmienkami a zúčastnenými subjektmi a ich psychosociálnymi vzťahmi. Toto prostredie sa nazýva edukačné prostredie.
Pri klasifikácii pedagogických vied možno vychádzať z viacero hľadísk: z hľadiska vekových osobitostí objektu výchovy (pedagogika predškolského, predpubertálneho, adolescentného a dospelého veku), z hľadiska oblasti spoločenskej činnosti, ktorej výchovnú problematiku skúma (pedagogika priemyselnej výchovy, poľnohospodárstva, voľného času, podnikového vzdelávania a pod.), z hľadiska charakteru výchovného zariadenia, ktorou sa zaoberá daná oblasť výchovnej teórie (školské hľadisko) - špeciálne výchovné zariadenia.
Základné pojmy pedagogiky
K základným pojmom pedagogickej teórie, ako aj pedagogickej praxe patrí výchova. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že výchova je činnosť, ktorá smeruje k získaniu a zdokonaľovaniu duševných (rozumová výchova, mravná, estetická), telesných (pracovná, telesná, zdravotná) a duchovných (náboženská, mravná) vlastností človeka. Podľa Bokošovej je výchova zložitý proces, v ktorom sa uskutočňuje vzťah (interakcia) vychovávajúci-vychovávaný. Výchova má mať svoj cieľ. Pôsobenie bez cieľa je funkcionované, ktoré vedie k procesu socializácie. Predmetom výchovy je človek a jeho psychické procesy a funkcie. Úlohou výchovy je rozvoj možností človeka.
Metódy sociálnej pedagogiky
- Metóda prevencie: Je zameraná na predchádzanie nežiaducich sociálnych javov a nežiaduceho správania. Môže byť primárna (zameraná na celú populáciu), sekundárna (zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva) a terciárna.
- Metóda výchovného a sociálneho poradenstva: Je zameraná na to, aby človek pochopil, čo má zmeniť v živote. Vychádza z poradenských teórií a stratégií, ktoré môžu byť kognitívne, emotívne a psychosociálne.
- Metóda konzultácie: Je to forma poskytnutia odborných informácií odborníkom z iných profesií (psychológ, právnik, sociálny pracovník, sociológ).
- Metóda supervízie: Je to metóda poskytnutia spätnej väzby. Spätnú väzbu poskytuje ďalší odborník, ktorý sleduje interakciu medzi sociálnym pedagógom a klientom.
- Metóda intervencie: Je to odborný zásah, alebo prijatie takých opatrení, ktoré majú zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu problému. Je zámerné pôsobenie na procesy učenia a socializácie s cieľom premeniť alebo pretvárať človeka.
Sociálny pedagóg v školskom prostredí
V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti so zvyšujúcimi sa problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, očakáva sa však a odporúča, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Poukazuje sa na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov.
Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.
Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, respektíve zákonných zástupcov.
Ciele a úlohy sociálnej pedagogiky
Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže. V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga.
Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.
Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov. Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.
Sociálna pedagogika je súčasťou vied o človeku a patrí do sústavy pedagogických vied. Je vedná disciplína, ktorej cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy.
Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce
Vzťah medzi sociálnou pedagogikou a sociálnou prácou možno chápať rôznymi prístupmi:
- Diferencovaný prístup: Prevláda v anglicky hovoriacich krajinách a oddeľuje sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu ako samostatné disciplíny.
- Identifikačný prístup: Typický pre nemecky hovoriace krajiny, kde sa sociálna pedagogika a sociálna práca stotožňujú.
- Identita: Obe sú považované za dve strany tej istej mince, pričom cieľom je pomoc človeku pomôcť si sám.
- Nezlučiteľnosť: Sociálna pedagogika sa chápe ako výchova, zatiaľ čo sociálna práca ako sociálna starostlivosť, ktoré sú odlišné.
- Zdôraznenie: Spoločný pojem oboch disciplín je pomoc, pričom sociálna pedagogika zdôrazňuje dosiahnutie zrelosti a sociálna práca zdravie a blaho.
- Konvergencia: Predstavuje vývoj sociálnej práce a sociálnej pedagogiky k spoločnému cieľu.
tags: #zaklady #socialni #pedagogiky