Začlenenie mentálne postihnutých do aktivít

Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si vyžaduje citlivý a individuálny prístup. Cieľom je efektívne začleniť týchto žiakov do bežného vzdelávacieho prostredia a podporiť ich rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií. Dôraz sa kladie na inkluzívne vzdelávanie a na to, ako prispôsobiť vzdelávacie programy potrebám jednotlivých žiakov, namiesto toho, aby sa žiaci prispôsobovali vopred určeným programom.

Individuálny prístup k vzdelávaniu

Každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svojej školy. Častou praxou je, že integrovaný žiak sa automaticky riadi vzdelávacím programom pre dané znevýhodnenie. Avšak, zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu, napr. ak sú v špeciálnej triede, v bilingválnom programe a pod.

Ak hovoríme o integrácii podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a), žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia.

Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania je dôležitý Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN. Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napr. A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom. To znamená presne to, čo sa deje v praxi na Slovensku - síce integrujeme deti do tried, ale vlastne ich nanovo segregujeme - obmedzením prístupu k tomu, čo majú ostatné deti, prístupu k predmetom, k obsahu, aktivitám. Samotný problém nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé.

Rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií

Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. V škole sa väčšinou sústreďujeme na odovzdávanie vedomostí, ale čoraz viac je dôležitejšie zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov. Veď najlepšie sa učí v tej triede, kde vládnu medzi žiakmi dobré vzťahy a prevláda pozitívna atmosféra. Na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa. Keď dieťa cíti, že ho rešpektujú a akceptujú, rozširuje tieto pocity aj na ostatné deti.

Porozprávali sme sa s učiteľmi zo Spojenej špeciálnej základnej školy pre deti s mentálnym postihnutím a základnej školy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou na Odborárskej v Košiciach - Zuzanou Dopirák a Petrom Stankom. Súhlasím s ňou, že je veľký rozdiel zaradiť do bežnej základnej školy mentálne postihnutého žiaka, ktorý má v domácom prostredí vytvorené vhodné podmienky na vzdelávanie, ako žiaka, ktorý navštevuje našu školu a nemá vhodné domáce prostredie na vzdelávanie.

Ani jedna naša trieda pritom nie je homogénnou skupinou vzhľadom na vek, druh a stupeň postihnutia jednotlivých žiakov. Ako som už spomínala, nízky počet žiakov v triedach nám dáva možnosť pre individuálny prístup k žiakom, ktorý je vzhľadom na ich špecifiká nevyhnutným predpokladom pre efektívne učenie. Je však takmer neporovnateľné, ak sa pozrieme na dieťa s mentálnym postihnutím z takzvanej bežnej rodiny, ktoré má vo svojom prirodzenom domácom prostredí od narodenia množstvo stimulov a vhodné podmienky na progres, no na druhej strane máme dieťa s mentálnym postihnutím, ktoré vyrastá v málo podnetnom prostredí, kde bol zanedbaný už psychomotorický vývoj dieťaťa do dvoch rokov jeho života. Rodinné prostredie žiaka výrazne ovplyvňuje jeho prospievanie v škole.

Aktivity na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií

Nasledujúce aktivity môžu pomôcť rozvíjať sociálne a emocionálne kompetencie u žiakov s mentálnym postihnutím:

• Pozitívne odkazy: Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
• Príbeh o sebe: Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
• Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres: Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
• Vnímanie zvuku: Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával.
• Rozhovor o emóciách: Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
• Emocionálna prechádzka: Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne.
• Stratený kamarát: So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil.
• Zastavený film: Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje.
• Triedna vlajka: Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.
• Kreslenie pocitov: Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvovalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, rozdeľte ich do skupín.
• Loptička prianí: Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptičku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
• Hra na básnikov: Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať.
• Spoločný obrázok: Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí.
• Naše myšlienky a pocity: Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť …
• Kto som?: Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 - 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede.

Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji detí, obzvlášť u tých s mentálnym postihnutím. Vytvorenie inkluzívneho prostredia, ktoré rešpektuje individuálne potreby každého dieťaťa, je základom pre ich úspešný rast a učenie. Tento článok sa zameriava na aktivity vhodné pre mentálne postihnuté deti v materskej škole, s dôrazom na rozvoj zmyslového vnímania a podporu inklúzie, pričom vychádza z reálnych skúseností odborníkov a programov.

Zmyslové aktivity ako brána k poznávaniu

Pre deti s mentálnym postihnutím je často náročné učiť sa tradičnými metódami. Preto je dôležité využívať aktivity, ktoré stimulujú ich zmysly a umožňujú im prežívať a spoznávať svet okolo seba prostredníctvom dotyku, zvuku, zraku, čuchu a chuti.

Čítanie cez zmysly

Hoci deti s mentálnym postihnutím často nevedia čítať v tradičnom zmysle slova, môžeme im priblížiť rozprávky a príbehy inou formou - prostredníctvom zmyslov. Dôraz sa kladie na zážitok a terapeutický presah.

• Hmatové knižky: Uprednostňujú sa hmatové knižky, ktoré umožňujú deťom vnímať príbeh pomocou dotyku. Rôzne textúry a materiály pomáhajú deťom lepšie pochopiť postavy a dej.
• Vizuálne podnety: Čierno-biele rozprávkové knižky s veľkými jednoduchými obrázkami sú pre deti s mentálnym postihnutím ľahšie spracovateľné. Neskôr sa môže prejsť na leporelá bez hmatového sprievodu.
• Multisenzorický prístup: Rozprávku je možné doplniť reálnymi predmetmi, zvukmi a vôňami, ktoré súvisia s príbehom. Napríklad, pri čítaní knižky o záhradníkovi si terapeut môže nasadiť klobúk a zobrať košík so zeleninou.

Príklady aktivít

• Z rozprávky do rozprávky: Každý týždeň sa venujte inej téme a rozoberte ju na menšie časti.
• Zvedavý sloníček: Použite hmatovú knižku so slonom a nechajte deti skúmať rôzne materiály, ktoré slon predstavuje (napr. hrubú kožu, mäkký chobot).
• Na záhrade: Okrem knižky o záhrade prineste reálnu zeleninu a nechajte deti ju ochutnávať, ovoňať a dotýkať sa jej.
• Ružové kráľovstvo: Vytvorte ružové prostredie s rôznymi ružovými predmetmi a nechajte deti ich skúmať.

Individuálny prístup a prispôsobenie

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa s mentálnym postihnutím je jedinečné a vyžaduje individuálny prístup a metódy práce.

• Malé skupiny: Pracujte v menších skupinách po 2 až 3 deti, aby ste sa mohli každému dieťaťu venovať individuálne.
• Pozorovanie a reakcia: Sledujte reakcie detí a prispôsobte aktivity ich potrebám a možnostiam. Ak dieťa zareaguje na daný obrázok, považujte to za zvládnutú akciu.
• Trpezlivosť a flexibilita: Časový úsek na zvládnutie aktivity je individuálny, niekedy to trvá mesiac, inokedy aj šesť mesiacov.

Dôležité aspekty pri práci s knihou

• Postupnosť a jednoduchosť: Veľký pozor venujte postupnosti obrázkov, menej je niekedy viac.
• Plánovanie: Dôležité je rozplánovať si prácu s knižkou dopredu aspoň na mesiac.
• Krátky časový úsek: Po desiatich minútach zväčša knižky odkladajte, lebo vieme, že ich zrakový vnem je unavený.
• Opakovanie: Odporúčame opakovať aktivity aspoň dvakrát do týždňa.
• Alergie a záchvaty: Niektoré deti môžu mať alergie na určité materiály alebo im drsné povrchy môžu vyvolať záchvaty.
• Rôznorodosť materiálu: Na druhej strane je potrebná rôznorodosť materiálu v knižkách, aby sa vytvárali nové prepojenia (synapsie) v mozgu.

Odstraňovanie bariér

Dôležité je odbúravať bariéry, ktoré bránia deťom s mentálnym postihnutím v úspešnom začlenení do kolektívu.

• Sociálne bariéry: Nepostrehnutím „onálepkovania“ dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu.
• Jazykové bariéry: Deti iných národností a štátnych príslušností boli prijaté do slovenskej MŠ a samozrejme neovládali slovenský jazyk. Napriek tomu našli „spoločnú reč“ v procese hry.
• Sociálne bariéry: Nebyť účastný, nebyť prirodzenou súčasťou skupiny.

Podpora inkluzívneho povedomia

Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie - je potrebný a prospešný. Je tým, ktorý učí a podporuje inkluzívne povedomie detí.

• Vzájomná akceptácia: Ideou skupinových hier je to, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať, vzájomne participovať a akceptovať sa.
• Heterogénna skupina: V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné.

Aktivity na podporu inklúzie

• Skupinové hry: Prostredníctvom úvodných aktivít je prvoradým cieľom venovať pozornosť vzájomnému spoznávaniu sa, observácii správania sa detí v skupine.
• Hudobné aktivity: Deti si vyberú hudobný nástroj, ktorý je súčasťou orchestra. Spoločne si na nich zahrajú. Môžu hrať v dvojiciach, vo väčších skupinách a pod.
• Výtvarné aktivity: Deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč. Postavia sa okolo stola a na výzvu začnú najprv jemne, pomaly bubnovať končekmi prstov na hlinu.
• Pohybové aktivity: „Za ruky sa pochytáme, pri tanci sa zabavíme, veď sme jedna rodina, jedna veľká skupina.“ Znevýhodnené dieťa sa stáva hlavnou postavou - Ruženkou.

Typy podpory v inklúzii

• Epizodická podpora: Ide o využitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít.
• Obmedzená podpora: Ide o prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením, napr. počas hier (sociálna inklúzia), súčasť tvorivých dielní, a pod.
• Rozsiahla podpora: Môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia, napr.
• Úplná podpora: Je typom podpory charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.

Práca s "odlišnosťou"

• Výtvarné médiá: Zameriavajú sa na rozličné spôsoby skúmania »odlišnosti« (napr. vizuálne vnímanej) ako na možnosti stimulácie predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti (práca s »odlišnosťou« spôsobom zážitku napr.
• Práca s »predsudkami«: Aktivity na podporu kvality života detí v skupine zamerané na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú.
• Práca s »nálepkami«: Aktivity sa zameriavajú na objasnenie »nálepiek« s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej »nálepky«.

Snoezelen terapia: Multisenzorické prostredie pre rozvoj a relaxáciu

Snoezelen terapia, realizovaná v špeciálne navrhnutých multisenzorických miestnostiach, predstavuje účinný stimulačný program pre deti s mentálnym postihnutím. Toto prostredie, bohaté na vizuálne, sluchové, hmatové a čuchové podnety, umožňuje deťom prežívať a spoznávať svet v bezpečnom a relaxačnom prostredí.

Prínos Snoezelenu

Rozhovor s odborníkmi zo Spojenej školy na Beethovenovej 27 v Trnave, ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym, kombinovaným postihnutím a autizmom, poukazuje na význam Snoezelenu pre deti s rôznymi potrebami:

• Redukcia tenzie a rušivých prejavov: Snoezelen terapia pomáha redukovať tenziu, napätie a rušivé prejavy v správaní detí s poruchami správania, autistickými prejavmi či hyperaktivitou.
• Uvoľnenie spasticity: U detí s telesným postihnutím, najmä so spastickou formou detskej mozgovej obrny, Snoezelen miestnosť napomáha k uvoľneniu svalstva a relaxácii.
• Vodná posteľ: Poskytuje relaxáciu a uvoľnenie, najmä pre deti s telesným postihnutím. Vibrácie vodnej postele upokojujú hyperaktívne deti a navodzujú spánok.
• Bublinkový valec: Pohyb bubliniek vo vnútri valca je fascinujúci pre deti s problémami s chôdzou a pre zrakovo postihnuté deti, ktoré majú radi výrazné svetlá.
• Závesné kreslo v tvare listu: Hojdanie v kresle pôsobí relaxačne na hyperaktívne deti.
• Optické vlákna: Stimulujú zrak a hmat, a sú obľúbené u detí s telesným postihnutím.
• Projekcia: Vizuálne podnety z projektora upútajú pozornosť detí a podporujú relaxáciu.
• Muzikoterapia: Relaxačná hudba a muzikoterapeutické prvky prispievajú k uvoľneniu a redukcii napätia.

Príklady využitia Snoezelenu v praxi

• Práca s deťmi s autizmom: U päťročného chlapčeka s autizmom, ktorý mal nutkavé a automutilačné prejavy, Snoezelen terapia s prítomnosťou matky priniesla úžasné pokroky. Chlapec mal svoje rituály, ktoré vykonával po príchode do miestnosti, a terapeutka sa ho snažila viesť k tomu, aby komunikoval a prejavoval svoje potreby.
• Bazálna stimulácia: U detí s telesným postihnutím sa využíva vibračná vodná posteľ a hudba na navodenie relaxácie a stimuláciu svalstva. Terapeut robí ľahkú dotykovú masáž a všíma si reakcie dieťaťa.
• Skupinová terapia: V Snoezelen miestnosti sa realizujú aj skupinové sedenia s deťmi s kombinovaným postihnutím, zamerané na skvalitnenie vzťahov a riešenie problémov v kolektíve.

Potreba vzdelávania a výmeny skúseností

Odborníci zdôrazňujú potrebu vzdelávania a výmeny skúseností v oblasti Snoezelen terapie. Workshop priamo v zariadení, kde by mali možnosť vidieť ukážky práce, a kazuistické workshopy, kde by každý priniesol prípad zo svojej cieľovej skupiny, by boli veľmi prínosné.

Program Dyscom SK: Podpora vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami

Program Dyscom SK predstavuje významný stimulačný program, ktorý je užitočný pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj bez špeciálnych potrieb.

Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom (ZPMP) je občianskym združením (OZ). Vzniklo pred dvadsiatimi rokmi a sídli na Ulici Andreja Kmeťa. Jeho členmi sú ľudia s rôznymi druhmi postihnutia a ich rodičia. „Naše združenie má vlastné strediská sociálnych služieb. Ide o chránenú dielňu, rehabilitačné stredisko a prepravnú službu,“ v krátkosti predstavila OZ jeho predsedníčka Emília Kužmová. Konštatovala, že ZPMP má v súčasnosti 98 členov v rôznom veku z Michalovského a Sobranského okresu. Väčšina, (asi 60 %), trpí rôznymi druhmi zdravotného postihnutia. Zvyšok tvoria rodičia týchto ľudí. Združenie má aj jedného kolektívneho člena - OZ Pomocná ruka deťom. Združuje rodiny s ťažko zdravotne postihnutými deťmi.

Rehabilitačné stredisko je v prevádzke počas pracovných dní. Využívajú ho klienti s rôznymi poruchami pohybového aparátu, ale aj inými zdravotnými ťažkosťami. „Trávia v ňom dopoludňajší čas, zhruba štyri hodiny,“ objasnila. Dve rehabilitačné pracovníčky im poskytujú kondičnú zdravotnú terapiu a rehabilitáciu. „Tieto procedúry pozostávajú z klasických masáží, elektroliečby, vodoliečby, liečby parafínom a podobne,“ priblížila. Klienti uhrádzajú jednotlivé procedúry v zmysle zákona o sociálnej pomoci. Jedna osoba platí denne za takéto služby 0,35 €. Členovia združenia majú nárok na rehabilitáciu už na základe nových nariadení. „Od začiatku tohto roka sa ich odkázanie na sociálne služby posudzuje podľa nových kritérií. V spomínanom období bol každý náš klient opätovne posúdený. Na základe zistených skutočností kompetentní pracovníci určili stupeň jeho odkázania. Bolo to však ekonomicky náročné, pretože 90 % finančných nákladov súvisiacich s týmito administratívnymi úkonmi znášali klienti. V rámci toho sú im určené liečebné procedúry a zároveň im bol stanovený termín ďalšieho posudzovania,“ poznamenala E. Kužmová. Od miery zdravotného postihnutia závisí aj dĺžka poskytovania spomínaných rehabilitačných procedúr. U niektorých klientov sú prevádzané jeden, až dva roky.

Ďalšou zložkou poskytovaných sociálnych služieb je pracovná terapia. Podľa stupňa zdravotného postihnutia sú klienti zaradení na tú-ktorú pracovnú pozíciu. Iné povinnosti majú mentálne a sluchovo postihnutí ľudia. Odlišné aktivity vyvíjajú klienti s ľahšími formami postihnutia. „Naši členovia upravujú trávnaté priestranstvo. Pracujú v skleníku a záhrade. Perú a žehlia. Upratujú jedáleň, pripravujú desiatové jedlá,“ predstavila činnosť predsedníčka ZPMP. Ďalšia skupina (s menším postihnutím) sa realizuje v chránenej dielni. Robí jednoducho montážne práce súvisiace s káblovými zväzkami do automobilov. Tieto aktivity združenie vyvíja v spolupráci s firmou Yazaki. „V dielni pracujú ľudia, ktorí absolvovali odborné školenie v Yazaki. Táto firma súčasne určuje jednotlivé pracovné postupy, ktoré musia zvládnuť. Robia aj v dvojzmenných prevádzkach,“ vyjadrila sa. Dodávku pracovného materiálu si združenie zabezpečuje vo vlastnej réžii. Hotové produkty dodáva do skladu uvedenej spoločnosti. „Zmluvu o spolupráci obnovujeme každý rok,“ doplnila. Vzájomné kontakty trvajú už štrnásť rokov, teda prebiehali ešte za čias, keď firma pôsobila pod názvami Siemens Automotive či Siemens Yazaki.

V rámci sociálnych služieb ZPMP poskytuje aj prepravnú službu, ktorá funguje už od roku 2001. „Je veľmi užitočná, ale aj dosť nákladná. Auto je v permanencii prakticky osem hodín denne. Pritom nemáme žiadne úľavy na poplatkoch za pohonné hmoty, údržbu a povinné zmluvné poistenie,“ posťažovala sa. Vozidlo môže najviac prepraviť štyri osoby. „Tie využívajú našu pomoc pri preprave k lekárovi, na vybavovanie rôznych administratívnych záležitostí a podobne,“ vysvetlila. Počnúc týmto rokom spadá prepravná služba pod mesto. „Priznávam, že sme si dlhšie dohadovali formu spolupráce. Problémom bolo nájsť optimálny model financovania tejto činnosti,“ podotkla. Na tejto službe ekonomicky participujú aj priľahlé obce - Zalužice a Pozdišovce. Napokon sa jednotlivé strany dohodli na tom, že 60 % celkových nákladov platí združenie, zvyšnú časť príslušné samosprávy a klienti.

Počas kalendárneho roka Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom organizuje zaujímavé podujatia. Nedávno sa členovia vrátili z rehabilitačného pobytu v Bardejovských kúpeľoch, v ktorých boli už po tretíkrát. „Týždenný pobyt absolvovalo štrnásť rodín. Súčasťou pestrého programu boli liečebné procedúry, ktoré absolvovali všetci klienti,“ povedala. Nechýbali prednášky so zameraním na zdravotníctvo a diskrimináciu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. „Navštívili sme prekrásne námestie v Bardejove. Zavítali sme aj do Šarišského múzea,“ konštatovala. Už onedlho klienti navštívia Zoologickú záhradu v Košiciach-Kavečanoch. Od polovice augusta do polovice septembra bude prebiehať projekt pod názvom Liečivé masáže. Už tradične koncom roka by členovia OZ mali vystupovať v mikulášskom programe v mestskom kultúrnom stredisku. „Ročný program podujatí zostavujú riadiace zložky nášho združenia,“ doplnila. ZPMP riadi výkonný výbor. Štatutárnym zástupcom je predseda výkonného výboru. Kontrolnú činnosť vykonáva revízna komisia. „Máme viac zdrojov príjmu. Sú to v prvom rade naše vlastné pracovné aktivity. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nám prispieva na chránenú dielňu. Prostriedky získavame aj od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z Vyššieho územného celku Košice. Zdroje máme aj vďaka finančným a nefinančným darom od sponzorov,“ zoširoka rozprávala a pokračovala: Verím, že budeme mať dostatok nápadov na to, aby sme svojim klientom spestrili pobyt v našom zariadení.

1. júna 2012 začalo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR realizovať projekt "Svoje práva chcem poznať, obhajovať a presadzovať". Projekt podporila Nadácia Tatrabanky. Zámerom projektu je presadzovanie, podpora a ochrana práv ľudí s mentálnym postihnutím. Aktivity projektu sú zamerané na vzdelávanie a prípravu tejto skupiny osôb tak, aby svoje práva poznali, vedeli obhajovať a poznali aj spôsoby a metódy, ako ich uplatňovať v praxi. Obsah projektu je koncipovaný predovšetkým v súlade s Článkom 12 Rovnosť pred zákonom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Obsahy kurzov budú zamerané na sprostredkovanie potrebných informácií o ľudských právach, legislatívnych dokumentoch (napr. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím), ale aj na simuláciu praktických situácií, s ktorými sa ľudia s mentálnym postihnutím môžu stretnúť. V neposlednom rade tu budú aj potrebné informácie o inštitúciách, ktorých úlohou je chrániť ľudské práva a dohliadať na ich dodržiavanie. Ďalšou časťou tejto aktivity je vytvorenie poradenského manuálu. Bude určený odborníkom, ktorí poskytujú špecializované sociálne a sociálno-právne poradenstvo pre ľudí s mentálnym postihnutím. V rámci tejto aktivity zrealizujeme vzdelávanie pre 30 ľudí s mentálnym postihnutím (3 skupiny po 10 ľudí) z Bratislavského kraja. Ľudia s mentálnym postihnutím sú jednou z najviac ohrozených skupín v dodržiavaní ich ľudských práv. Momentálne neexistuje systémová podpora vzdelávania v dostupnej a zrozumiteľnej forme. Absolvovaním vzdelávania v dostupnej forme získajú potrebnú podporu a nové vedomosti a zručnosti z oblasti ľudských práv. Rodičia často nepoznajú relevantnú legislatívu v oblasti ľudských práv ľudí s mentálnym postihnutím, ale najmä nepoznajú nástroje, ktoré pomáhajú jej implementácii. Vďaka projektu Svoje práva chcem poznať, obhajovať a presadzovať sa nám podarilo vypracovať manuál pre odborníkov v oblasti poradenstva pre ľudí s mentálnym postihnutím, ktorý sme nazvali Poradenské minimum.

tags: #zaclenenie #mentalne #postihnutych #aktivity