Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) je najvyšším zákonodarným orgánom štátnej moci na Slovensku. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním.
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) existuje od 1. októbra 1992. Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia.
Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. Predseda je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia.
Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať ak neboli poslancom najneskôr 24 hodín pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály.
Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty.
Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady, ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu. Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. januára 1993.
Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov. Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky.
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii spolupôsobí sú jej zodpovedné. Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok“. Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov.
Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub. Sľub znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov.“. Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené.
Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Ak o to poslanec požiada poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerneho mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor na celých 100,- Sk začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu.
Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta. Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac.
Na jeseň 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov dostanú dvojnásobok svojho platu: 3 922 €. Poslanci čo v parlamente pôsobili viac než 5 rokov dostanú trojnásobok svojho platu: 5 883 €. Na vyplácanie odstupného v roku je určených 821 000 €.
V novom zložení parlamentu bude historicky najviac žien - presne o jednu viac ako v dosluhujúcom zložení. Do poslaneckých lavíc si sadne v novom volebnom období 33 poslankýň a 117 poslancov. Spomedzi zvolených bude mať repete v parlamente len Simona Petrík, ktorá sa dostala do parlamentu vo volebnom období 2016 - 2020 na kandidátke strany Sieť.
Priemerný vek kandidátov zvolených za poslancov NR SR v septembrových voľbách je takmer 49 rokov po zaokrúhlení. Najstarší sú v priemere poslanci Smeru s vekom zhruba 55 rokov. Nasleduje KDH s priemerným vekom 53 rokov. Ďalšími sú poslanci SaS s priemerným vekom okolo 48 rokov. V priemere 47 rokov majú poslanci zvolení za koalíciu OĽANO a priatelia, Kresťanskú úniu a Za ľudí a rovnako poslanci Hlasu.
Do parlamentu kandidovali aj viacerí aktuálni predsedovia samosprávnych krajov, do parlamentu sa dostali šiesti. Za OĽaNO dvaja - trnavský župan Jozef Viskupič a žilinská županka Erika Jurinová. Jurinová už avizovala, že sa miesta na čele kraja nevzdá. Viskupič sa o tom, či si bude uplatňovať mandát poslanca NR SR súbežne s výkonom funkcie v krajskej samospráve, vyjadrí až po prevzatí osvedčenia o zvolení. O ponechaní si oboch postov už informoval Baška, podľa ktorého môže kraj z jeho mandátu poslanca ťažiť. Rovnaký scenár si zvolil aj Majerský z KDH. Primátor Považskej Bystrice Karol Janas je presvedčený, že po zvolení za poslanca NR SR bude zvládať všetky tri volené funkcie - poslanca NR SR, primátora mesta i poslanca Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraj.
V NR SR budú voličov zastupovať aj športovo nadaní poslanci. Reprezentovať Slovensko, no tento raz nie z vody, ale v parlamente za Pellegriniho Hlas bude kajakár Erik Vlček. Zo 150. miesta kandidátky sa o hlasy voličov úspešne uchádzal aj futbalista a bratranec predsedu Hlasu Lukáš Pellegrini. Nasledujúce štyri roky bude sedávať v poslaneckých laviciach bývalý československý reprezentant v basketbale Justín Sedlák.
Do NR SR sa dostala expertka na kultúru Zora Jaurová, expert na zdravotníctvo Oscar Dvořák, expertka na školstvo a vzdelávanie Tina Gažovičová aj expert na digitalizáciu Ján Hargaš. Prešli aj dvaja bývalí policajní prezidenti za PS Jaroslav Spišiak a za Smer Tibor Gašpar. Niektorí kandidáti k sebe uviedli viacero profesií. Roman Michelko z SNS o sebe uviedol, že je politológ, youtuber, vydavateľ.
Slovenská národná strana (SNS) bude mať v parlamente 10 poslancov, z toho len jednu ženu. Martina Šimkovičová už v minulosti poslankyňou bola, do NR SR sa dostala na kandidátke Sme rodina. Zaujímavosťou je, že v sobotných voľbách si voliči zvolili do parlamentu až troch mužov s menom Kaliňák.
Po škandáloch s vysokoškolským diplomom a záverečnými prácami dal predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič podľa SME ešte ako minister financií zamestnancom pokyn, aby jeho titul neuvádzali, ak to nie je absolútne nevyhnutné. Nepriznal si ho ani na kandidátnej listine. Titul MUDr. Miesto v Národnej rade (NR) SR dostali aj poslanci bez vysokoškolského vzdelania. Prázdne miesto v kolónke „Titul“ má 15-násobný majster Slovenska v boxe Viliam Tankó z platformy OĽaNO Pačivale Roma. Titul Bc. na kandidátke Progresívneho Slovenska (PS) neprezradil poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva Dávid Dej, ktorý popri politike študuje politické vedy na Univerzite Komenského v Bratislave. Poslancom za stranu SaS bez vysokoškolského titulu sa po ustanovujúcej schôdzi stane Alojz Hlina, ktorý už v minulosti vysvetľoval, že si vysokú školu nedokončil kvôli Nežnej revolúcii.
Mnohí poslanci si za menami uvádzajú aj tituly zo zahraničných vysokých škôl, napríklad MBA, LL.M, MPH. Až šesť titulov má okolo svojho mena bývalý minister obrany a neúspešný kandidát na poslanca Smeru František Kašický. S titulmi AMB. PhDr. Mgr., PhD., MBA, LL.M. je starostom obce Častá. Strana Hlas má vo svojom tíme budúcu poslankyňu s najvyšším možným titulom, ktorý sa dá dosiahnuť na Slovensku. Bývalú rektorku Akadémie Policajného zboru v Bratislave Luciu Kurilovskú ešte v roku 2018 vymenoval za profesorku prezident Andrej Kiska. Okrem toho nosí Kurilovská aj tituly Dr.h.c. prof.
Po tom, ako PS skončilo v parlamentných voľbách s druhým najlepším výsledkom sa predseda hnutia Michal Šimečka vzdá mandátu poslanca Európskeho parlamentu a nastúpi ako poslanec NR SR. Europoslanec Michal Wiezik (PS) pre denník SME uviedol, že kým nebude jasné, ako bude vyzerať nová vláda, otázka jeho pôsobenia v EP, resp. v NR SR je ešte otvorená. Ak by PS bolo súčasťou vlády, sú exekutívne posty, o ktoré by mal záujem.
Dôchodcovia by zrejme mali za očkovanie dostávať finančné odmeny. Koalícia totiž musela urputne hľadať kompromis, keďže proti návrhu sa postavila SaS. Nakoniec predstavili návrh 300 eur v keši na ruku po tretej dávke. Po 200 eur by mali získať aj tí, ktorí sa do Štedrého dňa aspoň zaregistrujú a dajú sa zaočkovať do 15. Hlasovanie o podpore pre zaočkovaných dôchodcov: Dramatický ZLOM! O novele sa nakoniec v zmysle záverov poslaneckého grémia nebude hlasovať dnes, ale schôdzu odročili na zajtra. Blanár po Matovičovom prejave prerušil schôdzu a s okamžitou platnosťou zvoláva poslanecké grémium. Juraj Šeliga je jedným z posledných písomne prihlásených rečníkov, ktorí v rozprave v druhom čítaní k tomuto zákonu vystupujú. Matovič poprosil o podporu zákona a skončil svoj výstup. Podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS) otvoril 51. schôdzu, na ktorej sa rokuje o predkladanom návrhu zákona o zvýhodnení zaočkovaných dôchodcov. Návrh v druhom čítaní odôvodňuje minister financií Igor Matovič. Ten na úvod hovorí, že s finálnym kompromisom je spokojný. Mrzí ho však, že nedokázali poskytnúť aj dostatočnú a ďalšiu finančnú pomoc ostatným obchodom a službám. Poukazy v hodnote 500 eur ako motivácia pre seniorov pri očkovaní sa majú zmeniť na 300 eur v keši a vyplácať by sa mali pri tretej dávke vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Tieto peniaze by seniori mohli použiť na ľubovoľný účel. Motivačný príspevok by mohli dostať aj pri očkovaní prvou dávkou. Ten je presvedčený, že práve zaočkovaní dôchodcovia vytiahnu Slovensko z pazúrov pandémie. Poslanci včera posunuli celú novelu o odmenách pre dôchodcov do druhého čítania. Keďže však prišli uprostred dňa náhle zmeny v prípade týchto odmien (zmena poukazov na peniaze v hotovosti), zrejme sa budú predkladať aj viaceré pozmeňujúce návrhy. Pre predstavení nečakaných zmien v prípade poukazov pre dôchodcov premiér Eduard Heger priznal, že rokovania trvali dlho, no na konci dňa vraj svedčia o súdržnosti koalície. Matovič však avizuje, že s motiváciami na očkovanie bude po tomto všetkom zrejme definitívny koniec.
BRATISLAVA - V poradí 34. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) sa začne po jedenásťtýždňovej prestávke od posledného zasadnutia pléna parlamentu v utorok 11. septembra o trinástej hodine. Posledná schôdza pred prázdninami sa skončila v pondelok 25. júna. Po letnej prestávke zákonodarcov čaká 94 bodov programu rokovania. Zloženie parlamentu bude od poslednej schôdze odlišné. Po tom, ako z NR SR odišla Edita Pfundtner (Most-Híd), ktorá sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, ju v parlamente nahradí Štefan Vavrek (Most-Híd).
Parlament bude hlasovať v prvom čítaní o návrhu ústavného zákona, ktorým sa má zaviesť strop na dôchodkový vek. Hoci ho prerokovali v júni, poslanec Ján Podmanický (Smer-SD) v mene troch koaličných strán Smer-SD, SNS, Most-Híd požiadal o presunutie bodu na ďalšiu schôdzu parlamentu. „Svoj návrh zdôvodňujem snahou o vytvorenie časového priestoru na rokovanie o tejto právnej norme,“ zdôvodnil Podmanický. Legislatívny návrh zákonodarcov za Smer-SD obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Vek odchodu do dôchodku návrh ústavného zákona ohraničuje 64 rokmi.
Medzi 32 vládnymi návrhmi zákonov sú aj zákony, ktoré prezident Andrej Kiska vrátil na prerokovanie. Poslanci v júni schválili návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zákon zavádza úplne nový systém akreditácie v oblasti vysokoškolského štúdia, ktorý po novom bude zastrešovať samostatná verejnoprávna Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Rovnako schválili novelu zákona o vysokých školách. Novelou sa podľa ministerstva školstva zvýši napríklad otvorenosť vysokoškolského systému a zjednoduší sa tiež tvorba a úprava študijných programov. Okrem toho sa zavádza nový typ študijného programu - interdisciplinárne štúdiá. Tento typ bakalárskeho študijného programu umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a študentom umožňuje vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom majú možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní.
Vrátená je aj schválená novela zákona o súdoch, ktorá zavádza výnimku z plošného sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Na poslancov čaká aj ústavný zákon o zavedení dôchodkového stropu. Poslanci sa budú zaoberať veľkou novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (KVET). Zákon má podporovať zelenú energiu. Podľa novely by mala byť elektrina vyrobená z nových OZE a KVET podporená už len prostredníctvom aukcií. V druhom čítaní poslanci prerokujú návrh novely zákona o stavebnom sporení. Ministerstvo financií navrhuje zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov, zároveň by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Ďalším opatrením je obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Limitovať by sa mal aj nárok na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a v prípade minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie navrhuje ministerstvo zníženie. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2019. Okrem toho sa budú zaoberať tiež správami Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť ako aj Výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2018.
Ako sa z návrhu zákona stal zákon na Filipínach
tags: #poslanci #dochodcovia #v #parlamente