Komplexný sprievodca zahraničnými príspevkami a sociálnym zabezpečením pre zamestnancov v Nórsku

Nórsko, krajina známa vysokou životnou úrovňou a prosperujúcou ekonomikou, ponúka rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia. Tento systém je financovaný z daní a je navrhnutý tak, aby podporoval občanov v rôznych životných situáciách. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o príspevkoch a dávkach dostupných v Nórsku, porovnáva ich so situáciou na Slovensku a skúma ďalšie aspekty života a práce v tejto severskej krajine.

Nórsky sociálny systém a finančná podpora

Nórsko má jeden z najštedrejších sociálnych systémov na svete. Vysoké daňové sadzby v Nórsku a Škandinávii sú kompenzované úrovňou sociálnej pomoci a služieb. Z daní sa financujú škôlky, školy, bezplatné vzdelávanie, nemocnice, domovy dôchodcov, podpora sociálne slabších a výstavba ciest. Medzi benefity platenia daní patria sociálne dávky, sociálne istoty, dávky v nezamestnanosti (Dag penger) a bezplatné zdravotníctvo, kde pacient hradí maximálnu spoluúčasť 2 040 NOK. Nórsko, Island a Lichtenštajnsko prispievajú do finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórskeho finančného mechanizmu, pričom Nórsko poskytuje približne 97 % finančných prostriedkov. Tieto mechanizmy sú zamerané na znižovanie ekonomických a sociálnych rozdielov v Európe.

Práceneschopnosť a výzvy sociálneho systému

Štedrý sociálny systém v Nórsku má aj svoje tienisté stránky. Vysoké výdavky na zdravotné a sociálne dávky a potenciál pre zneužívanie systému predstavujú výzvy. Medzinárodný menový fond (MMF) upozorňuje, že Nórsko má najvyšší podiel populácie poberajúcej dávky súvisiace so zdravotným hendikepom spomedzi krajín OECD a vyzýva na reformu tohto systému. Zamestnanci v Nórsku poberajú počas práceneschopnosti plnú mzdu po dobu jedného roka a následne dve tretiny predchádzajúceho príjmu. Podľa generálneho riaditeľa nórskej dôchodkovej a poisťovacej spoločnosti Storebrand Odda Arilda Grefstada, firmy musia venovať viac času náboru a hľadaniu kvalifikovaných pracovníkov, zatiaľ čo zostávajúci zamestnanci sú preťažení, čo má za následok pokles produktivity.

Pre porovnanie, v Nemecku zamestnávatelia v roku 2022 vynaložili rekordných 77 miliárd eur na kompenzácie za pracovnú neschopnosť, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2010. Na Slovensku sa práceneschopnosť viac využíva v chudobnejších regiónoch. Analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že sociálny systém povzbudzuje ľudí s nižšími príjmami, aby zostávali dlhšie na PN.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je dôležitý nástroj sociálnej politiky, ktorý pomáha predchádzať sociálnemu prepadu. Nórsko pristupuje k príspevku na bývanie individuálne a zohľadňuje konkrétnu situáciu žiadateľa. Na zistenie stropu príjmov stačí zadať obec, počet členov domácnosti, či je niekto zdravotne hendikepovaný alebo je poberateľ starobného dôchodku slobodný. Husbanken zohráva kľúčovú úlohu v politike sociálneho bývania na národnej úrovni. Obec (Kommuna) podporuje ľudí, ktorí si chcú kúpiť bývanie a nemajú našetrené 15% kapitálu, formou štartovacej pôžičky (Starlån).

Rodičovské príspevky a dávky

Narodenie dieťaťa je spojené s finančnými nákladmi. Štáty poskytujú rôzne formy podpory pre rodiny s deťmi, ako sú materské a rodičovské príspevky. Nórsko má vynikajúci systém rodičovských dovoleniek s obdobím vyplácania rodičovského príspevku počas 49 týždňov (15 týždňov je vyhradených pre každého rodiča) so 100% krytím alebo 59 týždňov (19 týždňov je vyhradených pre každého rodiča) s 80% krytím. Rodiny taktiež využívajú právo na opatrovateľskú službu. Pôrod v Nórsku je spojený s profesionálnym prístupom personálu a vysokou kvalitou praxe pôrodných asistentiek. Matka má dieťa neustále pri sebe a je jej poskytnutá adekvátna podpora pri dojčení.

Rodinné dávky pre pracujúcich v Nórsku s deťmi na Slovensku

Ak ste zamestnaný v Nórsku a máte deti na Slovensku, môžete mať nárok na detské prídavky a hotovostnú podporu. Detské prídavky sú vyplácané do dosiahnutia veku 18 rokov dieťaťa. Hotovostnú podporu je možno dostať na dieťa vo veku medzi 1 a 3 roky a maximálne po dobu 23 mesiacov. Na stránkach NAV-u nájdete podrobnejšie informácie, podmienky a príslušné formuláre žiadostí v nórskom, anglickom a poľskom jazyku.

Porovnanie rodičovských príspevkov a dávok v krajinách EÚ a Nórsku

Dĺžka materskej dovolenky a výška materskej dávky sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Slovensko patrí medzi krajiny s dlhšou materskou dovolenkou, zatiaľ čo Nórsko má jednu z najkratších.

Kritika systému "ochrany detí" v Nórsku (Barnevern)

Systém "ochrany detí" v Nórsku, známy ako Barnevern, je kritizovaný za rozsiahly biznis, kde súkromné spoločnosti zarábajú na umiestňovaní detí do náhradnej starostlivosti. Podľa niektorých zdrojov je v Nórsku až 5% detí bez rodičov. Na starostlivosť o jedno dieťa sa vynakladá približne 2300 EUR denne.

Voľný pohyb pracovníkov a koordinácia sociálneho zabezpečenia

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných zásad Európskej únie (EÚ), ktorá zabezpečuje občanom EÚ právo hľadať si zamestnanie a pracovať v iných členských štátoch, bývať v nich na tento účel a mať rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok a sociálnych a daňových výhod. Táto zásada sa vzťahuje aj na Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Koordinačné nariadenia EÚ

Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne neovplyvnilo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Tieto nariadenia nenahrádzajú vnútroštátne právne predpisy, ale určujú, ktorý systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu je pre konkrétnu osobu v jej konkrétnej situácii príslušný. Ak sa osoba nachádza v cezhraničnej situácii (napr. býva v jednom členskom štáte a pracuje v druhom), koordinačné nariadenia stanovujú pravidlá a princípy, podľa ktorých sa určuje, v ktorej krajine bude daná osoba poistená na sociálne zabezpečenie, aké dávky jej budú vyplácané a za akých podmienok.

Dňa 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nové koordinačné nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie nariadenie č. 987/2009, ktoré platia pre všetky členské štáty Európskej únie. Pre Švajčiarsko sa rozšírila účinnosť nových koordinačných nariadení od 1. apríla 2012 a pre štáty, tvoriace Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) od 1. júna 2012.

Princípy koordinácie

Koordinácia je založená na niekoľkých kľúčových princípoch:

• Rovnaké zaobchádzanie: Pokiaľ nie je v nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Súčasťou tohto princípu je aj rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach.
• Uplatňovanie legislatívy len jedného štátu: Všeobecným pravidlom je, že sa na osobu v konkrétnom čase uplatňuje legislatíva len jedného štátu, takže príspevky resp. dávky sa platia/poberajú len v jednom štáte.
• Princíp lex loci laboris: Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
• Zachovanie nadobudnutých práv a zohľadňovanie období: Cieľom je, aby sa pri nároku na dávky sociálneho zabezpečenia zohľadňovali aj obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska v iných členských štátoch.
• Prenosnosť dávok: Ak má osoba nárok na peňažné dávky v jednej krajine, vo všeobecnosti jej môžu byť vyplácané aj keď žije v inej krajine.

Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Neaktívne osoby a dôchodcovia podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska.

Daňová rezidencia a povinnosti v Nórsku a na Slovensku

Daňová rezidencia je kľúčový faktor určujúci, kde je osoba povinná platiť dane zo svojich príjmov. Nórsko má progresívny daňový systém. Dane sú geograficky rozdielne, na severe sú nižšie ako v Oslo. Zamestnanci, dôchodcovia a firmy platia dane samospráve a štátu. Odvody do sociálneho poistenia tvoria 7,8% dane. Zamestnávateľ platí za zamestnancov príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Cudzincom žijúcim v Nórsku je poskytovaná 10% úľava na dani prvé 2 roky. Mesiac pred Vianocami sa platí iba 50% daň.

Daňový úrad (Skattekontor) posiela raz ročne daňový výmer (Skattekort) s percentom dane na budúci rok. Ak zaplatíte príliš veľa dani, bude vám preplatok refundovaný. Vlastníctvo nehnuteľnosti znižuje daň. Štát podporuje rodiny s deťmi formou odpočtu z dani na dieťa. Priemerne zarábajúci človek platí 36% daň, z čoho je 12% feriepenger (peniaze na dovolenku). Ten, kto spláca hypotéku a má 2 deti, môže si uplatniť odpočet z dane a iné bonusy.

Daňová rezidencia pre slovenských občanov pracujúcich v Nórsku

Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Takýto rezident je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, teda príjem plynúci zo zdrojov na území SR, ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) má daňovú povinnosť len z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR.

Ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2025 presiahnu sumu 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Na jeho riešenie sa posudzujú kritériá ako stály byt (trvalo dostupné bývanie) a stredisko životných záujmov (bližšie osobné a hospodárske vzťahy).

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)

Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí, príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR. Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.

Zdravotná starostlivosť v Nórsku pre občanov EÚ

Ak pracujete v Nórsku a ste tam poistený, je potrebné váš poistný vzťah v SR ukončiť do 8 dní a od tej doby už nemôžete používať Európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC) vydaný v SR. Ukončiť poistný vzťah môžete na základe akéhokoľvek dokladu o existencii zdravotného poistenia v cudzine, napr. dokladu zahraničnej zdravotnej poisťovne (alebo obdobnej inštitúcie), kam je za vás odvádzané poistné, alebo dokladu od zamestnávateľa o zdravotnom poistení v cudzine, prípadne i na základe pracovnej zmluvy v kombinácii s čestným prehlásením o existencii zdravotného poisteni v cudzine.

Formulár E106 a EHIC

Zdravotnú starostlivosť v SR potom môžete čerpať na náklady vašej zdravotnej poisťovne v Nórsku buď na základe formulára E106 alebo EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia (v Nórsku Europeisk helsetrygdkort). Formulár E106 sa vydáva pracovníkom, ktorí pracujú v jednom členskom štáte EÚ a bydlisko majú v druhom členskom štáte, aby získali nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v oboch týchto štátoch. Je ale plne v kompetencii vašej zdravotnej poisťovne, či vám tento formulár vydá. Na základe EHIC máte nárok na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti v ostatných členských štátoch EÚ, teda aj v SR. Potrebná zdravotná starostlivosť je taká, ktorú vyžaduje aktuálny zdravotný stav pacienta a musí mu byť poskytnutá s ohľadom na povahu dávok a očakávanú dĺžku pobytu, t.j. aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do krajiny poistenia skôr, ako pôvodne zmýšľal.

Ak máte v Nórsku len prechodné bydlisko a Vaše stále bydlisko je v inom štáte EÚ, môžete mať nárok na vydanie formulára E 106 a/alebo formulára E 109. Formulár E109 umožní čerpať plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku Vašim rodinným príslušníkom, ktorí sú na Slovensku. Formulár E 106 a E 109 je ľahšie získať počas 1. a 2. roku Vášho prechodného pobytu v Nórsku. Predpokladom je, že máte stále bydlisko na Slovensku napr. vo vlastnom byte/dome, máte tam rodinu ako manželku (manžela), deti a pod. Dôležitý je vzťah stále bydlisko na Slovensku a dočasné, prechodné ubytovanie v Nórsku, vyplývajúce z pracovného pomeru v Nórsku.

Pracovné podmienky v Nórsku

Nórsko je známe svojimi odborovými zväzmi, priaznivými právami pracovníkov a predovšetkým vysokými platmi. Tie sa spravidla vyplácajú na mesačnej báze a vždy v rovnaký dátum v mesiaci. V rôznych priemyselných odvetviach je stanovená minimálna mzda, ktorá zabraňuje tomu, aby mali zahraniční pracovníci nižší príjem alebo horšie pracovné podmienky, než je v Nórsku bežné. Minimálna hodinová mzda je 17€ (mesačne to je približne 2 650€, v závislosti od aktuálneho menového kurzu). Nórske zákony stanovujú, že všetci zamestnanci musia byť krytí poistením v prípade pracovného úrazu. Bežná pracovná doba v Nórsku dosahuje 40 hodín týždenne a 8 hodín denne. Túto pracovnú dobu nemožno presiahnuť. Bežne sa stáva, že zamestnanci sa kolektívne dohodnú na pracovnej dobe 37,5 hodín týždenne. S takouto pracovnou dobou možno ľahšie docieliť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Niet preto divu, že Nórsko sa zaraďuje medzi krajiny s najlepšou rovnováhou medzi pracovným a osobným životom. V Nórsku je populárna práca v rotačnom systéme, kde zamestnanec pracuje napríklad 6 týždňov a potom sa vracia na 2 týždne domov.

Hľadanie práce a ubytovania

Pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov bol v Nórsku vytvorený integrovaný portál pod názvom Work in Norway (www.workinnorway.no). Portál má aj svoju osobitnú sekciu určenú pre nórskych zamestnávateľov, ktorí hľadajú zahraničných zamestnancov, ako aj pre zahraničné spoločnosti ponúkajúce svoje služby v Nórsku. Národný inšpektorát práce (www.arbeidstilsynet.no) poskytuje informácie o pracovných zmluvách, pracovnom čase, mzde a dovolenke. Väčšina pracovných ponúk je určená pre osoby, ktoré ovládajú nemecký alebo anglický jazyk na komunikatívnej úrovni. Niekedy sa však vyskytujú voľné pracovné miesta, na ktoré sa môžu hlásiť kandidáti bez znalosti cudzích jazykov, najmä v oblasti výroby a logistiky.

Jednou z najdôležitejších záležitostí pri vycestovaní za prácou do zahraničia je rezervácia ubytovania. Zahraniční zamestnávatelia, s ktorými spolupracujeme, vždy zabezpečujú ubytovanie pre našich zamestnancov, aby ich odbremenili od hľadania ubytovania na vlastnú päsť, čo šetrí čas. Náklady na ubytovanie často plne hradí zamestnávateľ. Ak náklady hradí zamestnanec, zamestnávateľ odpočíta náklady z výplaty každý mesiac, aby zamestnanec nemusel platiť vopred po príchode za ubytovanie. Cieľom zamestnávateľa je nájsť ubytovanie čo najbližšie k miestu výkonu práce. Veľkou výhodou je, ak má potenciálny zamestnanec vlastné auto, ktorým môže dochádzať do práce každý deň.

Registrácia a povolenie na pobyt

V Nórsku bol vytvorený oficiálny online sprievodca pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov s názvom Work in Norway, ktorý poskytuje rady a informácie o hľadaní práce, pracovnom živote a sťahovaní. Praktické informácie o sťahovaní do Nórska nájdete aj na stránke New in Norway. Ak máte platné povolenie k pobytu (Oppholdstillatelse s dátumom platnosti, alebo na dobu neurčitú), je ľahšie, než keď máte Registreringsbevis - Registreringsbevis je povolenie k pobytu na dobu kým ste zamestnaný a máte prácu a teoreticky končí k dátumu, keď pracovný pomer skončí. Žiadosť o povolenie na pobyt EHP/EFTA treba vyplniť v príslušnom formulári Søknad om EØS-/EFTA-tillatelse. Žiadosť je možné odovzdať na najbližšom nórskom zastupiteľstve vo Vašej krajine, alebo v inej krajine, kde máte legálny pobyt v dĺžke minimálne 6 mesiacov. Môžete žiadať aj po vstupe do Nórska. Žiadosti podávané v Nórsku treba podávať osobne, alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby, na policajnom okrsku podľa miesta bydliska. Povolenie sa udeľuje na 5 rokov.

Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Možnosť získať uznanie kvalifikácie a kompetencií môže zohrávať dôležitú úlohu pri rozhodovaní, či prijať prácu v inej krajine EÚ. Pre tzv. ťažké skupiny vodičského oprávnenia, ako sú C, D a pod. zo slovenčiny do nórčiny a opačne je potrebné mať preklad cez angličtinu. Nórske úrady anglický preklad akceptujú.

Preprava a komunikácia

Norwegian lieta priamo z Prahy do Oslo (2 letiská Gardermoen a Rygge), Stavanger, Bergen a Trondheim. Autobusová linka Student Agency premáva medzi Prahou a Oslom 2x týždenne. Autobusové spojenie je alternatívou, ak máte ťažkú batožinu, ktorej preprava by cenu letenky veľmi zvýšila. Mnohí využívajú telefonovanie cez internet, napr. Skype, čo je cenovo najvýhodnejšie. Novoprišlým a dočasne v Nórsku žijúcim krajanom, ktorí majú k dispozícii iba mobil, by sme doporučili mobilného prevádzkovateľa LEBARA. Dostanete u neho mobilné číslo a SIM-kartu, ktorá okrem normálneho telefonovania po Nórsku poskytuje volanie do cudziny za veľmi príjemné ceny. Hovory medzi účastníkmi Lebara spoločnosti sú zadarmo.

tags: #zahranicny #prispevok #zamestnancom #v #norsku