Sebaobrana a legislatíva: Čo hovorí zákon o streľbe a miereni?

Každý z nás sa už stretol so situáciou, kedy pocítil ohrozenie - či už vlastného zdravia, života, blízkej osoby alebo majetku. Ide o veľmi nepríjemné zážitky, ktoré nás často sprevádzajú celý život. Človek v takýchto chvíľach koná často impulzívne, no je dôležité poznať právne mantinely, aby sa sebaobrana neobrátila proti nemu.

Naša justícia sa v oblasti sebaobrany opiera o dve kľúčové ustanovenia Trestného zákonníka, keďže neexistuje priama právna definícia sebaobrany. Týmito ustanoveniami sú §29 o nutnej obrane a v niektorých prípadoch aj §28 o krajnej núdzi. Obe spadajú do kategórie okolností vylučujúcich protiprávnosť.

Čo je to sebaobrana?

Sebaobrana je úkon, aktivita, systém ucelených princípov, ktorými sa človek snaží odvrátiť možné telesné, ale aj majetkové škody hroziace jemu či inej osobe. Na prvý pohľad sa to zdá jasné, no právne vymedzenie je zložitejšie.

Mnohí ľudia vnímajú pojem sebaobrana ako jasnú vec, ale ona tak jasná vlastne nie je. Aj po nespočetných súdnych sporov sa systém obracia najčastejšie na ustanovenia §29 zákona č. 40/2009 Zb., Trestný zákonník, ktorý definuje nutnú obranu a v niektorých prípadoch aj ustanovenia §28 Trestného zákonníka, ktorý hovorí o krajnej núdzi. Krajná núdza a nutná obrana spadajú do tzv. okolností vylučujúcich protiprávnosť. Poďme sa teraz pozrieť na rozdiel medzi týmito dvoma ustanoveniami.

Nutná obrana (§29 Trestného zákonníka)

„Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený trestným zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku.“

To znamená, že ak nám niekto hrozí ujmou na zdraví alebo poškodením majetku, môžeme v rámci nutnej obrany vykonať dostatočné úsilie, ktoré odvráti túto hrozbu. To isté platí, ak ide o trvajúci útok. Nemusí sa jednať ani o nás, ale aj o osobu blízku, alebo úplne neznámu, ktorej očividne hrozí poškodenie telesnej integrity, krádež, alebo iný trestný čin. Výhodou je, že nemusíme čakať, až útok (výhradne človeka) začne, ale za účelom jeho odvrátenia môžeme zasiahnuť už pri jeho hrozbe.

Dôležité upozornenie: Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku. Ak vás napríklad na ulici nakopne opitý bezdomovec a vy použijete korenistý sprej, je to v rámci nutnej obrany. Ak by ste však tasili zbraň a bez patričných výstrah a varovania pálili priamo na trup a útočníka tak usmrtili, budete mať problém so zákonom. Rovnako tak platí, že ak ste útočníka zneškodnili a ten už nejaví známky ohrozenia, nemôžete na neho ďalej útočiť.

Krajná núdza (§28 Trestného zákonníka)

„Čin inak trestný, ktorým niekto odvrací nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť inak alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo závažnejší ako ten, ktorý hrozil, alebo bol ten, komu nebezpečenstvo hrozilo, povinný znášať.“

Na rozdiel od nutnej obrany, ktorá odvracia útok, krajná núdza odvracia všeobecný pojem „nebezpečenstvo“. Navyše, u krajnej núdze sa posudzuje subsidiarita, teda to, či ste naozaj postupovali od úkonov s najmenšou závažnosťou a postupne ich vyraďovali. V praxi to znamená, že ak vám hrozí fyzické napadnutie, v rámci krajnej núdze sa musíte najskôr pokúsiť utiecť, pokiaľ je to možné. V rámci nutnej obrany môžete použiť proti útočníkovi rovnakú a vyššiu silu, ako hrozí vám. U krajnej núdze sa musí postupovať od „najmenšieho zla“.

Škoda spôsobená v rámci krajnej núdze môže byť spôsobená prakticky každému, zatiaľ čo pri nutnej obrane sa škoda vzťahuje len na útočníka. Príkladom krajnej núdze môže byť situácia, kedy musíte ohrozenú osobu bezprostredne dopraviť do nemocnice, inak jej hrozí smrť. Ak pri tom porušíte dopravné predpisy (prejdete na červenú, odriete autá), odvraciate tým nebezpečenstvo a nemalo by vám hroziť trestné stíhanie, ak ste nespôsobili nič horšie, než hrozilo ohrozenej osobe.

Druhy sebaobrany

Sebaobranu môžeme rozdeliť na pasívnu a aktívnu.

Pasívna sebaobrana

Pasívna sebaobrana zahŕňa súbor všetkých aktivít, ktoré môžu pomôcť predísť prípadnému útoku. Nejde o zbabelosť, ale o prevenciu. Rozdeľujeme ju na:

• Metodická: Vyhýbanie sa rizikovým situáciám (temné uličky, podozrivé skupiny ľudí), zmena trasy, vyhýbanie sa slovným potýčkam, snaha o odchod alebo útek.
• Verbálna / Psychologická: V situácii, keď už čelíte potenciálnej hrozbe, snažíte sa psychologicky presvedčiť útočníka, že k útoku nie je dôvod. Môžete spomenúť kamery, svedkov, právne následky. Dôležitá je vhodná voľba a načasovanie, aby sa situácia nedeegenerovala do útoku.

Aktívna sebaobrana

Aktívna sebaobrana nastupuje v momente konfrontácie, keď už pasívne metódy zlyhali. Rozdeľujeme ju na:

• Osobná (civilná): Tento typ sebaobrany vykonávajú civilisti. Jej účelom je odvrátiť hrozbu alebo útok za použitia hmatov, chvatov, úderov a kopov, ale aj pomocou obranných prostriedkov. Civilná obrana končí v okamihu odvrátenia útoku, po ktorom nastáva čo najrýchlejší presun do bezpečia. Samozrejme ak bola útočníkovi spôsobená v rámci odvrátenia útoku ujma na zdraví, ktorá ho ohrozuje na živote, je nutné poskytnúť pomoc na odvrátenie tohto rizika. V opačnom prípade nemusí súd skonštatovať rokovanie ako nutnú obranu a opäť - Máte problém.
• Profesijná: Túto sebaobranu vykonávajú ozbrojené zložky a ďalšie jednotky. Líši sa od civilnej obrany tým, že po odvrátení útoku nasleduje spacifikovanie, zabezpečenie a zadržanie útočníka.

Zručnosti a prostriedky aktívnej sebaobrany

Pre osobnú aktívnu sebaobranu sú k dispozícii rôzne zručnosti a prostriedky.

• Mentálna a fyzická príprava: Dôležitá je psychická korektnosť, inštinkty a zručnosti. Bojové umenia a športy môžu poskytnúť sebadôveru a zachovanie pokojnej hlavy, ale máloktoré z nich sú priamo určené na reálnu sebaobranu, kde neexistujú pravidlá. V boji o život sa útočí na citlivé miesta (rozkrok, oči, uši, ústa) s cieľom čo najrýchlejšie zneškodniť útočníka.
• Obranné prostriedky: Sú to predmety, ktoré dokážu zvýšiť mieru útoku a jeho následkov. Delíme ich na:
  • Neprimárne určené na obranu: Predmety dennej potreby, ktoré môžu poslúžiť ako zbraň (palica, metla, stolička, dáždnik).
  • Účelné obranné prostriedky: Vyrábané priamo na obranu (obranné spreje, paralyzéry, nože, strelné zbrane).

Z hľadiska obľúbenosti a frekventovanosti sú populárne napríklad osobné alarmy, určené predovšetkým pre ženy a deti. Vydávajú silný zvuk, ktorý má za cieľ vystrašiť útočníka a poskytnúť čas na útek. Ich nevýhodou je, že nespôsobujú fyzickú bolesť.

Používanie strelných zbraní na obranu a v poľovníctve

Vzduchovky a ich legislatíva

Vzduchovka je považovaná za zbraň, a to nielen svojou konštrukciou, ale aj podľa zákona, hoci mnoho ľudí ju vníma ako hračku. Môže vážne poraniť aj človeka. Vzduchovky s celkovou energiou vystreleného náboja (diabolky) do 15 Joule sú zaradené do kategórie D (nad 15 J do kategórie C) podľa zákona o zbraniach č. 190/2003 Z. z. Ich použitie je povolené len na strelniciach alebo súkromných pozemkoch, kde nehrozí ohrozenie majetku alebo zdravia ľudí. Na verejnosti ju nesmiete ani len niesť bez uzatvoreného puzdra.

Pri streľbe na vlastnom pozemku musíte dbať na to, aby strela skončila na vašom pozemku a neohrozila susedov ani ich majetok. Pri miereni „do vzduchu“ je potrebné si uvedomiť, že dolet diabolky môže presiahnuť dvesto metrov. Vždy sa k vzduchovke správajte, ako keby bola nabitá, majte ju zaistenú a mierte len do zeme, nikdy nie na ľudí alebo mimo svojho pozemku.

Kategória D a voľnopredajné zbrane

Medzi voľnopredajné zbrane kategórie "D" patria okrem vzduchoviek s energiou strely do 15 J aj airsoftové zbrane, paintballové zbrane, luky, kuše, expanzné plynovky a flobertky s energiou strely do 7.5 J. Vlastníci kuší alebo lukov s napínacou silou nad 150 N, historických palných zbraní vyrobených do roku 1890 a flobertiek s energiou strely do 7.5 J sú povinní uskutočňovať streľbu výlučne na strelniciach.

Ostatné zbrane kat. "D" (vzduchovky do 15 J, expanzné plynovky, airsoftové a paintballové zbrane) je možné používať aj mimo strelníc, napríklad v záhrade alebo na dvore. Vlastníkom týchto zbraní môže byť osoba staršia ako 18 rokov a plne spôsobilá na právne úkony. Pri manipulácii s nimi je potrebné mať pri sebe doklad totožnosti, vyhýbať sa alkoholu a prepravovať ich skrytou formou. Zbrane kat. D nesmú byť vypožičané alebo prenajaté osobám mladším ako 18 rokov, týmto osobám môžu byť zverené len pod dohľadom osoby staršej ako 18 rokov.

Novela zákona o strelných zbraniach a strelive (2022): Táto novela priniesla zásadné zmeny pre držiteľov voľnopredajných zbraní. Od 1. februára 2022 je na nákup novovyrobených flobertiek do 7.5 J a expanzných zbraní potrebné povolenie na nákup od polície a následná evidencia. Zbrane nadobudnuté pred týmto dátumom musia byť dodatočne zaregistrované do 31. januára 2023. Nákup týchto zbraní na diaľku (cez internet) už nie je možný.

Pre ilustráciu zmien, pozrite si nasledujúcu tabuľku:

Zákon o poľovníctve a miereni

Zákon o poľovníctve reguluje a chráni divú zver a zabezpečuje udržateľné poľovníctvo. Zároveň však vyvoláva diskusie ohľadom zákazu strieľania a mierenia v určitých situáciách a právomocí poľovníckej stráže.

Nejasnosti a ich dôsledky

Kritici poukazujú na nejasnosti v zákone, ako napríklad:

• Právo usmrtiť psa: Zákon umožňuje poľovníckej stráži usmrtiť psa, ktorý prenasleduje zver, no nešpecifikuje presné podmienky (napr. či je pes na vôdzke, v ohradenom priestore).
• Miesto prenasledovania zveri: Zákon neupresňuje, kde musí k prenasledovaniu dôjsť, čo teoreticky umožňuje usmrtenie psa aj na súkromnom pozemku.
• 200-metrová zóna: Okolo obydlí sa nachádza 200-metrové nepoľovné pásmo, v ktorom sa poľovník môže pohybovať len so zbraňou, ktorá vylučuje okamžité použitie.

Relevantné ustanovenia zákona

• § 29 zákona o poľovníctve: Oprávnenia poľovníckej stráže, vrátane usmrtenia psov alebo mačiek, ktoré hľadajú alebo prenasledujú zver 200 metrov od najbližšej obývanej plochy.
• § 31 zákona o lesoch: Zakazuje voľné púšťanie psov na lesných pozemkoch, s výnimkou poľovných a služobných psov pri výkone povinností.
• § 4 zákona o veterinárnej starostlivosti: O vedení psa - osoba musí byť fyzicky a psychicky spôsobilá, schopná psa ovládať a predchádzať ohrozeniu ľudí, zvierat a škodám na majetku.
• § 62 (8) c) zákona o poľovníctve: Poľovník je povinný vybiť zbraň pri vstupe do obydlia a do intravilánu obce.
• § 62 (3) zákona o poľovníctve: „Zakázané je strieľať alebo mieriť v smere, v ktorom by následkom výstrelu mohlo prísť k ohrozeniu života, zdravia osôb alebo majetku.“

Konflikty v praxi a potreba revízie

V praxi dochádza ku konfliktom medzi poľovníkmi a občanmi, čo poukazuje na potrebu jasnejšej komunikácie a rešpektovania práv. Mnohí odborníci sa zhodujú, že súčasný zákon o poľovníctve potrebuje revíziu na odstránenie nejasností a zosúladenie záujmov všetkých strán. Podľa advokáta Petra Mičuneka Ústava SR, Listina základných práv a slobôd, lesný zákon a zákon o ochrane prírody zaručujú každému voľný vstup a pohyb v prírode, avšak s povinnosťou rešpektovať lesné prostredie a záujmy vlastníka.

tags: #zakazane #je #strielat #alebo #mierit