Základy pedagogiky sluchovo postihnutých: Komplexný prehľad

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor sa zaoberá teóriou a praxou edukácie osôb so špeciálnymi potrebami. Jednou z jej špecializovaných oblastí je pedagogika sluchovo postihnutých, známa aj ako surdopédia. Tento odbor sa zameriava na rozvoj osobnosti a vzdelávanie sluchovo postihnutých jedincov, pričom úzko spolupracuje s foniológiou a logopédiou.

Sluchovo postihnutá osoba je definovaná ako jedinec, u ktorého je v dôsledku zníženej alebo úplnej nepriepustnosti sluchového kanálu výrazne obmedzený príjem sluchových informácií. Toto obmedzenie limituje komunikáciu prostredníctvom hovorenej reči a môže spôsobovať ťažkosti v edukačnej, pracovnej a spoločenskej sfére. Tieto dôsledky je možné zmierniť špeciálnou intervenciou a aplikáciou špeciálnych edukačných metód.

Stupeň sluchového postihnutia sa posudzuje podľa intenzity zvukového podnetu vyjadrenej v decibeloch (dB). Je dôležité si uvedomiť, že počujúci človek často nedokáže dostatočne oceniť význam sluchu, kým si neuvedomí nepriaznivé následky jeho absencie alebo čiastočného narušenia na vzťah s prostredím. Pre počujúceho je samozrejmé zachytávať zvuky, no pre sluchovo postihnutého je to inak.

Obvykle platí, že čím ťažšia je sluchová porucha, o to väčšie sú obmedzenia postihnutého človeka v medziosobnostných kontaktoch a spravidla býva narušená aj jeho komunikácia.

Dejiny špeciálnej starostlivosti o sluchovo postihnutých

História špeciálnej starostlivosti o sluchovo postihnutých v Európe siaha viac ako 400 rokov do minulosti. Už v 16. storočí španielsky benediktínsky mních Pedro Ponce de Leon začal vyučovať 12 nepočujúcich žiakov. Neskôr, v roku 1816, bola v meste Hallein založená prvá škola pre nedoslýchavých, kde učil rakúsky súkromný učiteľ Gugenoos. Prvá učebnica pre nepočujúcich bola dielom Binetta a prvá škola v Európe, kde sa vyučovali mentálne postihnuté deti, bola Učilište pre nedoslýchavých a ťažko hovoriacich.

Príčiny porúch sluchu

Príčiny porúch sluchu sú primárne orgánové, t.j. vznikajú z porúch anatomického substrátu niektorej časti sluchového analyzátora. Môžu byť vrodené alebo získané.

Vrodené príčiny

• Rôzne anomálie vývoja sluchového orgánu.
• Zdedené poruchy, ktoré sa vyskytujú u viacerých členov rodiny a po viaceré generácie.
• Príčiny spojené s infekčnými ochoreniami matky počas gravidity, najmä rubeola.

Získané príčiny

• Zápalové procesy stredného ucha, ktoré sa môžu rozšíriť do vnútorného ucha a spôsobiť poruchy labyrintu.
• Pôsobenie škodlivín.
• Úrazy.
• Infekčné choroby stredného ucha.

Typy a stupne sluchových porúch

Rozlišujeme viaceré typy sluchových postihnutí:

1. Prevodová nedoslýchavosť

Vyskytuje sa vo zvukovode, na bubienku alebo v strednom uchu. Častou príčinou sú zápaly stredného ucha alebo infekčné choroby. V takmer všetkých prípadoch je prevodová nedoslýchavosť liečiteľná a postihnutá osoba môže svoje počutie dostatočne využiť v sociálnom prostredí.

2. Percepčná (senzorická) nedoslýchavosť

Je spôsobená patologickými zmenami v Cortiho ústroji alebo retrokochleárne zmenami v nervovej dráhe. Jednoduché zosilnenie intenzity zvuku nezlepší počutie u percepčne nedoslýchavého človeka. Pomôcť môže slúchadlo nastavené špecialistom a sluchová výchova.

3. Kombinovaná prevodovo - percepčná nedoslýchavosť

Pri tomto type je vzdušné vedenie zvukov viac narušené ako kostné. Dominuje narušenie percepcie zvukov, čo je príčinou poruchy sluchového vnímania.

4. Hluchota (surditas)

Je to poškodenie sluchovej percepcie vysokého stupňa. Môže byť:

• Úplná: Postihnutý nevníma žiadne sluchové podnety.
• Neúplná: Zvyšky sluchu sú nepatrné a nemajú význam pre vnímanie sluchovou cestou.

Hluchota môže byť dedičná (vyskytuje sa vo viacerých generáciách) alebo získaná (pri pôrode, v rannom detstve, pôsobením škodlivín, po úraze).

Približne 98% nepočujúcich má zvyšky sluchu.

Ohluchnutosť a nedoslýchavosť

Ohluchnutosť je strata sluchu, ktorá vznikla v priebehu vývinu reči alebo keď už bola reč vybudovaná. V tomto prípade je dôležité dbať na udržanie kvality reči.

Nedoslýchavosť (hypacusis) je čiastočná strata sluchu s trvalým charakterom, ktorá spôsobuje ťažké dorozumievanie s okolím. Rozdeľuje sa na ľahkú, strednú a ťažkú. Vždy je dôležitá aj mentálna úroveň dieťaťa, jeho rozumové schopnosti a sluchová pozornosť.

Vplyv veku vzniku sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie má odlišné následky v závislosti od toho, či vznikne v detskom veku (vrodená hluchota/nedoslýchavosť) alebo v dospelosti. Vek vzniku poruchy je zvlášť dôležitý, pretože významnou mierou ovplyvňuje vývin osobnosti jedinca.

• Čím v rannejšom veku porucha vzniká, tým horšie sú jej následky a vplyvy na normálny psychický vývin. Ak narušenie sluchu nastane pred vývinom slovnej zásoby, veľmi negatívne vplýva na vývin dieťaťa, lebo dojča nemá vyvinuté regulačné mechanizmy, ktorými by mohlo eliminovať rušivé javy vo svojich sociálnych vzťahoch a takto sa brániť následkom sluchového postihnutia.
• Nepočujúce deti nepočujúcich rodičov majú dobré postavenie v rodine, lebo ich komunikačné zručnosti sa vyvíjajú od začiatku bez problémov.
• Ak narušenie sluchu vzniká u dieťaťa po získaní základov slovnej zásoby (v 3. až 4. roku života) alebo v ďalších rokoch, následky sú miernejšie, lebo kognitívne funkcie a rečové kompetencie sú u neho už rozvinuté. Problémy však môžu vzniknúť zmenami vo vzťahoch postihnutého, lebo jeho komunikačné možnosti sú obmedzené, čo mu často spôsobuje psychickú záťaž.

Následky narušenia sluchu sú ovplyvnené podmienkami sociálneho prostredia, predovšetkým blízkymi osobami z rodiny postihnutého, ale aj všetkými inštitúciami, ktoré dobre pôsobia na starostlivosť, stimuláciu alebo podporu sluchovo postihnutých. Napríklad pedoaudiologická poradňa môže poskytovať cenné rady rodičom sluchovo postihnutého dojčaťa. Anomáliam v psychickom vývine sa môžeme vyhnúť, ak je v rannom veku začatá špeciálnopedagogická a terapeutická starostlivosť, ktorá je neskôr rozvíjaná.

Hluchonemota je vrodená alebo v ranom veku získaná strata sluchu spojená s vývinovou bezrečnosťou. Reč sa spontánne nevyvíja. Vnímané sú len vibrácie hlbokých tónov, nie reč.

Hluché nepočujúce dieťa sa nemôže naučiť hovoriť na základe sluchových podnetov a preto sa u neho nevyvinú akusticko-artikulačné spoje a dieťa ostáva nemé. Nemota vzniká pri vrodenej hluchote, ale aj pri ohluchnutí, ktoré sa vyvinulo pred vývinom reči alebo pri nedokončenom vývine reči. Môže vzniknúť aj po ukončení vývoja reči, ale pri nedokonalom ustálení rečových foriem do 4. roku, lebo reč nie je dostatočne zafixovaná na úrovni druhej signálnej.

Ohluchlosť je strata sluchu, ktorá vznikla počas vývinu reči alebo neskôr, keď už základné rečové stereotypy boli upevnené.

Nedoslýchavosť je vrodená alebo získaná čiastočná strata sluchu, ktorá je príčinou oneskoreného alebo obmedzeného vývinu reči.

Komunikačné systémy a pomôcky

Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém. Medzi kompenzačné pomôcky patria:

• Sluchové aparáty
• Cochleárny implantát
• Posunková reč
• Orálna reč
• Odzeranie
• Sluchová výchova
• Daktyl (prstová abeceda)
• Totálna komunikácia (kombinácia viacerých komunikačných metód)

V kontexte pedagogiky sluchovo postihnutých je dôležité spomenúť aj foniológiu, ktorá sa zaoberá diagnostikou a liečbou porúch hlasu, reči a sluchu.

Pri typoch sluchových porúch rozlišujeme:

• Prevodovú: Postupne zle počuje hlboké zvuky, hlboký hlas, slabšie počuje reč, koncovky slov, postupnú úroveň hlasitosti signálu - príčiny (zápaly).
• Percepčnú: Zle počuje vysoké tóny, nevie rozoznať jednotlivé hlásky, šepot skoro nepočuje, reči nerozumie.
• Kombinovanú: Málo počuje aj nerozumie.

Prstové znaky sú dôležitou súčasťou komunikácie so sluchovo postihnutými žiakmi. Umožňujú im vyjadriť svoje myšlienky a porozumieť hovorenej reči.

Komunikácia so sluchovo postihnutými je dôležitá nielen v školskom prostredí, ale aj v zdravotníctve a sociálnej práci.

tags: #zaklady #pedagogiky #sluchovo #postihnutych